Sviatočné nástrahy: Aké menu na Vianoce je vhodné aj pre najmenších?
Tu kúsok, tam kúsok a žalúdok dieťaťa, ktorý ešte nie je zvyknutý na určité potraviny či spôsob ich prípravy, sa hneď prihlási o slovo. Nepokojný spánok, podráždená pokožka aj nálada počas sviatkov - dieťa nie je malý dospelý. Myslite na to aj pri podávaní Štedrej večere. Radí pediatrička MUDr. Katarína Vicianová.
Dojča do veku 8 mesiacov má mať počas sviatkov výhradne svoju stravu – ako po iné dni
- Na obed nesolený mäsovo-zeleninový príkrm. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, špenát, brokolica, tekvica, cukina. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života.;
- Mäso ma byť „biele“, a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika, najlepšie zo známeho zdroja. Po 8. – 10. mesiaci sa odporúča zaradiť teľacie a po 1. roku hovädzie mäso. Do stravy patrí aj zemiak, ryža, detská krupica, ovsené vločky a bezvaječné cestoviny.
Sviatočné nástrahy - na toto si dajte počas sviatkov s deťmi pozor
Upravená strava dospelých až po 8. mesiaci
Po ôsmom mesiaci života sa už v stravovaní odporúča postupný prechod na upravenú stravu dospelých – rodinné jedlá. Tu už môžu naši najmenší počas sviatočného stolovania skúsiť niečo z jedál rodiny.
- Mäso podávame v množstve približne 3 polievkových lyžíc. V 8. – 10. mesiaci sa zaraďuje do jedálnička teľacie mäso a po prvom roku i hovädzie a občas i chudé bravčové.
- Mäso varíme, dusíme, pečieme.
Slávnostné detské menu
Ryby áno, ale pozor!
V 10. mesiaci života podávame sladkovodné ryby ako kapor alebo pstruh. Zo sladkovodných rýb je vhodnejší pre vyšší obsah 3-omega kyselín pstruh. Ideálna slovenská ryba je pstruh lovený v potoku. Ryby sú veľmi dôležitou súčasťou jedálnička po celý rok, nie iba na Vianoce. Nedá mi nespomenúť, že ryby v jedálničku chýbajú nielen našim deťom, ale i dospelým.
Až starším deťom v druhom roku zaradíme do stravovania morské ryby, pripravíme lososa, makrelu, sardinky, tresku či tuniaka. Mastné morské ryby (losos, tuniak, ančovička, sardinka) majú vyšší obsah omega-3 kyselín ako sladkovodné ryby. Tieto druhy rýb obvykle obsahujú pomerne málo toxických látok. Naopak, mečúň, žralok, makrela kráľovská (iba tento druh, ostatné makrely nie) a pangasius obsahujú často podstatne viac škodlivín.
Všeobecne sladkovodné ryby obsahujú menej škodlivín ako morské, najbezpečnejšou a zároveň biologicky hodnotnou rybou je teda pstruh, najlepšie pstruh dúhový. Kapor alebo sumec sú z hľadiska obsahu omega-3 kyselín menej hodnotné druhy.
- Rybu pripravíme dieťatku zvlášť. Či už varenú, dusenú, na pare, neskôr aj pečenú. Robíme to pomaly, pri slabej teplote. Jemné mäso si pri pomalej úprave zachová všetku vôňu a chuť. A hlavne rybu pripravíme skôr, aby sme mali čas na vybratie kostičiek.
- Vyprážané jedlo nepatrí do výživy dieťaťa aspoň do troch rokov. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po vysmažení zbavíme obalu, ako to niektorí rodičia radi robia.
- Použitie soli má byť obmedzené. Stravu nesolíme do 1. roku a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie.
Ktoré ovocie je pre deti vhodné?
Citrusové plody (pomaranče, mandarínky, pomelo a citróny) a kivi odporúčame zaradiť do detského menu až po prvom roku života. Niektorí odborníci na výživu odporúčajú počkať s nimi dokonca až do troch rokov. Dovtedy uprednostňujeme miestne ovocie, najlepšie lokálne a z domácich zdrojov – jablká, hrušky, z exotického ovocia banány.
Prvé príkrmy - kedy a aké OVOCIE?
Sladké jedlá a vianočné pečivo
Čokoláda a kakao sú na rade až po 1. roku. Med podávame tiež až po 1. roku. Obsahuje peľové látky, preto sa považuje za alergén. Niektorí odborníci ho striktne odmietajú podávať deťom mladším ako rok, iní ho odporúčajú až po dovŕšení dvoch rokov, ale sú aj takí, čo by ho najradšej podávali najskôr trojročným.
