nesústredenosť

Question

nesústredenosť

02. 05. 2011 (21:42) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň.
Chcela som Vás poprosiť o radu.Moja dcérka sa v poslednej dobe začala správať veľmi čudne.Má 6 rokov.V septembri ide do školy.Vôbec sa nesústredí,je ufrfľaná, nič sa jej nechce, absolútne ma ignoruje a hlavne jej na ničom nezáleží.
V našej rodine sa v poslednej dobe udialo veľa zmien.Pred dvoma rokmi sa nám narodil syn-prežívala s nami celé tehotenstvo, veľmi sa na neho tešila.a aj po jeho narodení to bolo super.Teraz sa spolu krásne hrajú, ale občas mi vytkla, že sa jej málo venujem.Vysvetlila som jej to, ale mám pocit, že to akosi nezabralo.Syna má veľmi rada, ale od jeho narodenia nás začala dosť ignorovať.
Druhá zmena nastala, keď začal manžel chodiť na týždňovky.Mala som s toho celkom strach, ako bude reagovať, ale nieje to až také zlé.Dokonca ani neplače.Sama si povie, že sa len 5 krát vybuvá a tatinko príde.Ja viem, že jej aj tatino veľmi chýba.Veď aj mne je dosť smutno, ale bohužial, momentálne nemáme inú možnosť.
No a tretia vec čo sa udiala, našla si novú kamarátku.Tá ju maximálne ovplyvnila.Dcérka sa po nej opičí, začína byť drzá, odvráva, prestáva zdraviť ľudí na ulici a stále mi vykrikuje, že kamarátka môže toto, hento a ona nie.Je mi veľmi smutno, keď si predstavím, že celá moja snaha o to aby bola slušné dievča teraz vychádza úplne na nič.Snažím sa jej všetko vysvetlovať, pýtam sa jej, či sa jej to páči ako sa jej kamarátka správa a ona mi povie že nie, ale vzápätí robí to isté.
Je mi s toho smutno a neviem ako a čo mám robiť, aby sa to všetko zmenilo aspom trošku k lepšiemu.Ja som s tohto všetkého už dosť unavená.
Prosím, ak by sa Vám dalo, poradíte mi.
Ďakujem Vám veľmi pekne.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Niekedy je oveľa vhodnejšie nevšímať si až tak detailne, či dieťa zdraví, opičí sa atď. Je dôležité povedať mu na jednej strane to, že si napr. želáte, aby práve teraz pozdravila, no ak odmietne, netreba z toho urobiť druhú svetovú, ak mi rozumiete. Stačí povedať, že sa vám páči, keď pozdraví alebo že ste si všimli, že nepozdravila, no niekedy to netreba riešiť vôbec (len prípadne pripomenúť, že treba pozdraviť a nechať na dieťati, čo s tým urobí). V predškolskom veku je to ešte prípustné. (No keďže je už pred vstupom do školy, treba vnímať aj to, že je to zrejme jej výraz strádania, niečo sa jej nepáči a je to možno práve to, že ste s nimi len vy a otec je preč.)
Na druhej strane by mohlo byť fajn, ak by ste mali pre seba nejakú chvíľku takmer denne, nejaký malý spoločný rituál, kedy budete len vy dve spolu - pred spaním, kedy si ľahnete alebo sadnete spolu a chvíľku sa túlite, štebocete, čo bolo cez deň, čo bolo pekné počas dňa, čo bolelo, trápilo jej dušičku... A keď je doma otec, mala by mať svoj program aj s ním a aj s vami, aby sa nasýtili jej potreby a počas týždňa to lepšie zvládala, mala z čoho čerpať.