Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Spolužiak

    , Autor: odbornik2

    Dobrý den, P. doktorka potrebujem od Vás radu,lebo sama to neviem riešiť a pani učiteľka mojej dcéry to odmieta riešiť.Nechala to na nás rodičov. Ona už nato nemá nervy. Moja 7roč.dcéra ma problém s jej spolužiakom s ktorým sa pozná od školky. Slovne sa napádajú už aj cez vyuč.hodinu potom učiteľka vyučuje 5 minút a zvyšok hodiny rieši ich slovné napádanie. Napr: od školky jej strapatí vlasy nedokáže prejsť okolo nej aby ju nedostrapatil ona je už slečna samozrejme jej to vadí. Ked ho upozorní nedá si povedať urobí to znovu, alebo ide za dalším dievčaťom.On neustále trasie rukami za čo ho upozorňuje aj učiteľka.Keď moja dcéra povie, mam zelenú sukňu, aj On ma zelené nohavice. Keď my sme boli v Trenčíne aj On bol v Nemecku.(pritom nikde nebol) Keď vyvolá uč. moju dcéru ona doodpovedá on v zápatí povie, aj ja so to vedel.Rozpráva jej ako za ňou príde tiger, bude ju trhať až z nej bude krv striekať. Alebo:rozpáram ti brucho a čreva ti budu trčať z brucha.Je toto normálne?On neskutočne klame,že namotá aj dospelého.Vie si neskutočne vymýšlať. A toto klamstvo a vymýšlanie ide moju dcéru rozhodiť a hned je zvada na svete. Chvíľu sa pekne hrajú , ale keď on začne klamať a tlápať tieto hlúposti je po hraní!Učiteľka povedala, že ona nezačína iba on dá podnet a už to ide.Nechcem si zastávať moju dcéru, aj ked viem čo a ako som si vychovala,ale neviem ako ďalej .Mam jej každy den rozprávať nevšímaj si ho, drž sa na uzde,nepočúvaj ho.Bude celé vyučovanie rozmýšlat len nad ním a učenie pojde bokom. Mamička tohto chlapca tiež nevie ako to má riešiť, alebo nechce? neviem. Keď 8roč.chlapec rozpráva len o zbíjaní a tak...to v poriadku asi neni? On tatina nemá vychováva ho len mama s babkou.Tie po ňom stále len hučia.Učiteľka poved. že ma pocit ako keby on s mojou dcérou súťažil.A ja si myslím či jeho mama mu nedávala moju dcéru ako za vzor, a takto to dopadlo. Moja dcéra je slušne vychovaná, neznáša klamstvo, váži si rodinu, ma rada šport, zahra sa s detmi od 0 po X rokov. Vie sa prisposobit .S maminou tohto chlapca sme boli kamarátky, no vzťahy sa dosť zmenili,lebo naše deti nedokážu spolu vychádzať. Preto Vás prosím o radu ako ďalej???? Hrozne moc ďakujem za odpoveď.

    Odpovedá:

    Jedna možnosť je, že sa odvoláte na vaše predchádzajúce dobré vzťahy a porozprávate sa s matkou chlapca, že by ste chceli hľadať a nájsť nejaké riešenie, čo s tým. Mohli by ste napríklad spolu vyhľadať psychologičku a poradiť sa s jej pomocou o tom, čo treba robiť, ako deti usmerniť, prípadne či by psychologička nemohla obe deti a ich vzťah preskúmať a prípadne pracovať s oboma deťmi.
    Iná možnosť je, že ak má škola školského psychológa alebo špeciálneho pedagóga, ten by sa s nimi mohol pokúsiť pracovať tiež - na ich vzťahu, ne tom, ako spolu vychádzať prijateľnejšie atď. Prípadne pani učiteľka by mohla požiadať o intervenciu v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, ktoré slúži aj takýmto požiadavkám školy.
    Pamätám si, že som pracovala s matkou a dcérou, ktorá mala podobné ťažkosti v škole a v priebehu niekoľkých mesiacov sa situácia upokojila.

