Poradňa detského psychológa

Dobry den,moj maly ma 4 a pol roka a navstevuje MS-ku.posledne tri tyzdne ma velky problem so svojou spoluziackou,nema ju rad a riesi to uz aj stym ,ze ju kazdy den udrie.Ona sa nebrani,lebo je trosku mentalne zaostala,len ucitelky to nevedia riesit,radsej sa mi stazuju,ale ja to neviem riesit,ked nie som pri nom a nevidim jeho spravanie.Podotykam,ze nikdy nebol bitkar,vzdy sa vonku pekne hral s detmi.chodi do skolky len od januara,lebo sme boli na predlzenej materskej.Poradte mi ako to mam riesit?dakujem

Dobry den,
rada by som sa spytala, moj syn mal teraz rok a o necele dva mesiace sa nam narodi druhe dietatko, syncek spinka s nami v postielke, teraz sme mu zacali zariadovat detsku izbicku,aby ked sa narodi druhe, spinkal tam. vsetci ma ale odhovaraju, ze ma zostat spat s nami v spalni, vraj bude ziarlit a bude to brat tak,ze sme ho kvoli druhemu dietatu odsunuli na druhu kolaj a tym padom nebude mat dobry vztah so surodencom a bude mu robit naprieky.
ja sa len bojim, ze ked budu dve postielky v spalni, syn sa bude budit na plac toho druheho, nevyspi sa a bude cez den mrzuty.
co myslite, mam deti nechat spat v jednej spalni,alebo starsieho dat do vlastnej izby?
za odpoved vam dakujem
Tereza

Dobrý deň!Mám 4 ročnú dcérku,ktorá sa nechce deliť o hračky s inými deťmi,napr.:pri loptových hrach chce vlastnú loptu a nechce sa zapojiť do hry a keď ju ostatný volajú aby im kopla naspäť loptu radšej sa oduje a ujde niekde do kúta.Skúšala som sa s ňou o tom porozprávať ale vždy mi odpovie,,preto,,.Taktiež sa s deťmi bije.Niekedy kôli hračkám ale väčšinou sa ako keby tak s nimi hrala.Vešia sa za krk,vála sa po nich,ťahá ich za ruky a pod.Ja ju samozrejme napomeniem ,ale ona sa buď zasmeje a pokračuje alebo začne kričať, urazí sa,ujde do izby.Mám aj ročného synčeka a s ním vychádza dobre,je celkom poslušná aj sa rýchlo dokáže naučiť(sama sa oblečie,pozná farby,geometrické tvary) len keď príde medzi deti nastane problém.Chcem Vás poprosiť o radu čo robiť?

Dobrý deň,
moja otázka sa týka postupu pri výchove nášho nesmelého, takmer 5-ročného syna. Odmalička bol na nás rodičov veľmi napútaný, mal veľké problémy komunikovať s cudzími ľuďmi, a to nielen s dospelými, ale aj s deťmi, ťažko sa adaptuje na nové prostredie a podmienky. V snahe "integrovať" ho medzi rovesníkov sme ho dali do škôlky, keď mal 3,5 roka, ale veľmi zle to znášal (úzkostné stavy, nočné desy). Ostala som s ním preto ešte rok doma, aby dozrel. Do škôlky znovu nastúpil minulý september, tentoraz sme boli úspešní - síce si doma ráno občas pofňuká, ale v škôlke je už podľa slov učiteľky v pohode a spolupracuje. Problémom naďalej ostáva strach z konfliktov a jeho absolútna neschopnosť brániť sa. Stačí, ak je nejaké dieťa (podotýkam že aj oveľa mladšie od neho) dostatočne hlučné a priebojné a on sa vydesený stiahne, prípadne hneď hľadá oporu v niekom dospelom. Bežne sa stáva, že ho na ihrisku niekto oberie o hračku, predbehne, alebo inak "obabre" a on len vyplašene stojí alebo sa bezmocne rozplače. Niekedy som bezmocná aj ja: nechcem riešiť bežné situácie za neho, ale ani mu nedokážem vhodne poradiť - to ho mám učiť, aby agresorovi útok vrátil? Alebo aby sa išiel na neho posťažovať a viesť ho tak k tomu, aby sa stal "žalobabou"? Čo vlastne znamená pre 5-ročné nesmelé dieťa úspešne sa brániť a riešiť konflikty a ako k tomu ako rodič môžem najlepšie prispieť? Bojím sa totiž, že sa so svojou povahou neskôr v inom kolektíve môže stať ľahkým terčom nejakej šikany.
Ďakujem.

