Poradňa detského psychológa

2,797 otázok

Problémy dieťaťa so psychomotorickým vývinom, správaním či učením zodpovie Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka. Súkromná prax pre deti, mládež a dospelých, Winterova 62, Piešťany, tel. +421 905 382 194

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • nekomunikuje

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

    Odpovedá:

    Keďže vy sama na sebe dobre poznáte, aké to je, môžete sa veľmi citlivo vžiť do prežívania svojej dcéra a vyrozumieť, čo je pre ňu v poriadku a čo nie. A zdá sa, že to naozaj aj viete dobre odhadnúť. Žiadnemu plachému dieťaťu neurobí dobre, ak ho niekto núti, aby sa nechalo objať, bozkať atď. Nie je to vhodné napríklad aj s ohľadom na budúcnosť, kedy dotyky a blízkosť nadobudnú aj sexuálny rozmer. Dieťa by skrátka malo mať právo sa vymedziť, ohraničiť, určiť, čo je fajn a čo je príliš. A nielen dieťa.
    Možno by ste mohli počkať, ako sa situácia vyvinie v škôlke, či dcérka pôjde takpovediac vo vašich koľajach alebo sa začne viac zapájať a komunikovať. Ak budete mať pocit povedzme po pol roku, že je to rovnaké, môžete sa obrátiť napr. na detského psychoterapeuta.

Podobné otázky

  • Ako ďalej?

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    chcela by som Vás poprosiť o radu alebo Váš názor. Mám 5ročného syna, ktorý vôbec s nikým nekomunikuje, len v kruhu rodiny. Chodí už dva roky do škôlky a vôbec tam nerozpráva ani s deťmi, ani s pani učiteľkami. Teraz už bude predškolák a pani riaditeĺka v škôlke mi povedala, že by to mohol byť problém ako zvládne predškolskú triedu. Bola som so synom aj u psychologičky, ale ani s ňou nekomunikoval. Ona mi povedala, že ho nemám nútiť rozprávať, že musí chcieť a začať sám a aj takéto deti môžu nastúpiť do školy, s tým že budú mať individuálny prístup od pani učiteľky a väčšinou každé dieťa sa skôr či neskôr rozrozpráva. V škôlke mi ale povedali, že mám s tým niečo robiť, lebo syn môže mať v škole problémy. Dokonca, že mám ísť za inou pani psychologičkou. Ale ja neviem čo by som mohla ešte urobiť. Ak ho budem do niečoho tlačiť, bojím sa že sa to ešte zhorší. Syn akoby mal nejaký blok voči iným ľuďom a tiež nemá rád zmeny. Možno to súvisí aj s tým, že som rozvedená aj keď nie dlho ale problémy s bývalým manželom začali keď sa syn narodil. Pani psychologička povedala, že to môže mať za následok aj toto tak 10% ale zvyšok je skôr povahou a genetikou. Tak neviem či mám čakať alebo čo ďalej robiť.
    Ďakujem Vám za odpoveď.

    Odpovedá:

    Súhlasím s vyjadrením psychologičky v tom zmysle, že nie je vhodné dieťa nútiť komunikovať s inými ľuďmi.
    No je vhodné ho podporovať v tom, aby sa v sociálnej oblasti, teda v oblasti vzťahov rozvíjalo a posúvalo.
    Napríklad tým, že budete podporovať jeho stretávanie s inými deťmi (hoci s nimi nebude hovoriť, dôležité je, aby sa s nimi hralo, alebo sa hralo povedľa nich, malo aspoň občasný očný kontakt s nimi, spoznávalo ich...).
    Druhým spôsobom, ako ho podporiť smerom ku vzťahom s inými a v komunikácii s nimi by mohla byť dlhodobá spolupráca s detským psychoterapeutom, ktorý by s vaším synom pracoval. V psychoterapii by syn mohol postupne spracovať to, čo mu bráni hovoriť s cudzími ľuďmi (napr. pomocou bezslovných techník, metód), mohol by rozvinúť svoje komunikačné zručnosti, získať dostatok vonkajšej i vnútornej podpory na komunikáciu atď.