Podobné otázky

  • Zlé vzťahy v škole

    , Autor: odbornik2

    Dobrý večer,
    chcela by som sa opýtať dcéra začala chodiť do prvej triedy.V poslednej dobe začala chodiť zo školy domov s plačom.Plače až do večera.Večer nás prosí aby sme ju do školy už nedávali,v noci plače zo spánku,ráno ju raz bolí bruško druhý raz uško.Další týžden s plačom povie že za chvílu je koniec školského roka tak to ešte vydrží.Teraz už nám povedala že po prázdninách sa do tejto triedy vrátiť nechce.Predtým každe ráno hneď vstala koľko krát skôr ako my.
    Škola ju baví,pani učitelku má veľmi rada.Učitelka si ju chváli,vždy povie že je dobrá a milá.V škole sa jej začali posmievať (že je tučná,že ju neznášajú,že má odísť z triedy...) Minule ju spolužiak potkol a narazila s hlavou do stola ešte sa jej potom smial,druhý krát ju sotil keď stála v rade na umyvadlo po výtvarnej prišla domov zo zašpineným tričkom na chrbte od farby ktorá vobec nešla vyprať.Je to ten istý spolužiak.Dalšia spolužiačka povedala celej triede nech sa snou nebavia a kto tak urobí bude zradca.Tak sa snom nikto nebavil . Ak idú na prechádzku tak sa nemá s kým držaťMám pocit že ked vidia ostatné deti že jej robí zle tak aj oni si dovolujú.V škôlke také problémy nemala aj teraz keď chodíme do škôlky zo synom tak spolužiačky ktoré tam zostali sa vždy potešia aj iné deti.Dcéra ako jediná prešla do inej školy.Celá trieda v škôlke(na dedine) išla spolu do školy len ona sama išla do mesta do jazykovej školy.
    Neviem či môže byť problém aj v tom že v triede je skoro polovica žiakov jedináčikov.Ona je strašne dobra,milá , s každým sa rozdelí,neposmiava sa,nerobí sama od seba zle.Ak niečo má vždy dá aj druhým tak bola učená od malička a teraz to nevie pochopiť že keď ona niečo má tak to rozdá(rodelí sa) alebo si to od nej vydrankajú že však oni keď budú mať niečo tak jej dajú ale potom nič nedostane.Ak jej robia zle a posmievajú sa tak im nič nepovie.Už som jej povedala že nech to povie p.učitelke (ale zas na druhej strane nechcem aby chodila stále žalovať ale ona aj tak nejde)skúšala to par krát a učitelka ju odbila že dúfa že neprišla žalovať.Tak si to necháva pre seba,ide sa koľko krát vyplakať na WC alebo vonku na dvore plače celú prestávku.Aj tam sa stalo že sa tam postavia deti čo jej robia zle a smejú sa jej.
    Teraz sa jej stalo že konečne niečo povedala tým čo sa jej posmiavali a učitelka to počula už ju pokarhala ale to pred tým nepočula ako sa jej posmievali a ona im to chcela vrátiť aby vedeli ako to je keď jej robia zle.
    Vidím že sa strašne trápi a trápi to aj mna.Bojím sa že to bude len horšie.Teraz pôjdu do ŠvP a už mám bolesti žalúdka ako to dopadne.Riešila som to aj s učitelkou ale tá celú situáciu zľahčuje.Neviem či sa mám porozprávať s rodičmi,riaditelkou.Nechcem jej viac ublížiť.Neviem či je riešenie preložiť ju do inej školy všade je niečo.
    Viem asi je toho veľa ale aj tak všetko napísať nešlo.Veľmi pekne ďakujem za radu.