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Naša 3-ročná dcérka je na mňa veľmi naviazaná, už sa to zlepšovalo, ale po istej nepríjemnej skúsenosti, kedy sa dcérka raz u babky zľakla dedka a ja som tam pri nej nebola, sa to celé zhoršilo a teraz mi je stále za pätami. Nemôžem sa od nej na chvíľu vzdialiť. Mám aj trocha pocit, že je dosť nesamostatná, teda doma sa sama dosť dlhú chvíľu zahrá, čo kedysi neprichádzalo do úvahy, iné je to v cudzom prostredí, ani sa odo mňa nepohne, hoci nemyslím tým prostredie úplné cudzie, ale ak je u babky napríklad. vždy aspoň musí kontrolovať, či tam som. počula som niečo o vzťahovej výchove a o tom, že by malo dieťa spať stále pri rodičoch. Dcérka spí už dosť dlhú dobu (cca pol až trištvrte roka) sama vo svojej posteli vo svojej izbe. Zdá sa mi, že je to pre ňu lepšie, nedávala som ju tam nasilu, vždy som sa jej opýtala, či chce spať v izbe na posteli alebo v spálni v postieľke. tak začala spávať v izbe najprv na obed a potom sa tam popýtala aj na noc. dokonca sa mi zdá, že sa jej tam lepšie spí, nehádže sa toľko, ako v postieľke. chcem sa opýtať, vraj ak deti spia pri rodičoch, bývajú potom oveľa samostatnejšie. mám si ju dať naspäť do spálne, aby spala s nami v jednej izbe? pomohlo by jej to k tomu, aby sa odo mňa troška odpútala a bola samostatnejšia, hoci je už zvyknutá spať sama? aj zaspáva tak, že je tam sama, prečítame rozprávku a potom ju chodím pravidelne pozerať až kým nezaspí. alebo by to už teraz nemalo veľký zmysel? ak by malo, do koľkých rokov by bolo najlepšie ju pri nás nechať? ďakujem.

Mám 6 ročnú dcéru predškolského veku, ktorá má vždy za potrebu mať otázky nasl. typu:
"Ty ma už ani neľúbiš." "Vymeníš ma za..../meno kamaráta/, "Ak budem mať súrodenca,mňa už nebudeš ľúbiť"???.atď..atď..Cez víkend mi povedala, že ma nenávidí, pretože som sa hrala s jej bratrancom a ona práve upratovala svoju izbu, tak mi povedala:"Naschvaľ si ma poslala upratovať aby si mohla Dominikovi..toto a toto. Dotklo sa ma to. Mám pocit akoby sme boli najhorší rodičia.
Žijeme v harmonickom maželstve, hádky nie sú na dennom poriadku, dcére sa venujeme, hráme, rozprávame, voľný čas trávime AJ s ňom, vždy, či je to nakupovanie, alebo výlety. Zapájám ju do varenia, pečenia, upratovania, denne viackrát jej vravíme: "Ľúbim Ťa" a predsa.....kde robíme chybu??? Za odpoveď ďakujem.(pozn. ocko sa jej venuje viac,ja som ako každá iná žena v domácnosti, máme veľký rodinný dom, varenie,upratovanie, chodím aj na nočné smeny...)

