Poradňa detského psychológa

Dobry den.
Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobri den naš 5 ročni chlapec roby dakediy grimasi a pritom nackakuje čo by to mohlo byt. Dakujem

Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.

dobrý den,
nás sedem mesačný syn mal o desiatej v noci nevysvetliteěný nočný des, akoby nebol prebudený strašne vrieskal, nedal sa utíšit a príliš sa prepínal. absolútne na nič nereagoval a kričal až sa triasol, trvalo to asi pol hodinu potom zaspal az do ráno velmi sme sa zlakli, můze sa mu niečo snívat alebo je to niake náhle zlaknutie, pripadalo mi to akobyx mal nočnú moru. vdaka velmi za odpoved

Dobrý den,
VAZENA PANI DOKTORKA PROSIM VAS O RADU MAME 3 ROCNU DCERKU A NEUSTALE SA CHITA MEDZI NOHAMI,PRITLACA SI TAM VANKUSE A POTI SA PRI TOM.UZ SOM ZUFALA NEVIEM CO JEJ MAM POVEDAT KED MNA TO VZDY ROZCULI SNAZIM SA JEJ AJ VYSVETLIT ZE TO NESMIE A ONA NIC.TERAZ CAKAME AJ DRUHE DIETATKO A MAM STRACH O DCERKU.PRECO TO ROBI?PROSIIIM VAS PORADTE NAM.DAKUJEM

Dobry den p. Kasakova,
prosim Vas o radu, ako dvihnut sebadoveru mojej 4,5 rocnej dcerky. Vyrasta v okruhu samych chlapcov (v jej veku), ktori sa neustale pretekaju, kto je rychlejsi, silnejsi a pod. Ona nie je tak obratna a zrucna ako oni. Snazim sa jej vysvetlit, ze nemusi byt vzdy prva, niekto musi byt i druhy, a ja ju lubim taku aka je. Ale vidim, ze je nestastna, ked jej nieco nejde podla jej predstav, potom straca zaujem o tu cinnost a je demotivovana. Napr. lezenie po preliezackach – ak je sama, je vsetko OK, ale ak pridu chlapci a zacnu sa ukazovat, co dokazu a ci to i ona dokaze, tak zostane smutna a chce odist z ihriska, tak isto, ked sa pretekaju pri behu, kto bude prvy, radsej to odignoruje a povie, ze ona nehra.
Ako ju podporit, motivovat? Ako jej pomoct, aby si verila, pretoze mnohe veci by urcite dokazala, ak by to skusila (napr. to lezenie po vacsich preliezkach)?
Dakujem velmi pekne za odpoved.
Renata

Dobry den. Mame syna, ktory ma 2 roky a 3 mesiace. Uz viackrat sa stalo, ze zacal za nieco bezvyznamne mrncat, potom zacal plakat az to preslo do jedu az sa pogrcal. Ale pritom mu nikto nic nehovoril ani nezakazoval ani nic. Takyto "stav" mal za posledny tyzden 3x a celkovo asi 5x. Trva mu to cele asi pol hodinu. Nehadze sa o zem ani nic podobne, len place. Vobec neviem ako mam reagovat a preco to robi. Snazim sa ho utisit, ale nepomaha. Je to vzdor alebo co? A este sa prestal pytat na zachod. Pekne sa pytal a teraz ked ho nevystihnem, tak sa pocika a pride mi to povedat - vie, ze urobil chybu. Moze to byt tym, ze som tehotna a on sa citi ohrozeny? Alebo je len rozmaznany?

Dobrý deň. Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase ,no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..

