Dobry den, Mam rocne dvojicky - dceru - priebojnejsiu, nervoznejsiu, "herecku" a syna - maznacika. Syn takmer nic neukazuje, neopakuje po mne, ked sa hram s dcerou tak nas bud ignoruje, alebo sa pride pomojkat, ale nezapoji sa - napr. nestavia kocky, nenavlieka kruhy nic, len obzuva a hryzie. Aj to ma trapimam pocit akoby poriadne zaostaval za sestrou. Ale problem je aj inde. Vzdy ked ma syn hracku, dcera ju vezme, niekedy naschval odnesie, ked sa jej zunuje zahodi ju, on place az je cerveny, najde si nieco ine a ona opet "utoci". Niekde som citala, ze do vztahov surodencov netreeba zasahovat. Ja nechcem robit sudcu, ale nie je toho uz vela? Kedy zasiahnut? Alebo nechat deti, aby sa syn stal priebojnejsim? Nepestujem tym u dcery zly navyk ze si moze dovolovat? Dakujem

Na jednej strane pre syna to môže byť naozaj tréning, ako si ochrániť miesto pod slnkom. Na druhej strane môžete dcérku sem tam požiadať, či by mu hračku nevrátila, keď sa s ňou dohrá alebo niečo podobné. Čo sa týka "zaostávania" syna, to sa môže zdať, lebo sú to vlastne dve rozdielne deti a každé má svoje tempo rastu a vývinu.

dvojicky | Vzťahy | Poradňa detského psychológa | Poradne

MAMA a Ja

Poradňa detského psychológa

Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

dvojicky
23. 03. 2011 (12:33) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den,
Mam rocne dvojicky - dceru - priebojnejsiu, nervoznejsiu, "herecku" a syna - maznacika. Syn takmer nic neukazuje, neopakuje po mne, ked sa hram s dcerou tak nas bud ignoruje, alebo sa pride pomojkat, ale nezapoji sa - napr. nestavia kocky, nenavlieka kruhy nic, len obzuva a hryzie. Aj to ma trapimam pocit akoby poriadne zaostaval za sestrou.

Ale problem je aj inde. Vzdy ked ma syn hracku, dcera ju vezme, niekedy naschval odnesie, ked sa jej zunuje zahodi ju, on place az je cerveny, najde si nieco ine a ona opet "utoci". Niekde som citala, ze do vztahov surodencov netreeba zasahovat. Ja nechcem robit sudcu, ale nie je toho uz vela? Kedy zasiahnut? Alebo nechat deti, aby sa syn stal priebojnejsim? Nepestujem tym u dcery zly navyk ze si moze dovolovat?

Dakujem

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Na jednej strane pre syna to môže byť naozaj tréning, ako si ochrániť miesto pod slnkom. Na druhej strane môžete dcérku sem tam požiadať, či by mu hračku nevrátila, keď sa s ňou dohrá alebo niečo podobné.
Čo sa týka "zaostávania" syna, to sa môže zdať, lebo sú to vlastne dve rozdielne deti a každé má svoje tempo rastu a vývinu.

Podobné otázky

dvojicky
05. 09. 2010 (13:57) , Autor: Registrovaný používateľ

dobry den, som matka polrocnych dvojiciek - chlapca a dievcata. Chcela by som sa opytat, ci sa dvojicky vnimaju navzajom skor ako ostatne deti(napr. cudzie deti toho isteho veku) a ako by som k nim mala pristupovat, aby som nevyvolavala ziarlivost. Zda sa mi, ze dcera zacala reagovat na to, ked sa hram, maznam, lietam so synom - chvilku nas pozoruje a potom zacne mrncat. Syn to nerobi, len nas pozoruje. Je to ziarlivost? Ako ju obmedzovat - maznat sa so synom mimo pozornost dcery?

Este vas chcem poprosit o radu - mam v buducnosti (kym sa ich zaujmy nediferencuju) kupovat detom dva kusy podobnych, resp. rovnakych hraciek (napr. dve tie iste hrkalky, dve latkove knizky ) alebo spolocne hracky?

DAKUJEM.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Dvojičky sa určite vnímajú skôr, ako začnú vnímať iné deti. Dvojča je prirodzenou súčasťou života druhého dvojčaťa "odjakživa". Už v tele matky sú dve, od úplného začiatku.
Dcérka môže reagovať na vaše hry so synom aj preto, že aj ona také chce. Nemusí to znamenať, že "si neželá", aby ste sa so synom hrali, ale len to, že aj ona by už chcela zažívať to isté. Takže by snáď stačilo len sa potešiť jej záujmu - no jasné, aj teba si zoberiem... (alebo niečo na ten spôsob) a následne sa s ňou pohrať tiež. Mrnčanie nemusí byť teda nesúhlas, ale aj prosba.

Hračky by mohli mať spoločné, veď aj deti, ktoré nie sú dvojčatá, nedostávajú rovnaké hračky, teda to nie je zvykom. Je vhodnejšie im kúpiť napríklad dve rôzne knižky/leporelá..., ale nie je to nevyhnutné. Nech sa popasujú aj s požičiavaním.
odlucenie
10. 02. 2010 (14:20) , Autor: Registrovaný používateľ

DOBRY DEN,PANI DOKTORKA PORADTE MI PROSIM.CHYSTAM SA OPUSTIT PRIATELA S KTORYM MAM SKORO 3 ROCNE DVOJICKY.STRASNE SU NA NEHO NAVIAZANE A NEVIEM AKO TO BUDE KED HO DLHSIE NEUVIDIA,NAKOLKO SME MOMENTALNE V ZAHRANICI.JA AJ S DETMI IDEM NA SLOVENSKO ON OSTAVA V ZAHRANICI.AKE MOZU MAT PROBLEMI OHLADOM VYVOJA ATD.DAKUJEM VAM PEKNE A PRAJEM KRASNY DEN

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Problémy môžu mať také, ako deti, ktoré žijú len s jedným rodičom. Veľmi záleží od vzťahu, ktorý si s otcom vypestujú časom, či budú v kontakte po odlúčení, ako často sa budú stretávať, aký bude váš vzťah - či tam bude dosť úcty a rešpektu, aby deti mohli mať rady oboch rodičov...