Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • našla som si priateľa - ako na to ?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    dobrý deň, rada by som sa spýtala na Váš názor.. otec mojich 5 a pol ročných dvojčiat (chlapec, dievča) s nami nežje od ich 10 mesiacov, už sme aj rozvedení..obom nám záleží, aby mali dobrý vzťah, preto som nikdy nerobila problémy aby sa s nimi stretával..bráva si ich každý druhý víkend, niekedy aj na viac dní, majú pekný vzťah..býva v inom meste...asi pred rokom a pol sa začala vyskytovať jedna "teta" so synom, za ktorými chodievajú do nejakého penziónu, vraj tam ona pracuje..malý mi raz prezradil, že ocino a teta sú asi frajeri, lebo ich videl sa bozkávať...tak sme sa o tom rozprávali a vtedy som pochopila, ako rýchlo si deti domyslia a vyrobia problém...myslel si, že nebudú môcť k ocinovi už chodiť, lebo keď má frajerku, tak sa zamiluje a budú mať samozrejme dieťatko ( keďže deti sa rodia lebo sa dvaja milujú:)) a potom sa ocino odsťahuje k tete, lebo ona nevie, kde on býva oni chodia za ňou). tak som bývalému povedala, že má malý problém, nech sa s ním porozpráva a vysvetlí mu, že sa nič nedeje, aj ja som sa s ním rozprávala, že je to normálne, že sa ocino zaľúbil, že aj ja sa snáď ešte zamilujem atď. viem, že tú tetu majú radi, pekne sa k nim chová, s jej synom sú kamaráti..lenže môj bývalý nie je úprimný ani sám k sebe, všetko poprel, vraj sa s ňou nebozkáva, ani to nie je jeho frajerka...odvtedy ich deti nevideli, že by sa bozkávali alebo dotýkali pred nimi, chodia za ňou stále...takže predpokladám, že sa pred nimi tvária ako kámoši.
    a teraz neviem ako mám postupovať ja sama..pred pár mesiacmi som sa zamilovala a prvý krát od môjho rozchodu s exmanželom je to vzťah vážny...myslím, že som stretla správneho človeka pre život..plánujeme postupne začať spolu bývať..dosiaľ sme sa stretali cez víkendy, keď som mala deti u bývalého..priatľ má synčeka v rovnakom veku ako sú moji drobci. pred 3 týždňami bol u nás na návšteve, keď boli aj deti doma, som ich zoznámila, povedala som, že príde môj dobrý kamarát..perfektne si sadli, priateľ sa im veľmi páčil, má super vzťah k deťom..minulý týždeň sme sa rozhodli, že zoznámime všetky deti, aj on vzal syna, šli sme do ZOO..jeho malý musel ísť večer domov, my sme u priateľa prespali (deti boli nadšené). víkend vyšiel stobodovo, som z toho veľmi šťastná..teraz neviem, kedy by sa mali deti dozvedieť, že sme viac ako kamaráti a akým spôsobom..zatiaľ sme sa pred nimi nedotýkali, nebozkávali..mám kamaráta psychológa, ktorý mi povedal, že načo sa hráme, že sme to mali deťom hneď povedať, že veď nie sú hlúpe a určite to aj samé vedia..no ja neviem...5 a pol roka mali maminu len a len pre seba, podľa mňa s novou situáciou predsa len môžu mať problém...ďakujem za Váš čas a hlavne názor.