Dobrý deň,

prosím Vás o Váš názor na tému striedavá starostlivosť u malých detí. Syn bude mať v apríli 2 roky. S mojím priateľom sme sa rozišli keď mal syn 1 rok. Odvtedy si ho pravidelne na základe našej dohody berie na víkendy, občas aj niektoré dni v týždni s tým, že ho ráno prinesie.Syn je so svojím otcom rád. Rozumejú si a vie sa o malého postarať. U syna som si nevšimla zmeny v správaní typu, že by bol agresívny alebo plačlivý. Sem-tam, keď ho prinesie začne maličký plakať, že nechce maminu. Ako mám reagovať? Otázka smeruje k jeho citovému vývinu. Ex má novú známosť a tá je prítomná, keď je syn s otcom. V poslednom čase začína synček rozprávať, že nelúbi mamičku, neľúbi babku, niekedy povie, že neľúbi tatina. Myslím si, že to čo hovorí, ešte nevníma tak ako to povie. Ale predsa len sa chcem spýtať. Aký to má vplyv na jeho citový vývin, môže mu takéto striedanie ublížiť v takomto útlom vek?. Počula som, že syn nazval priateľku môjho ex už trikrát mamou. Prosím Vás, čo si o tom myslíte. Mám požiadať o výlučnú starostlivosť a navrhnúť, nech ex navštevuje svojho syna v mojej prítomnost v dohodnutom časi alebo sa len zbytočne obávam a nechám situáciu tak ako je. Snažím sa len predísť prípadným chybám, ktoré by môjmu dieťaťu mohli ublíziť a ja ako laik v psychológii dieťaťa nemám možnosť ich vopred rozpoznať! Syna veľmi ľúbim a rozhodne chcem pre neho len to najlepšie.

Vopred Ďakujem za radu.
Slavka

Dobrý deň , mám taký problém ako každé iné dievča. Mám 15 a som prvý rok na strednej, kde chodí aj o 2 roky starší chalan . Som z neho uplne paf . Moj kamarát je jeho spolužiak tak sme sa cez neho nejako zoznámili.Ale len to . Pridala osm si ho na facebooku a tak si občas pokecáme. V škole sa mi len pozdraví a nič viac . Nieje z toho idtého mesta ako ja a tak sa vídame len v škole presnejšie len cez prestávky . Neviem ako mam zistiť či sa mu páčim , alebo ako mu dať najavo že existujem , aby sa o mňa začal aj on zaujímať. Chcem proste nejako sa s ním lepšie spoznať . Nehccem mu stále písať a byť doterná. Čo mám robiť , prosím poraďte mi :) ďakujem :)

dobry den, chcem vas poprosit o radu ci je vhodne aby moj 16mes syn chodil spavat k svojmu otcovi. Nezijeme spolu len mesiac ale ked som mu ho dala na noc maly sa dva dni daval do kopy. Bolo vidiet ze mu to nerobi dobre. Myslite ze to je skoro? Rada by som pockala kym bude mat syncek viac rokov. Aj ked otec tvrdi, ze u neho je stastny. Dakujem pekne

Náš 9-ročný syn nosí neustále zo školy poznámky, že sa bije. Ak sa s ním doma o tom rozprávame vyjde najavo, že nie je on vždy ten, kto začne. Má prchkú povahu a často reaguje neadekvátne hlavne na výsmech. Dohovárame mu, nech si to nevšíma, nech sa kamaráti len s tými, s ktorými si rozumie,ale vždy sa nájde niekto, kto ho vyprovokuje. Pani učiteľka to vyriešila tak, že cez prestávky sedí sám na lavičke pri zborovni, čiže ho z kolektívu vyselektovala. Pri rozhovore s ňou nám tvrdila, že syn nám klame a on je ten, kto deti provokuje. Síce pri tých situáciách priamo nebola, ale tak jej to povedali deti. Synovi potom ako trest zakazujeme veci, ktoré má rád, ale keďže sa to často opakuje, míňa sa to účinku. My sme sa presťahovali, preto syn je v škole s inými deťmi ako bol v škôlke a tam sme problémy nemali. Už je tretiak a za 3 roky sa problém pomaly stupňoval. Učí sa na samé jednotky a keď je učiteľka v triede, je disciplinovaný. Doma je poslušný, pomáha s malým bračekom, plní si povinnosti, s každým vychádza, aj s kamarátmi na ulici. Je potrebné to riešiť cez psychológa alebo je to problém atmosféry v triede?

