Kvasená kapusta

Kvasená kapusta
31.10.2014 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Posilniť organizmus zvýšenou dávkou vitamínov sa odporúča najmä v jesennom období. Už tradične siahame po vitamíne C, ktorý podporuje imunitný systém. K citrusovým plodom pridajte aj konzumáciu kvasenej kapusty. Ideálne v surovom stave.

Posilniť organizmus zvýšenou dávkou vitamínov sa odporúča najmä v jesennom období. Už tradične siahame po vitamíne C, ktorý podporuje imunitný systém. K citrusovým plodom pridajte aj konzumáciu kvasenej kapusty. Ideálne v surovom stave.

Patrí medzi najzdravšie potraviny. Dennú potrebu vitamínu C pokryje už 200 gramov kyslej kapusty. Nájdete v nej minerálne látky ako draslík, vápnik, zinok a horčík. Vitamíny skupiny B a probiotické baktérie s antikarciono­génnym účinkom. Šťava z kyslej kapusty je známa svojimi prečisťujúcimi účinkami, priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru. Celulózna vláknina, ktorú obsahuje, pomáha predchádzať zápche. Dôležitou súčasťou jej zloženia sú aj takzvané živé enzýmy, ktoré ocenia najmä ľudia s diabetom. Pomáhajú pri udržiavaní hladiny cukru v krvi. Na druhej strane, kvôli vysokému obsahu vitamínu K je nevhodná pre ľudí , ktorí majú zlú zrážanlivosť krvi.

V sudoch našich starých mám

Kvasená kapusta patrila medzi top suroviny, ktoré využívali naše staré mamy. Kvasenie potravín bolo súčasťou prípravy na zimné mesiace. Repa, tekvica, uhorky a hlavne kapusta. Nastrúhaná a nasolená sa vtláčala do drevených sudov, kde prešla mliečnym kvasením. Takto zakonzervovaná vydržala aj pol roka. Surovú ju naši predkovia miešali s krúpami a strukovinami. Jucha – teda šťava z kyslej kapusty, bola súčasťou prípravy polievok, dochucovania jedál a pila sa aj surová.

Dnes si kvasenú kapustu môžeme bežne kúpiť v obchodoch. Viaceré spotrebiteľské testy však ukázali, že ich kvalita nie je postačujúca. Jej hodnotu znižujú chemické konzervačné látky a sterilizácia teplom. Len tretina testovaných vzoriek obsahovala baktérie mliečneho kvasenia a v niektorých chýbal aj vitamín C. Ak chcete kvasenú kapustu, pripravte si ju doma. Nie je to nič zložité, práve naopak.

Kapustu nakrájame na tenké rezance, prípadne nastrúhame. Podobne si pripravíme aj menšie množstvo cibule. Pridáme morskú soľ, rascu, celé čierne korenie, bobkový list. Pár kúskov chrenu zabráni mäknutiu kapusty a jej kazeniu. Bude aj viac chrumkavá. Všetky suroviny spolu pomiešame aby kapusta pustila šťavu a natlačíme do súdka. Zaťažíme fľašou plnou vody alebo kameňom a prikryjeme. Natlačenú kapustu necháme stáť na teplom mieste niekoľko dní. Po zhruba piatich dňoch je už príjemne kyslá, bez peny na vrchu. Premiestníme ju na chladnejšie miesto.

Kvasenú kapustu môžu konzumovať aj deti od jedného roka. Vyložte im na tanierik pár kapustových rezančekov, možno ich schrúmajú s chuťou, akú ste nečakali.

Viacerí zvyknú zmierniť kyslosť kapusty jej premývaním. Z pohľadu zachovania všetkých cenných látok to však nie je vhodné (pri domácej kvasenej kapuste). Najzdravšia je surová. Dusíme ju maximálne dvadsať minút, inak príliš zmäkne a stratí väčšinu výživných látok.

Prečisťujúci nápoj z kyslej kapusty

Potrebujeme: jedno väčšie jablko, 3 a pol dcl šťavy z kyslej kapusty, čerstvú majoránku, soľ, biele korenie, trochu cukru. Jablko s kapustovou šťavu rozmixujeme, dochutíme .

Šalát z kyslej kapusty

Pripravíme si ho jednoducho – ku kyslej kapuste pridáme nastrúhanú mrkvu, cibuľu, dochutíme soľou a cukrom. Môžeme variovať pridaním nastrúhaných jabĺk, orechov alebo cvikly.