Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
DOBRY DEN,PANI DOKTORKA PORADTE MI PROSIM.CHYSTAM SA OPUSTIT PRIATELA S KTORYM MAM SKORO 3 ROCNE DVOJICKY.STRASNE SU NA NEHO NAVIAZANE A NEVIEM AKO TO BUDE KED HO DLHSIE NEUVIDIA,NAKOLKO SME MOMENTALNE V ZAHRANICI.JA AJ S DETMI IDEM NA SLOVENSKO ON OSTAVA V ZAHRANICI.AKE MOZU MAT PROBLEMI OHLADOM VYVOJA ATD.DAKUJEM VAM PEKNE A PRAJEM KRASNY DEN
Problémy môžu mať také, ako deti, ktoré žijú len s jedným rodičom. Veľmi záleží od vzťahu, ktorý si s otcom vypestujú časom, či budú v kontakte po odlúčení, ako často sa budú stretávať, aký bude váš vzťah - či tam bude dosť úcty a rešpektu, aby deti mohli mať rady oboch rodičov...
Dobry den,
velmi pekne by som vas chcela poprosit o vas nazor k mojmu problemu, s ktorym si nie celkom viem dat rady.
Mam 4 mesacne dieta s muzom, s ktorym nezijem. Neboli sme ani manzelia, len sa nam podarilo, ze som otehotnela. Nakolko k otcovi dietata som nikdy nic viac ako kamaratsvo necitila, nezijeme spolu a ani spolu zit nebudeme. On ma priatelku. Vychadzame spolu ale dobre. T.j., vieme sa prakticky doteraz na vsetkom dohodnut a myslim, ze aj nadalek obidvaja chceme, aby to tak bolo. Dcera byva so mnou a je aj zverena do mojej starostlivosti, pricom ju aj zastupujem a spravujem jej majetok. Fungujeme tak, ze Otec ma kontaktuje, ked chce byt s dcerou a po vzajomnej dohode mu to bud umoznim alebo ked mi to zrovna nevyhovuje dohdoneme sa na inom termine. Na prechadzky chodime aj spolu, alebo potom chodi k nam vecer tak cca na 1 hod za malou. teraz sa vsak zacal dotazovat, ze kedy s nou bude uz moct travit cas aj samostatne. No a toto je moj problem. Urcite to je sposobene aj tym, ze zijeme s dcerou len my same a teda sme na seba dost naviazane. (Aj ja na nu hoci som dospela osoba:-) Neviem si vobec predstavit, ze mi malu zoberie trebars na pol dna prec. myslim si, ze 4 mesiace je este skoro, aby sa mala naraz ocitla niekde, kde ja nebudem. Aby ste mi rozumeli nejde mi o to, ze by som to nechcela dovolit (uvedomujem si , ze on je jej otec a ze raz to dovolit a predychat musim), ale o to, ze sa bojim, aby som tym malej nesposobila zle....myslim tym, nejaku neistotu...ze naraz tam nebude osoba na ktoru je zvyknuta (teda na mna). Ako mam tuto situaciu riesit? mam mu vysvetlit, ze ma este pockat? dokedy? a este jedna vec, od kolkych rokov je vhodne aby dcera trebars u nich aj prespala. Ja si to neviem predstavit skor ako sama bude chciet. Aky je vas nazor? mate s tym niekto osobne skusenosti? chcem byt totiz ferova, tiez nebranit vo vztahu otec-dieta,.,.ale samozrejme predovsetkym chcem chranit dieta.
Velmi pekne dakujem za Vasu odpoved, K.
Ak žijete sama s dcérou vy, je na vás zvyknutá a teda vás zrejme aj očakáva vo svojom okolí. Do šiestich mesiacov - približne, ale deti zvyčajne nemajú až také ťažkosti byť s inou osobou, ktorá sa o ne stará, ak majú, čo potrebujú. Okolo šiesteho mesiaca začína ale medzi matkou a dieťaťom vznikať veľmi pevné puto, prvý vzťah v živote dieťaťa a každé odlúčenie je pre dieťa možnou ťažkosťou. No nie všetky deti to odlúčenie prežívajú rovnako.
