Kyslá kapusta: Odkedy je vhodná pre najmenších?

kyslá kapusta, kapusta vhodné pre deti
17.5.2018 v kategórii Dieťa, autor MUDr. Katarína Vicianová, foto: istockphoto.com

To, že kyslá kapusta je zdravá, je nepopierateľný fakt. No množstvo mamičiek nemá jasno v tom, kedy sa môže začať podávať dieťaťu. Je zároveň lepšie ju pri prvom raze trochu tepelne upraviť (podusiť, zapiecť), alebo podávať surovú?

Kyslá kapusta je neoddeliteľnou súčasťou nášho jedálnička a patrí k najstarším pestovaným plodom.

Kyslá kapusta ako prírodný liek

Niektorí ju nazývajú aj prírodný liek, nielen pre črevo, a uvedomujú si jej liečivé účinky.

Za stáročia získala povesť bojovníka v rámci zvyšovania imunity. V surovom stave obsahuje celú škálu vitamínov: betakarotén – provitamín vitamínu A, C, B, E, K a kyselinu listovú. Tiež viaceré minerálne látky: draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, ako aj stopové prvky, z ktorých najdôležitejšia je síra.

dvesto gramov kyslej kapusty stačí na pokrytie dennej dávky vitamínu C. V 100 gramoch tejto výživnej zeleniny sa ukrýva dvojnásobok odporúčanej dennej dávky vitamínu K, ktorý napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi.  

kyslá kapusta, kapusta vhodné pre deti

Kyslá kapusta je bohatá aj na fytochemikálie s antibiotickými a protirakovinovými účinkami. Bohato sú zastúpené enzýmy, aminokyseliny obsahujúce síru a horčičný olej. Pri jej tepelnom spracovaní dochádza však k zníženiu niektorých termolabnilných látok (vitamín C, užitočné baktérie – probiotiká, enzýmy). Kyselina mliečna patrí k najcennejším zložkám kyslej kapusty.

Za súčinnosti vitamínov skupiny B obnovuje poškodenú črevnú sliznicu. Pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá je nevyhnutná pre zdravé trávenie, zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie a tak zabraňuje zápche.

Podľa fínskych vedeckých výskumov, vďaka obsahu antioxidantov bojuje kyslá kapusta aj proti nádorovým ochoreniam.

Nakladaním (kvasením) kapusty jej pridáme ešte niekoľko výhod, pretože fermentačný proces spôsobí aj vytvorenie vzácneho vitamínu B12, pridá obsah mikroorganizmov a enzýmov. Tento spôsob fermentácie vynašli v Číne pred viac ako dvomi tisícročiami a okolo roku 1237 sa dostal aj do východnej Európy.

„Kyselina mliečna patrí k najcennejším zložkám kyslej kapusty. Za súčinnosti vitamínov skupiny B obnovuje poškodenú črevnú sliznicu.“

Kapusta natlačená do suda (s ostatnými potrebnými ingredienciami) skvasí približne do 3 – 4 týždňov. Baktérie mliečneho kvasenia rozložia cukry obsiahnuté v nej, vzniká tak kyselina mliečna, ktorá je zodpovedná za typickú kyslú chuť.

Do jedálnička zaraďujeme pokrmy s kyslou kapustu rozhodne až po 1. roku života, prípadne po 1,5 roku. Pri prvých razoch je lepšie ju tepelne upraviť.

Naše najmenšie deti majú rady, paradoxne, napríklad surový zemiak, kyslú uhorku, dokonca surovú cibuľu či surovú kyslú kapustu. No pri ich nadmernej konzumácii môžu dostať hnačku, môže sa u nich objaviť hlien v stolici.                                          

Preto musí každá mamička podávať surovú kyslú kapustu svojmu dieťaťu veľmi opatrne a v malých dávkach.