Vitamín K: nezabúdajte naň!
Prečo je podávanie vitamínu K bábätkám dôležité?
Vaša otázka:
Chcela by som vedieť niečo viac o tom, prečo bábätká dostávajú K vitamín. Tiež som si všimla, že je viac spôsobov jeho podávania.
Všetko o vitamíne K
Na Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová, Detská klinika DFN s P a LFUK: Musím vás pochváliť, že ste upozornili na túto situáciu. Preto si najprv povieme niečo o K-vitamíne a potom o prevencii včasnej, klasickej a neskorej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat.
K-vitamín patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch, spolu s vitamínmi A, D a E. Vitamín K má svoj názov odvodený od svojej funkcie pri procesoch zrážania krvi, pri koagulácii. Poznáme dve prirodzene sa vyskytujúce formy, ktoré organizmus využíva rôznym spôsobom.
- Vitamín K1 – phytomenandión je produkovaný rastlinami. Vstupuje hlavne do procesov zrážania krvi a jeho hlavným orgánom pôsobenia je pečeň. Je nevyhnutný pre funkciu viacerých bielkovín, ktoré sú súčasťou procesu zrážania krvi. Vitamín K1 je potrebný pre zabezpečenie aktivity enzýmov v pečeňových bunkách, čo vedie k aktivite koagulačných faktorov II, VII, IX, X.
- Vitamín K2 – menaquiinón je produkovaný baktériami. Má dôležitú funkciu v metabolizme a mineralizácii kostí, v raste buniek a v metabolizme buniek cievnej steny.
Čo je krvácavá (hemoragická) choroba?
Krvácavá alebo hemoragická choroba novorodencov (HCN) je známa už veľmi dávno. Je to získaná (nie vrodená) porucha zrážanlivosti krvi, ktorú spôsobuje nedostatok koagulačných faktorov závislých od vitamínu K (faktorov II, VII, IX a X).
Vieme, že zdraví novorodenci a dojčatá (o to viac chorí) sú vystavení riziku nedostatku vitamínu K. Nedostatok K-vitamínu v tomto veku má viac príčin. Sú to nízke zásoby K-vitamínu z vnútromaternicového obdobia, pretože K-vitamín prechádza nedostatočne cez placentu.
I donosený novorodenec môže mať nedostatočnú tvorbu K-vitamínu v pečeni. U dojčených detí je to znížený obsah K-vitamínu v materskom mlieku. Je známe, že materské mlieko v prvých týždňoch života obsahuje približne o ½ menej K-vitamínu ako mlieko kravské.
U dojčených detí je črevo kolonizované bifidobaktériami, ktoré menej tvoria endogénny K2 vitamín. Až okolo 3. mesiaca života i u dojčených detí dochádza ku kolonizácii E.coli, čím sa stáva tento zdroj K2 vitamínu efektívnym.
Uvedené riziká sa vystupňujú u predčasne narodených novorodencov, u novorodencov s ochorením pečene, u detí s dysmikróbiou pri liečbe antibiotikami, u pooperačných stavov pri zákrokoch na tenkom čreve, u novorodencov a dojčiat s poruchou vstrebávania živín a pod.
Krvácavá choroba novorodencov sa prejaví neočakávane krvácaním i u zdravo sa javiacich novorodencov. Poznáme veľmi vzácnu včasnú formu, ktorá postihuje novorodenca v prvých 24 hodinách života.
Vyskytuje sa najmä u detí matiek liečených antagonistami K-vitamínu (napr. antikonvulzívami, antikoagulanciami a antituberkulotikami). Ani podanie K-vitamínu ihneď po narodení dieťaťa ho nemusí ochrániť pred touto formou. K-vitamín je preto potrebné podávať chorej matke v dávke 10 – 20 mg denne 2 – 4 týždne pred pôrodom.
Klasická forma je najčastejšia. Ku krvácaniu dochádza od 2. do 14. dňa života. Prejavuje sa krvácaním zo zažívacieho traktu (melénou), z kože, slizníc nosa alebo z pupočného pahýľa, z vpichov. U novorodencov bez profylaxie podaním K-vitamínu sa vyskytuje v 5 – 6 prípadoch na 100 000 pôrodov.
Neskorá forma je veľmi zriedkavá. Vyskytuje sa od druhého týždňa života až do 12 týždňov, niekedy až do 6 mesiacov veku dieťaťa.
Viac ako 50 % detí s neskorou formou má vnútrolebečné krvácanie, preto sa vyznačuje vysokou úmrtnosťou a zvýšeným rizikom vzniku dlhodobých následkov. Môže sa prejaviť aj krvácaním z kože a zažívacieho traktu. Vyskytuje sa v rozmedzí 0,5 až 3,3 prípadov na 100 000 živonarodených detí.
Vidíme, a to nechceme mamičky strašiť, že hoci je krvácavá choroba novorodencov zriedkavá, predstavuje pre novorodenca zvýšené riziko ohrozenia života z anémie a neurologického poškodenia.