Mak
Mak sa môže zavádzať do stravy po ukončenom 1. roku života, no skôr ku 2. roku. Je veľmi hodnotnou zložkou nášho jedálnička. Mak má pomerne veľa bielkovín. Jeho tuky obsahujú najmä glyceridy kyseliny linolovej. Mak obsahuje i vlákninu. Z vitamínov treba spomenúť vitamín E, z minerálnych látok najmä vápnik, horčík a železo. Osobitne treba vyzdvihnúť vápnik. Mak obsahuje najviac vápnika zo všetkých potravín. Je to dvanásťkrát viac, ako má mlieko, trikrát viac než syry.
Pri maku nie je až také vysoké riziko alergie ako napríklad pri orechoch. Alergiou na mak trpia viac dospelí ako deti. Ak ho dieťa dobre znáša a papá s chuťou, možno mu pravidelne podávať aj rozličné pokrmy s makom, ale v menšom, primeranom množstve. Mak obsahuje totižto veľa tuku a mohol by dieťaťu spôsobiť tráviace ťažkosti. Niektorým spôsobuje hnačku a niektorým zápchu. Makovník či makové opekance sa teda môžu podávať po 1., skôr ku 2. roku.
Orechy
Vlašské pomleté orechy v plnke palaciniek či koláča môžeme zaviesť v 2. roku. Oriešky rôzneho druhu a novší symbol Vianoc (aj Mikuláša) arašidy posunieme až po 3. roku. Sú nebezpečné nielen ako alergén, ale hrozí í nebezpečenstvo vdýchnutia, pretože ich detské zúbky nevedia dostatočne rozhrýzť.
Dbáme na to, aby sme nevychovali z detí tzv. „sladičov“, ktorí dostávajú veľa presladených ovocných štiav, sirupov, presladeného mlieka a čaju, kaší alebo ovocia. Tiež, aj po prvom roku, sa snažíme vyhýbať cukríkom.
Vianočné pečenie treba prispôsobiť veku dieťatka
Mamička či babička môže upiecť pre vnúča staršie ako 1 rok napr. piškótové cesto potreté džemom. Dá sa v tomto veku pripraviť puding s čerstvým ovocím. Medovníčky môžu deti už okolo 1,5 roka. Vyhýbame sa ťažkým maslovým krémom. A tradičné orechovníky či makovníky môžu deti ochutnať ku koncu druhého roku života. Slané drobné pečivo obmedzíme po 3. roku.
Jedálniček drobcov: Kedy zaradiť med do výživy dieťaťa?
Vianočný šalát
Majonézový šalát je ťažšie stráviteľný aj pre niektorých dospelých. Dopredu si obstaráme viacero receptov pre deti. Potom nám nebude robiť problém pripraviť detský šalát zo zemiakov, varenej zeleniny, jabĺčka, hrášku a dochutený kyslou smotanou alebo bielym jogurtom. Deti medzi druhým a tretím rokom sa mu určite potešia. Tým menším stačí k rybe zemiaková kaša.
Deti okolo 3 rokov už určite ochutnali majonézu alebo tatársku omáčku, i keď to nie je pre ne vhodné. Majonézový šalát im však treba dať iba v malom množstve.
Kapustnica sa dá tiež pripraviť diétna, detská
Vieme, že kyslá kapusta je veľmi zdravá. V surovom stave obsahuje celú škálu vitamínov: betakarotén – provitamín vitamínu A, C, E, K, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú. Tiež viaceré minerálne látky: draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, ako aj stopové prvky, z ktorých najdôležitejšia je síra. Už dvesto gramov kyslej kapusty stačí na pokrytie dennej dávky vitamínu C. Kyslá kapusta je bohatá aj na fytochemikálie s antibiotickými a protirakovinovými účinkami. Kyselina mliečna patrí k najcennejším zložkám kyslej kapusty. Je zodpovedná za typickú kyslú chuť.
Kyslú kapustu zaradíme do jedálnička malým deťom asi okolo 1,5 roka. Najmenšie deti majú rady, paradoxne, napríklad surový zemiak, kyslú uhorku, dokonca surovú cibuľu či surovú kyslú kapustu. No pri ich nadmernej konzumácii môžu dostať hnačku, môže sa u nich objaviť v stolici hlien. Preto musí každá mamička podávať kyslú kapustu najprv tepelne upravenú. Surovú kyslú kapustu dávame deťom v tomto veku veľmi opatrne a v malých dávkach.
Vianočná kapustnica býva rôzna, podľa jednotlivých oblastí Slovenska. Najčastejšie však v nej rozvoniavajú klobásky, údené, bravčové či hovädzie mäso. Aj hríby. Preto podľa veku dieťatka pripravíme zvlášť kapustnicu pre malého stolovníka.
