Umožnite deťom hrať sa. Majú na to vôbec čas?
Deti sú unavené, pod tlakom a nemajú radosť, iskru v oku. Čelia neustálej záplave štruktúrovaných aktivít – od školských povinností cez mimoškolské krúžky až po kreatívne dielničky Táto „zaneprázdnenosť“ obmedzuje ich voľný čas a môže viesť k vyčerpaniu, strate motivácie či dokonca k syndrómu vyhorenia už v mladom veku.
Na hru majú dnes deti oveľa menej času ako kedykoľvek predtým. Pritom je práve hra dôležitou súčasťou ich učenia, nie je odpočinkom po povinnostiach, hra je ich „prácou“.
HRA môže byť útočisko pred ťažkosťami
"Odpočúvajte" občas deti pri hre
Istý psychológ sa priznal, že občas odpočúva svoje deti, keď sa hrajú. „Keď dcéru počujem hrať sa so svojimi bábikami, na pár sekúnd zadržím dych a počúvam. Ak krútite hlavou, dovoľte mi to vysvetliť. Moje dcéry majú 9 a 7 rokov a niekedy nechcú so mnou zdieľať, čo prežili v škole alebo s kamarátmi, prečo sú smutné a čo ich robí šťastnými. Sú unavené alebo nemajú náladu. Možno o tom len nechcú hovoriť. Chápem to. Ale venovať pozornosť príbehom a postavám, ktoré vytvárajú počas tohto neštruktúrovaného času, počas hry s postavičkami, mi dáva pohľad na to, ako vidia seba a ľudí okolo seba. O hre sa často hovorí, akoby to bola úľava od skutočného učenia a práce. Ale pre deti je hra vážnym učením a prácou.“
Umožnite deťom hrať sa. Majú na to vôbec čas?
Na jednej strane my, rodičia, priznávame vyčerpanie z neustáleho krúženia po meste a rozvážaní detí na krúžky, na druhej strane naplánujeme deťom celý deň my sami. Aby boli múdre, šikovné, aby športovali, hovorili cudzími jazykmi... Už od škôlkarov očakávame, že rozvrh, ktorý sme im pripravili, ich bude baviť a rozvíjať a robíme pre nich to najlepšie. Viete, čo je pre deti najlepšie? Keď sa môžu hrať.
Do plného diára, kým sa stanú dospelými a naviažu na seba pracovné, rodičovské a spoločenské povinnosti, majú ešte veľa rokov, ktoré môžu využiť na to, aby si ich užili ako deti. Nanešťastie, dnes deti čelia neustálej záplave štruktúrovaných aktivít – od školských povinností cez mimoškolské krúžky až po kreatívne dielničky Táto „zaneprázdnenosť“ obmedzuje ich voľný čas a môže viesť k vyčerpaniu, strate motivácie či dokonca k syndrómu vyhorenia už v mladom veku.
Deti sú unavené, pod tlakom a nemajú radosť, iskru v oku.
Samostatná hra: Podporuje nezávislosť a kreativitu u detí
Mnohé štúdie poukazujú na pokles voľného času detí v dôsledku akademického tlaku. Priveľmi tlačíme.
Zatiaľ čo my sme ako deti trávili väčšinu voľného času s tými kamarátmi, s ktorými sme chceli, väčšina dnešných detí si musí zvyknúť na kolektív v záujmovom krúžku, kde trávi väčšinu svojich popoludní. Dr. David Elkind, známy detský psychológ, uvádza: „Hra je prácou detí.“ Deti, ktoré majú dostatok voľného času na hru, sa ľahšie učia novým veciam, dokážu lepšie pracovať v kolektíve a sú schopnejšie zvládať stres.
Nuda nie je zlá, rodič nie je animátor
Nuda nie je nepriateľ. Deti, ktoré majú chvíle, keď nemajú čo robiť, sú nútené vytvárať si vlastné aktivity. Vytvorte priestor v dennom rozvrhu, kde vaše dieťa nemá žiadne konkrétne povinnosti ani aktivity. Tento čas môže stráviť tak, ako chce - vonku, s kamarátmi, kreslením alebo hrou s kockami. Môže len tak ležať na pohovke a čítať si alebo premýšľať o nesmrteľnosti chrústa. Nech je to čas offline, tu je váš zásah dôležitý a potrebný.
Neštruktúrovaná hra je voľná a spontánna aktivita, pri ktorej si deti samy určujú pravidlá a priebeh hry. Nemá pevné časové limity, úlohy ani zadania – deti sa hrajú podľa vlastnej fantázie a kreativity. Je to hra, pri ktorej si vytiahnu postavičky v detskej izbe a vymýšľajú príbehy, behajú po záhrade a hľadajú poklady alebo naháňajú mravce, pečú koláčiky z piesku... Hra nie je len prostriedok na zabíjanie času, ale neoddeliteľná súčasť zdravého vývoja každého dieťaťa – bez ohľadu na jeho vek. V rýchlom svete plnom povinností je dôležité, aby sme nezabúdali na to, že deti potrebujú čas na voľnú hru.
Hru možno definovať rôznymi spôsobmi. Skladanie puzzle, ale aj úprava záhrady pred zimou (niektoré domáce práce sa počítajú!) – vyberte si. Nezabudnite sa občas k ich hre aj pripojiť alebo ju iniciovať. Zahrajte si spolu Človeče, nehnevaj sa, kartové hry, Monopoly. Vyhraďte si čas na hranie. Je to spoločný rituál, je to spomienka – my sme doma vždy v nedeľu mastili karty, každý piatok sme strávili na dostihoch... to sú veci, ktoré si deti budú pamätať.
Neberte dieťaťu detstvo, nič nezmešká ani o nič nepríde. Práve naopak. Užije si ten skvelý čas, keď ešte nič nemusí. Len sa hrať.