Dobry den,moj maly ma 4 a pol roka a navstevuje MS-ku.posledne tri tyzdne ma velky problem so svojou spoluziackou,nema ju rad a riesi to uz aj stym ,ze ju kazdy den udrie.Ona sa nebrani,lebo je trosku mentalne zaostala,len ucitelky to nevedia riesit,radsej sa mi stazuju,ale ja to neviem riesit,ked nie som pri nom a nevidim jeho spravanie.Podotykam,ze nikdy nebol bitkar,vzdy sa vonku pekne hral s detmi.chodi do skolky len od januara,lebo sme boli na predlzenej materskej.Poradte mi ako to mam riesit?dakujem
mam 4.rocneho syna, ktory od septembra t.r. navstevuje skolku. Spociatku sa do nej tesil, ale posledne tyzdne tam nechce. Medzi recou nam povedal, ze jeho, ale i ine deti biju dvaja chlapci. Riesili sme to s ucitelkami, vraj na problem upozornili rodicov chlapcov. Minuly tyzden vsak syn povedal: "Dnes som mal dobry den, lebo ma spoluziaci nebili." Opat sa zacal pocikavat, dokonca dnes aj v skolke. (Neviem, ci to spolu suvisi.) Neviem, ake stanovisko zaujat, co synovi poradit. Ale nechcem, aby bol bity, aby jedneho dna "neprevzal" rolu bitkarov a tiez nechcem, aby mal zo skolky traumu. Co mozem v tejto situacii urobit, ako pomoct synovi.
Je dôležité, aby dieťa vedelo, že ho nikto biť nesmie a že môže vyjadriť svoj nesúhlas s takým správaním - môže na chlapcov, ktorí ho idú biť alebo bijú, kričať, že sa mu to nepáči, môže sa brániť, môže utekať za pani učiteľkou, ak sa cíti ohrozený alebo ak ho bijú (lepšie pred bitkou). Dieťa by malo vedieť, že to má hneď povedať učiteľke alebo rodičom. Vy by ste si mali byť istí tým, že škôlka vedie deti podobným smerom, že vyžadujú od detí, aby im o násilí povedali, že bitkári sú pod dohľadom viac ako iné deti, že rodičia bitkárov podstúpia kroky, ktoré situáciu vyriešia - napr. navštívia psychológa...
V prípade, že máte syna kam preložiť a situácia v škôlke sa moc nemení, preložte ho do inej škôlky. Prípadne trvajte na tom, aby bitkárov vylúčili zo škôlky, ak rodičia nechcú pracovať na zmene situácie.
Niekedy sa ale osvedčujú celkom opačné riešenia - skamaráťte sa s bitkármi, pozvite ich aj s rodičmi na stretnutie, do parku, na ihrisko, na oslavu... Bližšie vzťahy môžu významne zmeniť aj vzťahy medzi deťmi.
Dobrý deň, mám len kratučkú otázočku: ako môže poškodiť vývoj dieťaťa (1rok), keď ma občas v zúrivosti pred ním udrie jeho otec a takisto keď predním vulgárne nadáva. Velmi sa trápim kvôli dieťaťu, ale rozviesť sa zatiaľ nemôžeme, keďže máme veľa splátok na krku...
Ďakujem, s pozdravom
Mali by ste sa trápiť aj kvôli sebe, lebo telesné násilie je trestný čin a ubližuje najmä vám. A splátky by nemali byť dôležitejšie ako vaše zdravie a život.
Samozrejme, že tým trpí aj dieťa, lebo vy ste preňho dôležitá osoba a útoky na vás v ňom vyvolávajú pocity strachu a ohrozenia.
Moja malá mala 1 rok a 2 mesiace, keď prvýkrát ochorela, brala antibiotiká. Bola nervózna a vtedy aj prvýkrát udrela starkú po líci. Mysleli sme si, sa to stalo aj poslednýkrát, ale mýlili sme sa. Vtedy sme ju nejako nepotrestali, nevšímali sme si to. Teraz má dcérka 22 mesiacov a bije každého bez rozdielu pohlavia, a dokonca aj mňa. Skúšali sme rôzne techniky na odnaučeniu takéhoto správania (napr. bolí nás to, capnutie po ručičke, plač), nič nám však nepomáha. Akonáhle je nahnevaná, niekto sa jej nevenuje alebo sa jej niečo nepáči bije a škrabe, a to aj jej rovesníkov. Som z toho smutná a neviem ako mám postupovať ďalej. Hrali sme sa aj na vybíjanie zlosti : ako sa správajú nahnevané zvieratká, ale nepomáha ani to. Malá najprv capne a potom urobí ako to nahnevané zvieratko - vydá jeho zvuk. Vie, že urobila zle, ale to ju netrápi. Už naozaj neviem ako na nu a prosím Vás o radu. Inak je veľmi šikovná, vie spievať 10 pesničiek, napočíta do 20, vie anglickú abecedu. Len to bitie a škrabanie....
