vzťahová výchova

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Naša 3-ročná dcérka je na mňa veľmi naviazaná, už sa to zlepšovalo, ale po istej nepríjemnej skúsenosti, kedy sa dcérka raz u babky zľakla dedka a ja som tam pri nej nebola, sa to celé zhoršilo a teraz mi je stále za pätami. Nemôžem sa od nej na chvíľu vzdialiť. Mám aj trocha pocit, že je dosť nesamostatná, teda doma sa sama dosť dlhú chvíľu zahrá, čo kedysi neprichádzalo do úvahy, iné je to v cudzom prostredí, ani sa odo mňa nepohne, hoci nemyslím tým prostredie úplné cudzie, ale ak je u babky napríklad. vždy aspoň musí kontrolovať, či tam som. počula som niečo o vzťahovej výchove a o tom, že by malo dieťa spať stále pri rodičoch. Dcérka spí už dosť dlhú dobu (cca pol až trištvrte roka) sama vo svojej posteli vo svojej izbe. Zdá sa mi, že je to pre ňu lepšie, nedávala som ju tam nasilu, vždy som sa jej opýtala, či chce spať v izbe na posteli alebo v spálni v postieľke. tak začala spávať v izbe najprv na obed a potom sa tam popýtala aj na noc. dokonca sa mi zdá, že sa jej tam lepšie spí, nehádže sa toľko, ako v postieľke. chcem sa opýtať, vraj ak deti spia pri rodičoch, bývajú potom oveľa samostatnejšie. mám si ju dať naspäť do spálne, aby spala s nami v jednej izbe? pomohlo by jej to k tomu, aby sa odo mňa troška odpútala a bola samostatnejšia, hoci je už zvyknutá spať sama? aj zaspáva tak, že je tam sama, prečítame rozprávku a potom ju chodím pravidelne pozerať až kým nezaspí. alebo by to už teraz nemalo veľký zmysel? ak by malo, do koľkých rokov by bolo najlepšie ju pri nás nechať? ďakujem.