  • Babka a vnucka

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den,
    Mam zdravu, temperamentnu 23 mesacnu dcerku. Nas problem spociva v tom, ze dcerka odmieta babku. Zacalo to asi v obdobi odkedy plynule hovori, cca 6 mesiacov. Vzdy ked babka pride, jej povie: Mozes ist domov. Ked si babka chce pozriet hracku, povie jej: Nemozes. Nechce aby sa babka s nou sla hrat, radsej ju zbije alebo krici, nie, chod domov, nemozes. Niekedy dokonca ani nechce aby sa k nej priblizila a vzdy znervoznie, ked babku uvidi. Nevieme si vysvetlit, preco to robi. Babka ju velmi lubi a nikdy na nu nebola prisna ani jej len po zadocku nedala. Tento stav trva uz velmi dlho.. Paradoxne vsak je, ked je dcerka s babkou sama, je s nou vraj rada a nemaju ziadny problem. Druhu babku si dokonca aj pyta.. nevieme, cim to moze byt. Jedine vysvetlenie, ktore mame, je ze jedine s babkou zvykla ostavat sama a boji sa, ze ked pride babka, znamena to, ze mama odide. Neviem. S nikym inym to nerobi a uz bola sama aj s krsnou, druhou babkou, tatom. Poradte prosim. Babka aj my sme z toho velmi nestastni.
    dakujeme

  • nesústredenosť

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň.
    Chcela som Vás poprosiť o radu.Moja dcérka sa v poslednej dobe začala správať veľmi čudne.Má 6 rokov.V septembri ide do školy.Vôbec sa nesústredí,je ufrfľaná, nič sa jej nechce, absolútne ma ignoruje a hlavne jej na ničom nezáleží.
    V našej rodine sa v poslednej dobe udialo veľa zmien.Pred dvoma rokmi sa nám narodil syn-prežívala s nami celé tehotenstvo, veľmi sa na neho tešila.a aj po jeho narodení to bolo super.Teraz sa spolu krásne hrajú, ale občas mi vytkla, že sa jej málo venujem.Vysvetlila som jej to, ale mám pocit, že to akosi nezabralo.Syna má veľmi rada, ale od jeho narodenia nás začala dosť ignorovať.
    Druhá zmena nastala, keď začal manžel chodiť na týždňovky.Mala som s toho celkom strach, ako bude reagovať, ale nieje to až také zlé.Dokonca ani neplače.Sama si povie, že sa len 5 krát vybuvá a tatinko príde.Ja viem, že jej aj tatino veľmi chýba.Veď aj mne je dosť smutno, ale bohužial, momentálne nemáme inú možnosť.
    No a tretia vec čo sa udiala, našla si novú kamarátku.Tá ju maximálne ovplyvnila.Dcérka sa po nej opičí, začína byť drzá, odvráva, prestáva zdraviť ľudí na ulici a stále mi vykrikuje, že kamarátka môže toto, hento a ona nie.Je mi veľmi smutno, keď si predstavím, že celá moja snaha o to aby bola slušné dievča teraz vychádza úplne na nič.Snažím sa jej všetko vysvetlovať, pýtam sa jej, či sa jej to páči ako sa jej kamarátka správa a ona mi povie že nie, ale vzápätí robí to isté.
    Je mi s toho smutno a neviem ako a čo mám robiť, aby sa to všetko zmenilo aspom trošku k lepšiemu.Ja som s tohto všetkého už dosť unavená.
    Prosím, ak by sa Vám dalo, poradíte mi.
    Ďakujem Vám veľmi pekne.

  • Strach z detí

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Môj syn bude mať v lete 3 roky a v septembri by mal nastúpiť do skôlky. Nemá však rád prítomnosť iných ľudí (okrem najbližšej rodiny a pár mojich kamarátok ) a už vôbec nie prítomnosť detí, ani detí mojich kamrátok v jeho veku, ktoré stretáva pomerne často. Na ulici ma vždy drží za ruku, ak sa mu niekto prihovorí, skryje sa za mňa. Na ihrisku maličké deti odstrkuje od seba a od tých starších uteká. Ak nie je kam utiecť, napr. na šmýkalke, tak sa jednoducho rozplače. Chodievali sme do detského centra a iné deti si nevšímal, len a hral sám, stačilo mu, že ho pozorujem z diaľky. Ale časom sa sa to zhoršilo tak, že po príchode len stojí pri vchode a bezo mňa sa ďalej nepohne ani na krok. Ako mu mám vysvetliť, že sa iných detí nemusí báť? Mala by som ho brávať medzi iné deti alebo sa ihriskám vyhýbať? Je vhodné, aby išiel v septembri do škôlky?