dobry den,asi ste uz mali vela otazok podobneho typu ale prosim vas o odpoved, Moj syn ma 4 roky,je hamblivy, ale inak super syncek.Trapi ma ze si vsetko necha,naprikald nejake dieta mu streli facku a on len skloni hlavu a kuka ako puk, strasne ma trapi ze si vsetko necha, kamaratov poslucha pomaly na slovo, je to taky dobracisko, dobry kamarat pre kazdeho.snad ani si nespominam ze by niekomu nepozical hracku, nikoho nikdy neurel ba ani na to nepomyslel..ako vidim na inych detoch ako robia zle inym, napriklad zhodia niekomu len tak vezu u kociek, pre nic za nic tak moj by take nikdy nic neurobil, nikdy som to ani nevidela ani nepocula ze by sa tak spraval, no prosila by som vas o odpoved ako vysvetlit dietatu ze sa ma branit?robim spravne ze mu kazem facku vratit?alebo nedat si hracku ked mu ju niekto sklbe z ruk.Ja mu to poviem a aon len prikyvne ale ked dojde k situacii zachova sa rovnako.chcem aby sa obranil,dakujem

dobry den. Moj syncek 2 roky 2 mes. si necha vzdy v materskom centre zobrat hracky..nikdy kvoli tomu neplakal, proste ide a vezme si nieco ine. On nikdy nezoberie inym hracky a vela x ked ho poprosim, aby dal niekomu inemu hracku tak to urobi alebo aj sam od seba da inemu dietatku hracku. Dnes to vsak bolo cosi ine, po dvoch takych incidentoch zacal strasne plakat, vesat sa po mne...nema uz zaujem sa hrat, spievat...co aj chapem, ved ani ja nemam vzdy super naladu...on je velmi citlivy, mily k ludom a nema problem sa inak prihovorim cudzym ludom a odpovie na otazky ked sa ho pytaju, ale pri detoch si neviem branit svoje...aj s amu snazim jemne naznacit nech si nenecha cosi zobrat, nech povie, ze teraz sa s tym hra on a apod...ale v praxi to tak nejde ; ( je mi z toho aj smutno, hoci na druhej starne som rada, ze nie je agresivny a netrha inym hracky...no chcem sa spyatat ci sa da nejako motivovat ci viest ku tomu, aby si vedel sam cosi vybojovat (nie nasilim) ci ustrazit to co je jeho, ci to s cim sa hra...inak je velmi slusny, uz niekedy aj sam od seba podakuje za veceru ci ranajky, je pozorny a my mu to odplacame laskou a pochvalou a uzanim..nemyslim, ze robim kdesi chybu a chapem, ze mozno je proste takej povahy,a le na druhej starne vidim, ze ked sme napr. v materskom centre, on je tak taky jediny, ostatne deti v jeho veku su presny opak...ani ja niesom velmi splocensky tvor a ku stastiu mi staci par znamych ludi, vazim si skor 1 priatela ako 10 kamaratov...je mozne ze je po mne? ; )) dakujem!