    Odpovedá:

    Ak triedna odmieta riešiť vzťahy medzi deťmi či už preto, lebo to považuje za malichernosti alebo preto, lebo to nevie, treba sa obrátiť na riaditeľku a požiadať o pomoc. Vaše dieťa je podľa všetkého šikanované (alebo je to blízko toho) a treba to riešiť. No netreba sa spoliehať na kárne opatrenia a podobné veci. Treba s triedou pracovať na ich vzťahoch, učiť ich riešiť konflikty, pracovať na vnímaní odlišností a tolerancii (nie iba hovoriť, aby bolo tolerantné, ale pracovať na tom, aby sa tolerantnými stali) atď.
    Ak má škola svojho psychológa, treba ho v tejto veci buď osloviť alebo požiadať, aby bol do toho zapojený. Ak nemá škola, má psychológa centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, ktoré má práve takéto záležitosti tiež riešiť.

  • Prosím o radu :)

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň , mám taký problém ako každé iné dievča. Mám 15 a som prvý rok na strednej, kde chodí aj o 2 roky starší chalan . Som z neho uplne paf . Moj kamarát je jeho spolužiak tak sme sa cez neho nejako zoznámili.Ale len to . Pridala osm si ho na facebooku a tak si občas pokecáme. V škole sa mi len pozdraví a nič viac . Nieje z toho idtého mesta ako ja a tak sa vídame len v škole presnejšie len cez prestávky . Neviem ako mam zistiť či sa mu páčim , alebo ako mu dať najavo že existujem , aby sa o mňa začal aj on zaujímať. Chcem proste nejako sa s ním lepšie spoznať . Nehccem mu stále písať a byť doterná. Čo mám robiť , prosím poraďte mi :) ďakujem :)

    Odpovedá:

    Nuž, môžeš vyčkávať a čakať, kedy sa on rozhýbe alebo môžeš vymyslieť nejakú akciu, kde by ste mohli stráviť spolu trochu viac času, porozprávať sa, zasmiať sa spolu. Možno by si mohla zorganizovať nejaké kino aj s tým kamarátom, cez ktorého ste sa zoznámili a prípadne aj s ďalšími kamarátmi a kamarátkami, aby si bola trošku krytá skupinou, ale aby si mala šancu byť s ním.

  • Bitie od spoluziakov v skolke

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,

    mam 4.rocneho syna, ktory od septembra t.r. navstevuje skolku. Spociatku sa do nej tesil, ale posledne tyzdne tam nechce. Medzi recou nam povedal, ze jeho, ale i ine deti biju dvaja chlapci. Riesili sme to s ucitelkami, vraj na problem upozornili rodicov chlapcov. Minuly tyzden vsak syn povedal: "Dnes som mal dobry den, lebo ma spoluziaci nebili." Opat sa zacal pocikavat, dokonca dnes aj v skolke. (Neviem, ci to spolu suvisi.) Neviem, ake stanovisko zaujat, co synovi poradit. Ale nechcem, aby bol bity, aby jedneho dna "neprevzal" rolu bitkarov a tiez nechcem, aby mal zo skolky traumu. Co mozem v tejto situacii urobit, ako pomoct synovi.

    Dakujem.

    Odpovedá:

    Je dôležité, aby dieťa vedelo, že ho nikto biť nesmie a že môže vyjadriť svoj nesúhlas s takým správaním - môže na chlapcov, ktorí ho idú biť alebo bijú, kričať, že sa mu to nepáči, môže sa brániť, môže utekať za pani učiteľkou, ak sa cíti ohrozený alebo ak ho bijú (lepšie pred bitkou). Dieťa by malo vedieť, že to má hneď povedať učiteľke alebo rodičom. Vy by ste si mali byť istí tým, že škôlka vedie deti podobným smerom, že vyžadujú od detí, aby im o násilí povedali, že bitkári sú pod dohľadom viac ako iné deti, že rodičia bitkárov podstúpia kroky, ktoré situáciu vyriešia - napr. navštívia psychológa...
    V prípade, že máte syna kam preložiť a situácia v škôlke sa moc nemení, preložte ho do inej škôlky. Prípadne trvajte na tom, aby bitkárov vylúčili zo škôlky, ak rodičia nechcú pracovať na zmene situácie.
    Niekedy sa ale osvedčujú celkom opačné riešenia - skamaráťte sa s bitkármi, pozvite ich aj s rodičmi na stretnutie, do parku, na ihrisko, na oslavu... Bližšie vzťahy môžu významne zmeniť aj vzťahy medzi deťmi.