  • Ako si mám získať náklonnosť syna môjho priateľa?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň.
    Chcela by som Vás poprosiť o radu, ako si mám získať náklonnsť syna môjho druha?
    Je to 4 ročný chlapec, z môjho pohľadu veľmi rozmaznávaný. Môj priateľ ho má v striedavej starostlivosti a vyhovuje mu úplne vo všetkom. Bývali sme spolu v mojom byte, ale preto, že jeho malý chcel sa od nás odsťahovali. Klame otcovi, že ho vraj bijem po ritke, pritom som nikdy naňho ani nezvíšila hlas a uprednostňovala som ho pred vlastnými deťmi. Každý deň som vymýšľaľa preňho program, aby sa u nás cítil dobre, venovala som mu veškerú pozornosť. Veľmi mi záleží na tom, aby sme spolu opäť žili, nakoľko čakáme spolu bábätko. Jeho otec však nechce, vraj dokedy nebude jeho malý chcieť, nevráti sa k nám. Vôbec neberie ohľad na naše dieťatko, jeho syn je celý jeho svet. Veľmi Vás prosím, ako si ho mám získať?
    Ďakujem Vám za skorú odpoveď. Veľa času na získanie jeho priazne už nemám o 3 mesiace sa mi narodí dieťatko.

  • odmietavy postoj

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den

    Prosim o radu .Mam 2,5 rocnu dcerku .Je zlata , vsetko , len je dost vyberava a casto odmietava k manzelovi .Vybera si kto ju oblecie , raz mamka , o chvilu tatik , potom je tatik fuj a chce mamku .Staci ak jej clovek len zvysenym hlasom nieco povie a uz je mamka , alebo tatik fuj .Kto s nou pojde na zachod si tiez vybera , a aby ju ulozil manzel o tom nechce ani pocut a ja som uz vecer tak unavena , ze to nechavam stale tak , pritom spinka este pri mne v spalni .Toto ma dost stve a co je horsie cakame babo , a malej neviem nijako vysvetlit az sa bojim s nou o tom rozpravat , lebo rovno povie ze babatko v brusku je fuj .Aj mna sa to dotyka , ale stale to pripisujem obdobiu a veku .Bojim sa ,ako to budeme zvladat potom , viem ze asi ziarli ale naozaj nema preco , lebo je vychovavana v laske , ma vsetko co len chce.Skolku zatial nenavstevuje staraju sa o nu babinky .U svokry je svagrina , ktora ma 9 mesacneho chlapca a mam pocit ze to vsetko prameni odtial , pretoze v priebehu dna asi viac citi ze vacsia pozornost sa dava malemu ako jej .Vysvetlujem ze nikto a nic nie je fuj , ze tak sa nerozprava , ale nie som si ista ci to vie pochopit v tom veku .Prosim , o radu , len akym systemom na nu ist aby sa takto nespravala .Mam zmesane pocity z toho vsetkeho a obzvlast teraz ked som tehotna .Poradte a pomozte .
    Dakujem za odpoved .Janka

  • macocha

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den.Partnerka mojho byv.priatela povedala na nedavnej navsteve mojej dcere ,ze ked bude maminho priatela volat otec ju ma volat mama.Moj partner s nami zije uz pomali piaty rok ,pomaha mi s vychovou dcery,ktora ma 8 rokov a nasho syna.Velmi sa lubia a dcera sama navrhla ,ci ho moze oslovovat ocko.Takze to u nas bolo nenutene.No mne sa to zda od priatelovej partnerky drze ,dost ma to zobralo a hlavne dcerka je z toho velmi nesvoja,ze nieco take od nej pozaduje,ked ma svoju maminku doma.Prosim Vas ako to doriesit ma ona vobec na nieco take pravo?Dakujem