Dobrý deň. Poptreboval by som pomoc. Moj 7 rocný synovec zije so mnou mojim manzelom a nasou 5 mesacnou dcerou. On je syn mojej sestri ktora sa onho nestara a je alkoholicka. Otec tiez nejavy zaujem. S manzelom sme sa rozhodli, vziat si ho. Este sice nebol sud, ale starame sa onho. Mame s nim velke problemy. Niekedy mam pocit, akokeby to boli dvaja odlisny chlapci. Jednu chvilu je zlaty a potom znicoho nic sa obrati o 180 stupnov. Ju kumne hruby nepocuva. Dnes mi volala jeho pani ucitelka, ze vraj povedal, ze si prepasuje z domu nozim a zabije ju. To ma velmi zarazilo. Chcem s nim navsevovat psychologa. Aky je vas nazor mame sancu, ze z neho bude vyrastat slusny chlapec alebo sa mame obavat genov po jeho rodicoch. Kde alkohol a agresivita bola na prvom mieste. Prosim Vas poradte nam co snim mame robit. Velmi pekne Vam dakujem.

Dobrý deň,
mám problém so svojim 5 ročným synom a už neviem ako by som to riešila.Pred rokom sme sa presťahovali a od septembra začal navštevovať materskú školu. Čo sa týka povahy chlapca, ide o veľmi živé a aktívne dieťa, je ťažké ho zaujať a udržať pri jednej činnosti dlhšiu dobu, má rád ostatné deti a ich pozornosť. A, ešte, na svoj vek je fyzicky vyspelejší ako ostatní rovesníci. S týmto všetkým som doteraz bojovala sama, ale odkedy navštevuje MŠ, začínajú sa sťažnosti zo strany učiteliek. Ide hlavne o to, že syn má v tendencii sa predvádzať ostatným deťom(napr.opičky pri obede, ukážky "bojového umenia" , pred spaním musí byť izolovaný od ostatných detí, aby nevyrušoval a pod.), chce byť stredobodom pozornosti a nereaguje na napomínanie učiteliek. Keď sa dostane s ostatnými "bojovníkmi" do konfliktu(aj keď nie vždy jeho vinou), väčšinou "vyhráva", je totiž o hlavu väčší a silnejší. Takže už začínam čeliť aj sťažnostiam iných rodičov. Pani učiteľka ma upozornila na to, že aj keď si s ním niekedy nevedia dať rady, nie je podla nej hyperaktívny, alebo že návšteva psychológa je neopodstatnená. A keď mu doma dohováram a snažím sa to s ním riešiť, a aj keď mi sľúbi, že bude v škôlke poslúchať, nie je to tak. Bojím sa čo príde, keď bude chodiť do školy.
Ak mi s týmto mojim problémom viete poradiť, budem Vám veľmi vďačná.
Mirka

dobry den, mam priatela, kt. ma z 9rocne prveho manzelstva rocnu dceru. Tyzden ked je u nas sa s priatelom stale hadame koli jej spravaniu. Ja si uvedomujem ,ze nemam pravo zasahovat do ich vztahu,ale nepaci sa mi ked sa nami 9rocne dievca cvici a dava nas do pozoru.*Priatel jej vsetko toleruje- tym, ze nebola u otca naucena po sebe si upratovat tak ju musim stale napominat nech vyhodi papier do kosa a pod (musim jej to pripomienkovat ja , lebo priatel mi povie ze jemu sa to neche , ze ju nechce tyrat..) aj so spanim.. povie ej o 20.30 pojde spat a ona je schopna natahovat cas aj do 21.30..a nic jej nepovie. Na svoj vek nieje samostatna ,lebo je naucena , ze vsetko za nu urobia druhy..(nevie prejst sama cez cestu, lebo sa stale musi s otcom drzat za ruku).. Chcem byt pasivna a nevsimat si to ale jednoducho sa to neda,kedze zijeme v jednej domacnosti.. zaujima ma ci 9rocne dieta sa musi neustale s rodicom vodit za ruku, ci by nemali byt nejake pravidla ..problem je v tom , ze vsetko co navrhnem je dla priatela tyranie jeho dcery ..dakujem za radu