Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Ako ďalej?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň,
    chcela by som Vás poprosiť o radu alebo Váš názor. Mám 5ročného syna, ktorý vôbec s nikým nekomunikuje, len v kruhu rodiny. Chodí už dva roky do škôlky a vôbec tam nerozpráva ani s deťmi, ani s pani učiteľkami. Teraz už bude predškolák a pani riaditeĺka v škôlke mi povedala, že by to mohol byť problém ako zvládne predškolskú triedu. Bola som so synom aj u psychologičky, ale ani s ňou nekomunikoval. Ona mi povedala, že ho nemám nútiť rozprávať, že musí chcieť a začať sám a aj takéto deti môžu nastúpiť do školy, s tým že budú mať individuálny prístup od pani učiteľky a väčšinou každé dieťa sa skôr či neskôr rozrozpráva. V škôlke mi ale povedali, že mám s tým niečo robiť, lebo syn môže mať v škole problémy. Dokonca, že mám ísť za inou pani psychologičkou. Ale ja neviem čo by som mohla ešte urobiť. Ak ho budem do niečoho tlačiť, bojím sa že sa to ešte zhorší. Syn akoby mal nejaký blok voči iným ľuďom a tiež nemá rád zmeny. Možno to súvisí aj s tým, že som rozvedená aj keď nie dlho ale problémy s bývalým manželom začali keď sa syn narodil. Pani psychologička povedala, že to môže mať za následok aj toto tak 10% ale zvyšok je skôr povahou a genetikou. Tak neviem či mám čakať alebo čo ďalej robiť.
    Ďakujem Vám za odpoveď.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Súhlasím s vyjadrením psychologičky v tom zmysle, že nie je vhodné dieťa nútiť komunikovať s inými ľuďmi.
    No je vhodné ho podporovať v tom, aby sa v sociálnej oblasti, teda v oblasti vzťahov rozvíjalo a posúvalo.
    Napríklad tým, že budete podporovať jeho stretávanie s inými deťmi (hoci s nimi nebude hovoriť, dôležité je, aby sa s nimi hralo, alebo sa hralo povedľa nich, malo aspoň občasný očný kontakt s nimi, spoznávalo ich...).
    Druhým spôsobom, ako ho podporiť smerom ku vzťahom s inými a v komunikácii s nimi by mohla byť dlhodobá spolupráca s detským psychoterapeutom, ktorý by s vaším synom pracoval. V psychoterapii by syn mohol postupne spracovať to, čo mu bráni hovoriť s cudzími ľuďmi (napr. pomocou bezslovných techník, metód), mohol by rozvinúť svoje komunikačné zručnosti, získať dostatok vonkajšej i vnútornej podpory na komunikáciu atď.

Podobné otázky

  • Spolužiak

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý den, P. doktorka potrebujem od Vás radu,lebo sama to neviem riešiť a pani učiteľka mojej dcéry to odmieta riešiť.Nechala to na nás rodičov. Ona už nato nemá nervy. Moja 7roč.dcéra ma problém s jej spolužiakom s ktorým sa pozná od školky. Slovne sa napádajú už aj cez vyuč.hodinu potom učiteľka vyučuje 5 minút a zvyšok hodiny rieši ich slovné napádanie. Napr: od školky jej strapatí vlasy nedokáže prejsť okolo nej aby ju nedostrapatil ona je už slečna samozrejme jej to vadí. Ked ho upozorní nedá si povedať urobí to znovu, alebo ide za dalším dievčaťom.On neustále trasie rukami za čo ho upozorňuje aj učiteľka.Keď moja dcéra povie, mam zelenú sukňu, aj On ma zelené nohavice. Keď my sme boli v Trenčíne aj On bol v Nemecku.(pritom nikde nebol) Keď vyvolá uč. moju dcéru ona doodpovedá on v zápatí povie, aj ja so to vedel.Rozpráva jej ako za ňou príde tiger, bude ju trhať až z nej bude krv striekať. Alebo:rozpáram ti brucho a čreva ti budu trčať z brucha.Je toto normálne?On neskutočne klame,že namotá aj dospelého.Vie si neskutočne vymýšlať. A toto klamstvo a vymýšlanie ide moju dcéru rozhodiť a hned je zvada na svete. Chvíľu sa pekne hrajú , ale keď on začne klamať a tlápať tieto hlúposti je po hraní!Učiteľka povedala, že ona nezačína iba on dá podnet a už to ide.Nechcem si zastávať moju dcéru, aj ked viem čo a ako som si vychovala,ale neviem ako ďalej .Mam jej každy den rozprávať nevšímaj si ho, drž sa na uzde,nepočúvaj ho.Bude celé vyučovanie rozmýšlat len nad ním a učenie pojde bokom. Mamička tohto chlapca tiež nevie ako to má riešiť, alebo nechce? neviem. Keď 8roč.chlapec rozpráva len o zbíjaní a tak...to v poriadku asi neni? On tatina nemá vychováva ho len mama s babkou.Tie po ňom stále len hučia.Učiteľka poved. že ma pocit ako keby on s mojou dcérou súťažil.A ja si myslím či jeho mama mu nedávala moju dcéru ako za vzor, a takto to dopadlo. Moja dcéra je slušne vychovaná, neznáša klamstvo, váži si rodinu, ma rada šport, zahra sa s detmi od 0 po X rokov. Vie sa prisposobit .S maminou tohto chlapca sme boli kamarátky, no vzťahy sa dosť zmenili,lebo naše deti nedokážu spolu vychádzať. Preto Vás prosím o radu ako ďalej???? Hrozne moc ďakujem za odpoveď.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Jedna možnosť je, že sa odvoláte na vaše predchádzajúce dobré vzťahy a porozprávate sa s matkou chlapca, že by ste chceli hľadať a nájsť nejaké riešenie, čo s tým. Mohli by ste napríklad spolu vyhľadať psychologičku a poradiť sa s jej pomocou o tom, čo treba robiť, ako deti usmerniť, prípadne či by psychologička nemohla obe deti a ich vzťah preskúmať a prípadne pracovať s oboma deťmi.
    Iná možnosť je, že ak má škola školského psychológa alebo špeciálneho pedagóga, ten by sa s nimi mohol pokúsiť pracovať tiež - na ich vzťahu, ne tom, ako spolu vychádzať prijateľnejšie atď. Prípadne pani učiteľka by mohla požiadať o intervenciu v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, ktoré slúži aj takýmto požiadavkám školy.
    Pamätám si, že som pracovala s matkou a dcérou, ktorá mala podobné ťažkosti v škole a v priebehu niekoľkých mesiacov sa situácia upokojila.