  • problemi z dcerou

    , Autor: odbornik2

    Dobry den.Chcem vas poziadat oradu pri vychove desat rocnej dceri.Je s nou velmi tazka rec,vobec nepocuva,odvrava,sprava sa velmi arogantne .Zaujimave na celom je ,ze problemove spravanie ma len doma.V skole patri medzi lepsich ziakov,zo spravanim nema ziadne problemi,obcas dostane pochvalu za sikovnost.Ma vsak problemi z nadvezovanim priatestva,z hladanim kamaratov.Vs skole je velmi ticha,hambliva,boji sa aj hlasnejsie pozdravit,sem tam jej zmizne desiata,sem tam pastelky,boji sa to povedat ucitelke.prosm vas poradtte mi,ako postupovat pri jej vychove,a ako jej pridat v skolskom a kamaratskom prostredi viac sebadovery.Dakujem.

    Odpovedá:

    Mohli by ste pouvažovať o tom, že sa porozpávate s triednou učiteľkoua poinformujete sa, či si nevšimla nejaké neprimerané prejavy vo vzťahoch medzi spolužiakmi. Povedzte, že vašej dcére zmiznú niekedy jej veci, či už je to desiata alebo iné. Môže ísť totiž aj o šikanovanie, ktoré v jemnejších formách nemusí byť ale dostatočne viditeľné, no dá sa zistiť podľa správania sa obetí. Tie sa niekedy správajú ako vaša dcéra - v škole sú ustráchané, no doma sú skôr agresívne. Tým pútajú na seba pozornosť, potrebujú podvedome, aby sa im rodičia venovali viac, volajú tak o pomoc.
    Nemusí to byť prípad aj vašej dcéry, nemusia ju šikanovať, no určité podozrenie tu je. Môžete tiež vyhľadať centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, kde odborníčky na základe podrobnejších íinformácií vám môžu poskytúť presnejšie poradenstvo.

  • boji sa inych deti

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,
    moja dcerka nastupila v aprili do skolky. Nemali sme zatial vacsie problemy, ze by plakala a nechcela ist, obcas odmieta, ale necha sa presvedcit. Ked vsak prideme medzi ine deti na ihrisko, boji sa a akonahle sa k nemu nejake priblizuje, uteka prec a hracky im prenecha. Aj ked stretne spoluziakov zo skolky, boji sa a uteka od nich. Bola vzdy spolocenska a deti mala rada, aj ked nie je typ, co sa vie presadit a nikdy nemala problem pozicat svoje hracky, teraz sa vsak vyslovene boji. Ucitelka v skolke tvrdi, ze v kolektive problem nema. Neviem, ci je to normalne spravanie spojene s nastupom do kolektivu alebo to mam brat ako znamenie, ze nieco nie je v poriadku?

    Odpovedá:

    Môže to byť signál všeličoho, napríklad aj toho, že s deťmi trávi na svoje pomery toľko času, že sa s nimi kontaktovať mimo škôlky už nepotrebuje, že si potrebuje robiť to, čo ona uzná za vhodné a iné deti ju v tom vyrušujú. Pokúste sa to akceptovať a popri tom pozorujte, ako sa situácia vyvíja. Je možné, že postupom času, keď si viac privykne na množstvo kontaktov v škôlke, bude otvorenejšia byť s deťmi aj mimo škôlky.