Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Ako naučiť dieťa brániť sa?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň,
    moja otázka sa týka postupu pri výchove nášho nesmelého, takmer 5-ročného syna. Odmalička bol na nás rodičov veľmi napútaný, mal veľké problémy komunikovať s cudzími ľuďmi, a to nielen s dospelými, ale aj s deťmi, ťažko sa adaptuje na nové prostredie a podmienky. V snahe "integrovať" ho medzi rovesníkov sme ho dali do škôlky, keď mal 3,5 roka, ale veľmi zle to znášal (úzkostné stavy, nočné desy). Ostala som s ním preto ešte rok doma, aby dozrel. Do škôlky znovu nastúpil minulý september, tentoraz sme boli úspešní - síce si doma ráno občas pofňuká, ale v škôlke je už podľa slov učiteľky v pohode a spolupracuje. Problémom naďalej ostáva strach z konfliktov a jeho absolútna neschopnosť brániť sa. Stačí, ak je nejaké dieťa (podotýkam že aj oveľa mladšie od neho) dostatočne hlučné a priebojné a on sa vydesený stiahne, prípadne hneď hľadá oporu v niekom dospelom. Bežne sa stáva, že ho na ihrisku niekto oberie o hračku, predbehne, alebo inak "obabre" a on len vyplašene stojí alebo sa bezmocne rozplače. Niekedy som bezmocná aj ja: nechcem riešiť bežné situácie za neho, ale ani mu nedokážem vhodne poradiť - to ho mám učiť, aby agresorovi útok vrátil? Alebo aby sa išiel na neho posťažovať a viesť ho tak k tomu, aby sa stal "žalobabou"? Čo vlastne znamená pre 5-ročné nesmelé dieťa úspešne sa brániť a riešiť konflikty a ako k tomu ako rodič môžem najlepšie prispieť? Bojím sa totiž, že sa so svojou povahou neskôr v inom kolektíve môže stať ľahkým terčom nejakej šikany.
    Ďakujem.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Hľadanie útočiska a podpory u dospelého/iného človeka je jeden zo spôsobov, ako si v ťažkých situáciách pomáhame. Je to prirodzené a normálne, často aj prospešné.
    Riešiť konflikty sa dieťa učí od malého malička, najprv s rodičmi a súrodencami či ľuďmi, s ktorými prichádza bežne do kontaktu. Jednak sa učí tým, že vidí, ako iní ľudia riešia konflikty a aj naberá vlastné skúsenosti.
    Závisí teda od povahy dieťaťa a aj od výchovného prístupu rodičov či od vzťahov medzi rodičmi, ako dieťa s konfliktmi zaobchádza.
    Samozrejme, vy mu môžete ukazovať, ako zaobchádzať s útočníkom. No môžete synovi tiež navrhovať, čo by mohol skúsiť urobiť a sprevádzať ho pri jeho pokusoch, našepkávať mu, stáť mu za chrbtom ako morálna opora... Prečo ho neučiť? Možno ani tak nie to, ako vrátiť útok, hoci aj to sa niekedy môže hodiť, no hlavne to, ako povedať, že sa mi to nepáči, ak ma udrieš, ako utiecť, ako povedať, že sa ťa bojím, keď tak kričíš, učiť ho zvýšiť hlas tiež...