Je dôležité, aby ste skúšali už v momente, kedy zdvihne ruku, že udrie alebo poškriabe, povedať veľmi dôrazne Nesmieš! Prípadne jej v tej chvíli povedzte, čo môže urobiť - Zavrč! Zadup! atď. Prípadne jej vo chvíľach, kedy je pokojná a má chuť experimentovať hravou formou, ukážte, ako môže udrieť gauč alebo ako si môže doniesť malú podušku, ktorú vy budete držať a vyboxuje tú podušku... Skrátka je potrebné ďalej trénovať iné a prijateľné spôsoby a spájať jej ich so situáciami, kedy zvyčajne útočí na ľudí. Tiež je na mieste, aby sa učila hnev či nevôľu vyjadrovať slovami - Hnevám sa! Zúrim a najradšej by som ťa udrela!...no musí byť jasné, že to urobiť nesmie.
Dobrý večer.
Mám 4 ročného syna je veľmi šikovný, vnímavý až hyperaktívny.Prvý problém spočiva v tom, že ak nedostane alebo mu nevyhovieme v jeho požiadavke dostane sa do úplného tranzu, začne zúriť,kopať bije sa a veľmi plače a kričí. Keď sa ho snažím upokojiť stále ma udiera nepomáha ani bitka ani dobré slovo. Potom sa tvári, že sa nič nestalo.Tento stav sa opakuje asi jeden krát do mesiaca. Druhý problém spočíva v tom, že je na mne dosť závislý a nechce byť so svojim otcom. Všetko musím ja obliecť... Neviem ako sa mam k tomu stavať často sa kôli tomu hádam s manželom ale nerieši to celú situáciu okolo našeho syna. Keď nechám manžela s ním chytá amok a situácia sa zhoršuje. Ako mám vyhovieť obom mojim chlapom aby bol kľud? Ďakujem Vám za radu
A prečo by ste mali vyhovieť len vy im??? To sú vzťahy a na to sú vždy minimálne dvaja. Nechápem, prečo by ste sa mali prispôsobovať len vy?! Vzťahy sú aj o vyjednávaní a dohodách...
Keď zúria, nechajte ich tak, nech sa vyzúria - na syna, samozrejme dohliadnite, aby si nejako v tom rozpoložení neublížil. A hlavne ho neupokojujte. On vtedy moc nevníma a upokojovanie je ako kedy ste chceli zastaviť vietor. Skôr syna podporte, aby sa vyzlostil primeraným spôsobom - aby neudieral seba ani vás, ale aby napríklad dupal, kričal alebo búchal do vankúšov či hádzal plyšákmi atď.
Dobrý den? CHcela by som sa spýtať mam problém so starším synom ma sedem rokov odkedy sa nam narodil mladší/ ten ma tri/ strašne žiarli až tak že púta na seba pozornosť tým že robí mladšiemu zle. kedy koľvek ide okolo neho vždy mu niečo musí urobiť /ked len štuchnúť alebo kopnút/ a mladší mu nezostane nič dlžní a hned je bitka bojím sa aby si neublížili. Druhý problém je v tom že mladší syn je ockov maznáčik a za všetko čo sa stane čije na vine alebo nieje vždy kričí len na staršieho , starší sa cíti ukrivdení a dost často hovorí že ho nelúbime. Poradte my prosím Vás čo mám robiť. Dakujem za rady Prajem príjemný den
Bolo by vhodné popracovať ako rodina na celej tej situácii, tej schéme, ako to u vás funguje. Obráťte sa na psychoterapeutku alebo terapeuta, ktorý pracuje s rodinami alebo deťmi a poracujte na tom.
Pokúste sa rozdeliť si deti aspoň nejaký čas počas dňa alebo týždňa a venovať sa vtedy len tomu jednému. Napríklad každú sobotu poobede bude hodina alebo dve alebo aj celé popoludnie patriť dvojiciam (otec - starší syn, mama - maldší a budúci týždeň naopak...) alebo každý deň pol hodina s jedným a pol s druhým. Dôležité ale je, aby ste boli naozaj spolu a robili to, čo bude fajn pre vás oboch (môže to byť aj varenie alebo plávanie či behanie po dvore).
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