  • prosím o radu

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň,pani doktorka
    som mladá mamička na materskej a mojej dcérke už bude rok..je veľmi zlatučka,milučká...nemám s ňou žiadne problémy,ale asi skôr so sebou?....odkedy sa narodila tak vždy ked prišla k nám svokra stále si ju ťahala na ruky,po istom čase už som na svokru zdvihla hlas a vykričala som jej to...a teraz???...je mi hrozne,lebo len čo sa objaví svokra vo dverách tak moja milovaná dcérka k nej beží a teší sa jej tak veľmi ako ku nikomu inému????...je pravda aj to že som slabej povahy a stalo sa mi niekedy,že som svoju dcérku buchla po zadočku,ked niečo zobrala a davala do pusinky,ako napr.šťamby zo driev,alebo klatiky,s ktorými pritápam doma do kachľovcov,ale manžel celé dni čo je doma vykecava so svojim otcom a ja som na domácnosť sama....chcem sa spýtať kde som zrobila chybu??...prečo ku mne dcera nebeží neraduje sa ked ma vidí?????...čo som zle urobila...veľmi ma to trápi.....ak by ste vedeli,mohli by ste mi poradiť?::::.....dakujem

  • socializacia

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Mam len jednu prostu otazku: Je pre dieta (21 mesiacov) nutny kazdodenny kontakt s rovesnikmi (napr.na ihrisku)?
    Rada by som svojho synceka spravne socializovala, ale niekedy mam pocit, ze samy spolu si najdeme zaujimavejsi program a lepsie sa zabavime ako ked na ihrisku musime riesit neustale nejake "konflikty". Syn patri medzi hanblivy a nepriebojny typ deti, a na ihrisku len striehne, ci ho niekto nepripravi o hracku, ktoru prave drzi v ruke alebo ho nepostrci. Medzi deti chodime kazdy druhy den. Dakujem za radu.

  • Ako mu to povedať?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Bývalý manžel spáchal samovraždu keď mal syn 6 rokov.Syn vie,že otec zomrel,ale nevie,akým spôsobom.Dnes má 13 rokov,je na svoj vek vyspelý.Ale nie som si istá,či by pochopil,že jeho otec nechcel žiŤ,a ani neviem,ako mu to mám povedať.Mohli by ste mi prosím Vás poradiť?Ďakujem pekne. S pozdravom čitateľka Ľuba

  • dvojicky

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den,
    Mam rocne dvojicky - dceru - priebojnejsiu, nervoznejsiu, "herecku" a syna - maznacika. Syn takmer nic neukazuje, neopakuje po mne, ked sa hram s dcerou tak nas bud ignoruje, alebo sa pride pomojkat, ale nezapoji sa - napr. nestavia kocky, nenavlieka kruhy nic, len obzuva a hryzie. Aj to ma trapimam pocit akoby poriadne zaostaval za sestrou.

    Ale problem je aj inde. Vzdy ked ma syn hracku, dcera ju vezme, niekedy naschval odnesie, ked sa jej zunuje zahodi ju, on place az je cerveny, najde si nieco ine a ona opet "utoci". Niekde som citala, ze do vztahov surodencov netreeba zasahovat. Ja nechcem robit sudcu, ale nie je toho uz vela? Kedy zasiahnut? Alebo nechat deti, aby sa syn stal priebojnejsim? Nepestujem tym u dcery zly navyk ze si moze dovolovat?


    Dakujem

  • Nevieme, co robit...