Dôležité je testovať, čo dieťa zvládne. Napríklad ak je otec u vás, skúste odísť na chvíľu do vedľajšej miestnosti, prípadne na spoločnej prechádzke skúste odskočiť na malý nákup a podobne. Ak to dcéra zvládne v pohode, prípadne bude plakať, no nechá sa utíšiť otcom, je to na dobrej ceste. Môžete ich spočiatku vysielať na kratšie spoločné aktivity - hodinovú prechádzku napríklad a ak to dieťa bude dobre znášať, je to fajn. Aj návštevy u otca doma by mali byť najprv vo vašej prítomnosti a potom len krátke osamote, ak by to zvládala. Dlhšie návštevy podľa reakcií dieťaťa a prespávanie u otca v prípade, že vy budete potrebovať napríklad odcestovať na služobnú cestu alebo sa dcéra bude k otcovi pýtať. Na veku nezáleží, no ale od toho zhruba 6.mesiaca do cca troch rokov treba rátať s väčšou pripútanosťou k matke a teda menšou chuťou byť mimo domu.
Riaďte sa prejavmi dieťaťa a aj v prípade, keď sa dohodnete, že bude s otcom, mal i by ste mať dohovor, že dieťa bude môcť ísť naspäť domov, ak sa bude pýtať alebu bude dlho nariekať za mamou.
Dobrý deň,
je potrebné meniť klasický model výmeny dieťaťa medzi bývalými partnermi, pokiaľ je dieťa (9 rokov) od 1 a pol roku zvyknuté, že žije so svojou matkou a jej manželom (od 4 roku) a s otcom sa stretáva pravideľne? Bývalý partner vyžaduje po 7 a pol roku odlúčenie striedavú výchovu a oháňa sa psychický vývojom dieťaťa. Medzi nami je vzdialenosť 120 km a bývalý partner ma núti aby som sa presťahovala do mesta kde žije on. Zaujíma ma to z pohľadu dieťaťa, či je takáto zmena pre ňu vhodná.
Ďakujem
Zmena môže byť vhodná, no malo by byť pre vás prijateľné presťahovať sa a podobne. Ak to nie je pre vás prijateľné, lebo tam máte svoje sociálne zázemie, priateľov, prácu a podobne, nemôže si otec nárokovať, aby ste sa presťahovali. Ak je to pre neho dôležité, môže sa presťahovať aj on... Pravdepodobne aj dieťa má už svojich kamarátov, chodí do školy, teda má svoje zázemie tam, kde býva.
Striedavá výchova sa u nás moc "nenosí", je to náročné na organizáciu a vzťah medzi expartnermi by mal byť dostatočne vysporiadaný, aby obaja dokázali fungovať ako rodičovský tím a koordinovať záležitosti, ktoré súvisia s dieťaťom.
A dieťa vám povie, či chce bývať týždeň s vami a týždeň s otcom, no asi si to nevie celkom predstaviť. Možno sa to dá vyskúšať cez prázdniny, no ani to nevyjadruje celú skutočnosť, lebo cez prázdniny nie je škola a tým pádom dieťa nezažije, aký prístup a aké nároky má na dieťa druhý rodič (s ktorým nebývyl doteraz).
Dobry den pani doktorka,
mam synceka - v aprili bude mat dva roky - zapisala som ho od septembra so skolky ale mam velke obavy, ako ho na nu pripravit,je velmi na mna naviazany. Pred mesiacom som musela ist na dva dni do nemocnice, maly zostal s tatinom - cez den bolo vsetko OK, ale obe noci preplakal. Syncek je sikovny, vnimavy, cely den sa mu nezastavi pusinka, vsetko opakuje a na vsetko je zvedavy. Pri zapise sa z deti tesil, ale nepohol sa odomna, az si ho pani ucitelka odviedla, potom sa hral so skladackami, ale stale po mne pokukoval, ci som mu neutiekla. Neviem, ako ho od seba ,,oducit,, ked zaspava musi sa ma drzat, casto sa v noci budi, znovu zaspi az ma chyti za ruku. Ja som tiez dost citliva, asi budem plakat viac nez maly. Prosim vas o radu - ako toto nove obdobie zvladnut. Dakujem.
Pripraviť ho na to môžete len čiastočne - chodením medzi deti, prechádzkami alebo hrami so škôlkármi na dvore MŠ a podobne. Avšak vo všetkých tých situáciách budete s ním, takže skúsenosť s odlúčením od vás oboch, maminy aj tatina bude mať až vtedy, keď bude tam.
Možné je aj postupné zaúčanie, po jednej hodine alebo dvoch a keď si zvykne, pridať mu ďalšiu hodinu navyše medzi deťmi v škôlke.
Je ale možné, že to bude ešte príliš skoro, aby chodil do škôlky a v zdraví prežil odlúčenie, keďže je na vás naviazaný (čo je v tomto veku celkom prirodzené a primerané). Skúste mať vymyslené aj nejakú náhradné riešenie, keby mal veľké alebo dlhodobé ťažkosti adaptovať sa na škôlku.
