Koho vidíte v tvári svojho dieťaťa?
Je zvláštne a zároveň silné pozerať sa na dieťa, ktoré je vašou kópiou, a pritom v jeho tvári vidieť babičkine oči, úsmev pratety z druhého kolena a ešte čosi v pohľade... Neviete presne, čo to je, ale máte pocit, akoby ste to poznali už celé veky. V deťoch, v ich gestách, mimike, farbe vlasov či očí, sa odrážajú ľudia, ktorí písali genofond vašej rodiny. V našich deťoch žijú ďalej.
Hľadanie predkov v črtách tváre, gestách a duši dieťaťa
Zastavte sa na chvíľu a zadívajte sa do tváre svojho dieťaťa. Komu sa podobá? Možno vám okamžite napadne váš partner či partnerka, možno v ňom spoznáte samých seba, alebo vás prekvapí odraz starej mamy či dedka. Pozornejším pohľadom objavíme, že deti nie sú len našimi kópiami, ale nesú v sebe odkazy celých generácií. Črty tváre, gestá či rôzne povahové črty sa v rodine skladajú ako mozaika, do ktorej každý predok vložil svoj jedinečný kúsok.
Podobá sa vaše dieťa na ocka? Bude zdravšie
Epigenetika
Vedci z rôznych kútov sveta skúmajú, nakoľko gény a spomienky predkov dokážu prechádzať naprieč generáciami a formovať ľudskú osobnosť, vzhľad, či dokonca sklony k istým záujmom alebo strachom. "Dedenie" nie je len o priamom odovzdávaní génov, ale aj o tzv. epigenetických zmenách – teda o tom, ako prostredie, strava, stres, ale aj prežité traumy našich predkov môžu ovplyvniť, ktoré gény sa v ďalších generáciách „zapnú“ alebo „vypnú“. Niektoré vlastnosti sa môžu prejaviť až o generáciu či dve neskôr. Znamená to, že aj keď my sami nemusíme mať napríklad určitú povahovú črtu, naše vnúčatá ju môžu zdediť z genetického „odtlačku“ prarodičov.
Gestá, talenty a záľuby, ktoré preskakujú generácie
Skúste si spomenúť na nejakú črtu, gesto ktoré ste u svojho dieťaťa spozorovali a nevedeli ste ho nikam zaradiť. Možno je to typický pohyb rukou pri premýšľaní, zvláštny spôsob chôdze, úsmev, ktorý vám niekoho pripomína. Možno vás prekvapí záľuba v speve či kreslení, o ktorých ste si mysleli, že k vám nepatria. No stačí si prezrieť staré fotografie, vypočuť rodinné príbehy a zistíte, že tieto talenty boli prítomné u niektorého z vašich predkov.
Aj určité emočné nastavenia alebo odolnosť voči stresu môžu byť do istej miery zdedené „cez generácie“. Deti tak môžu byť spokojnejšie a odolnejšie, ak mali naši predkovia dlhé a stabilné životy. Naopak, ak v rode panoval dlhodobý stres (vojny, hlad, nepriazeň osudu), môžu sa stopy takejto emočnej záťaže prenášať ďalej.
Tvár, v ktorej sa odráža minulosť
Keď sa rodičia pozerajú na svoje deti, často vidia skôr budúcnosť než minulosť. Je to prirodzené, no zároveň nesú deti v sebe aj mozaiku tvárí, pováh, gest a talentov, ktorá siaha do čias, ktoré sme sami nezažili. A to je na deťoch také dojemné a krásne: v ich očiach vidíme niečo, čo poznáme veľmi dôverne – seba, nášho partnera, rodičov – a súčasne niečo záhadné, pripomínajúce ľudí, o ktorých vieme len z príbehov a fotografií. Naše deti sú tak živým pamätníkom rodinnej histórie.
Inšpirácia pre rodičov
Skúste si nabudúce, keď budete pozorovať svoje dieťa, spomenúť na tých, ktorí tu boli pred vami. Spýtajte sa starých rodičov, ako sa správali vaši prarodičia, čo ich trápilo, čo ich tešilo, v čom boli výnimoční. Prezrite si rodinné albumy, všímajte si drobnosti – tvar obočia, spôsob držania tela, iskru v očiach. Možno objavíte, že vaša malá dcéra má rovnakú výraznú bradu ako prateta. Zaujímajte sa o rodinnú históriu a veľa vecí sa vám môže zdať jasnejšími. Akoby sme zasvietili reflektorom do tmavého kúta videli, čo v ňom straší.
V konečnom dôsledku na tom nezáleží len z hľadiska genetiky. Náš vzťah k deťom tvorí aj rodinnú identitu, korene a príbehy, ktoré im odovzdávame. A tak keď sa dnes večer na svoje dieťa pozriete, spýtajte sa: koho to v ňom vidím?