Prvý test života alebo Apgar skóre
Prevencia krvácavej choroby
Preto už od 60. rokov minulého storočia sa stala prevencia krvácavej choroby novorodencov a dojčiat štandardnou stratégiou starostlivosti o novorodencov vo väčšine vyspelých krajín.
Vieme, že krvácanie z nedostatku K-vitamínu závisí hlavne od aplikácie profylaktického (preventívneho) podania vitamínu K u novorodencov a dojčiat v jednotlivých krajinách, ale aj od dĺžky výlučného dojčenia a obsahu vitamínu K vo formulách.
Prevencia klasickej formy patrí do rúk neonatológov. Spočíva v podaní vitamínu K1 všetkým novorodencom, avšak rozdielne, podľa toho, či sú donosení alebo nedonosení.
PREDČASNE narodené deti a problémy s KOSŤAMI
Podávanie vitamínu K
Pre zdravých donosených novorodencov – po ukončenom 37. týždni tehotenstva platí, že dostanú K-vitamín:
- Do svalu (i.m. – intramuskulárne) v dávke 0,5 mg až 1 mg. Najlepšie je podať dávku po bezprostrednej adaptácii novorodenca medzi 2. – 6. hodinou po pôrode.
- Je však známe, že efektivita podania do svalu alebo do úst (per os) v tomto prípade je porovnateľná. Vzhľadom k tomu, že mnohí (hlavne rodičia), považujú podanie vitamínu K novorodencom per os alebo intravenózne (i. v.) za menej invazívne (bolestivé), je potrebné definovať novorodencov podľa spôsobu podania vitamínu K.
- Teda alternatívou prevencie môže byť aj podanie vitamínu K novorodencom per os v dávke2 mg. Tiež medzi 2. – 6. hodinou po pôrode.
Novorodenec a jeho reflexy
Ale pozor, neonatológ musí zvážiť, či nejde o novorodenca so zvýšeným rizikom klasickej formy krvácavej choroby, vtedy sa vykoná profylaxia K-vitamínom podaným do svalu alebo do žily.
Sem patria nedonosené deti, novorodenci matiek s antiepileptickou a antikoagulačnou liečbou, novorodenci s pečeňovým ochorením, hlavne so stázou žlče, novorodenci v pooperačnom stave, novorodenci so závažnejšou prolongovanou žltačkou nejasnej etiológie, novorodenci s podozrením na malabsorbciu, s celkovou liečbou antibiotikami a so sociálne slabším rodinným zázemím.
Po prepustení bábätka z pôrodnice preberá starostlivosť všeobecný lekár pre deti a dorast (VLPD). Ten má ďalej na starosti prevenciu nielen klasickej formy, ale i neskorej formy krvácavej choroby.
Nedojčené dieťa, kŕmené umelým mliekom, nepotrebuje dostávať K-vitamín. Spomínala som, že umelé mlieka sú dostatočne fortifikované (obohatené) o K-vitamín a črevo majú osídlené viac E.coli, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe K-vitamínu.
Ak je dieťa plne dojčené, alebo dojčené a prikrmované formulou, musí sa lekár uistiť, ako bol K-vitamín podaný v pôrodnici.
- ak ho dostalo dieťatko do svalu, netreba mu ho viac podávať.
- ak ho dostalo do úst alebo do žily, treba podávať K-vitamín v kvapkách do úst (KANAVIT gtt) 1 kvapku raz za týždeň počas celých 12 týždňov života.
Ako vidno, už sa nepoužíva dávkovanie 1 kvapka 1 raz mesačne celých 6 mesiacov života.
PRVÁ HRAČKA pre bábätko: tvár dospelého
Prevencia krvácavej choroby u predčasne narodených novorodencov sa líši od novorodencov donosených
Prevencia klasickej formy berie do úvahy farmako-kinetické štúdie vitamínu K u nezrelých novorodencov, ktoré poukázali na pretrvávanie vysokých hladín vitamínu K v sére, preto pre nedonosené deti je nutné vitamín K podávať v redukovaných dávkach.
Dávkovanie je plne v rukách neonatológov. Líši sa podľa toho, či je dieťatko narodené v 32. týždni až do ukončeného 37. týždňa života, alebo sa narodilo skôr ako v 32. týždni. Po prepustení predčasne narodeného novorodenca domov platí to isté, ako pre donosené deti.
Nedojčené dieťa nedostáva K-vitamín.
Dojčené dieťatko:
- ak dieťatko dostalo K-vitamín do svalu, netreba mu ho viac podávať,
- ak ho dostalo do žily, treba podávať K-vitamín v kvapkách do úst (KANAVIT gtt) 1 kvapku raz za týždeň počas celých 12 týždňov života.
Bedrové kĺby kontrolujú bábätkám už v pôrodniciach