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den,
    Chcem vas poprosit o riesenie dost dlho trvajuceho problemu.
    Mame 6rocnu dceru,ktora bola asi do 4 rokov hotovy anjelik,ale spravala sa aj mudro a inteligentnejsie ako vekom bola.
    Potom pribudol do rodiny surodenec a zda sa nam,ze zhruba odvtedy sa jej spravanie zacalo rapidne zhorsovat.(Aj ked sme na nu nezanevreli...)
    Casto sa znizuje na jeho uroven, skryva sa ked pride nejaka navsteva, neodpoveda na otazky co sa jej pytaju, vesia sa nam na nohy.....
    Najhorsie je to,ze nas zacala doslova neposluchat - my jej nieco povieme aj 20krat - po dobrom a ona to nespravi,blazni sa,lieta, beha alebo sa zacne zduvat a odsacovat nas a posielat prec lenze to robi aj pred cudzimi ludmi, dokonca som sa dozvedela,ze aj pani ucitelke sa vesia na nohy a podobne...Je hrozne jedovita,aj pred ludmi sa oduje a zakrici na nas ci starych rodicov.
    Ja uz som z toho zufala,lebo sme to parkrat skusali aj po zlom - dostala po zadku,ale vacsinou si s nou sadnem a a mame "babsky" rozhovor,pri ktorom naslubuje hory doly a o pat minut uz je zase taka.
    Absolutne neposluchne co jejhovorime a coraz castejsie sa zduje - ale doslova jedovito...
    uz som naozaj v koncoch - dokonca som rozmyslala nad navstevou psychologa, no najskor skusam takto.
    prosim vas, viete mi poradit kde robime alebo sme urobili chybu a co robit teraz?bude sa niekedy zase spravat normalne????

    Co sa tyka toho surodenca, ten ju castokrat uz predbehne v obliekani,v jedeni a ona co by mu mala byt prikladom, je toskor naopak...Pritom je to dobra ziacka,bystra v skole,nosi jednotky.

    Dakujem vam naozaj velmi pekne za pomoc.

  • ako mam skoncit s rozculenim matky a zacat ju pocuvat?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    ja sa volam monika a chcem sa opytat ze ako mam zlepsit spravanie k svojej mame lebo vzdy ju rozculujem a az teraz som si uvedomila ze to nemam robit lebo mama ma tiez len jeden zivot a hocikedy moze umriet. Ja mam 11rokov. ja mamu vzdy rozculujem nepocuvam nadavam jej a neviem ako to mam dokazat aby som uz taka nebola. Prosim poradte mi. Vopred dakujem

  • nova rodina

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry vecer, mala by som na vas otazku...no mozno uplne beznu. Som rozvedena z vlastnej viny, mam 8 rocnu dcerku z prveho manzelstva a 2-rocneho syna z noveho vztahu. Novy partner byva s nami asi 1,5 roka. V ostatnom case som si zacala vsimat ako keby "vztah" medzi novym partnerom a dcerkou ochladol, neviem prist na iny vyraz. Partner chce vstupovat a zasahovat do vychovy dcerky tak ako to robi v pripade syna. Lenze dcera ma svojho vlastneho otca s ktorym ma skvely vztah. Partner ju casto upozornuje, vadi mu, ze dcerka krici ked rozprava, ze sa sprava preafektovane, ze pobehuje, ze spieva, ze ked mu nieco rozprava tak sa pri tom pozera do zrkadla...ona mu na to obcas odvrkne, on jej zacne dohovarat ze ako sa k nemu sprava a uz je to u nas vybavene...za vsetky len jeden prikalad...dnes si vecer zapla rozpravku na detskom kanale, rozpravka sa volala Hubikovci. Priatel ju upozornil, ze ci to musi pozerat, vraj je na take nieco uz velka...jej odpoved bola, ze ved to pozera aj Filipko (zistila som, ze to je jej standardna odpoved, ked chce nieco), ked jej povedal, ze FIlipko to nepozera, tak uz reagovala podrazdene, ze co mu na tom vadi...no a partner jej zacal dohovarat ako sa to s nim bavi...to som uz ja chcela zabranit pokazeniu vecera a kricala som na neho ze ho potrebujem v kuchyni, kde sme sa skoro pohadali, lebo sme na situaciu mali odlisny nazor. Jednoducho od nej chce, aby sa uz chovala ako dospela...ano je papulnata, je drza a preafektovana, ale je aj dieta a niektore siutacie musim tak brat, ako napr. tuto rozpravku...prepacte ze som sa tak velmi rozpisala...ale nechcem aby to dopadlo tak, ze sa ti dvaja znenavidia a ja budem medzi nimi robit rozhodcu. vopred vam dakujem.

Otázok: 197