Neviem si rady so svojim druhym dietatom. Ma 6 tyzdnov, cely den chce byt na prsniku, minimalne na rukach. Hned ako ju polozim nastane obrovsky plac. Nakolko mam aj 21 mesacneho syna, o ktoreho sa treba starat, potrebujem tuto situaciu riesit. Dudlik dudlat nevie, fungujem ako zivy cumel den aj noc, hned ako sa odpojim od nej, zobudi sa. Zaspavanie problem nie je, problem je, ze sa do 5 minut ako ju opustim, zobudi. Mlieka mam dost, pribera 300g tyzdenne. Existuje nejake riesenie, alebo musim len cakat, kedy toto pominie?

dobry den,pani doktorka,aj my by sme potrebovali radu ohladom jedenia.3 roc. syn, 104 cm, 17 kg, prospieva pekne,je vyssi aj robustnejsi od rovesnikov,nebyva vobec chory,ale predsa sa mi to s tym jedenim nepaci.bol kojeny do roka a akosi od zaciatku si ani nic do ust nedaval ako ostatne batolata, mliek som vyskusala 3,kym sme presli z materskeho.na prikrmy dlho si zvykal.nase jedenie vyzera asi takto:pecivo pokial je ciste bez oblohy si papka v pohode,v klude,sam hryzie zapija,pokial mu tam uz nieco dam,na com trvam pri ranajkach (sunka,syr,pomazanky),uz to drzi v ustach a musim ho pobadat,aby si to pozul,jednoducho mu to nechuti,aj ked zje.okolo 10 ma jogurt,ten uplne miluje,je ho sam.pred spanim my papame ovocie(ci uz jablko,hruska, banan,to je sam,alebo vo forme vyzivy).s tym tiez nie je problem.hlavne jedlo mame az okolo 15,00 tej,ked sa vyspi, polievku tiez zje dobre,aj ked ja ho musim krmit,druhe pokial tam je menej omacky,maso male kusky ,uz to zacne,drzi to v ustach,v licach,a ani mu nemozem dat viac,co tam stale ma,vravime mu ,nech to pozuje,a on,ze to nevie.nas uz ide porazit s muzom,lebo tycinky a dobosky pohryzt vie.tu podotykam,ze to dostava ako motivaciu po jedle,ked zje. kym zje druhe to trva aj pol hodinu a vacsinou nikdy ani nedoje.uz to vzdam.veceru ma cistu pecivo hocijake,alebo sladke makovnik a pod.to je sam.pred spanim akokedy ale dost casto si este pyta kasu,tu tiez od mala miluje.viem,ze on toho za cely den zje vela,ale aj tak ma mrzi,ze nechce tie ranajky normalne jest,ani druhe jedlo a nic nove len skusit,ci palacinky ,pizzu,to sa len obrati,ze fuj.ako keby mal odpor,ja to nechapem.mame rocneho maleho,tomu mozme dat hocico, vsetko zje,trocha sa pri nom ten starsi chyta,ale nove nic neskusi.svokrovci mi vravia,ze mam s nim zajst za psychologom.vynukuju ho vselicim a on nic,len to spapa,co mu chuti.od sept.nastupuje do skolky, ja mam z toho velke obavy.dakujem dopredu za odpoved.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj párkrát vlakom viezli. minulí týždeň som sa zasa vybrala vlakom aj s ním a on spustil hysterický plač, že nechce a bojí sa, aby sme išli domov on tam nepôjde... Bola som s neho rozčarovaná a to ten vlak ešte ani nevidel. Potom zasa sa bál, keď dali na naše auto čln- to mu by som rozumela že to nevedel spracovať prečo je ten čln na aute. A dnes sa zasa dál plastovýých dosiek ktoré máme opreté o stenu. Pofukoval vietor a oni sa trošku hýbali. Neviem si to vysvetliť, nebol taký bojazlivý. Doma je kľud, nezažil žiaden stres, nehádame sa nič také stresujúce nebolo. Prosím Vás poraďte čím to môže byť? Prejde to ako to prišlo? Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Gabriela.

moj syn ma 26 mes.obdobim vzdoru sme presli,ked mal 18 mes.momentalne prechadzame obdobim ofuku za vsetko(ked mu nedam co chce,nemoze co chce)ofukne sa skloni hlavu,tak na 10 min.a stichne neplace.moj manzel a jeho matka si tymto vynutia co chcu,ja nechcem,aby si to odnesol do dospelosti mam este 3 dcery ani jedna to nerobila.poradite mi????dakujem!

Dobrý deň.
Mam doma 5 rocneho chlapca ktoreho neviem ako oducit aby sa pred cudzími ľudmi spraval slusne a hlavne sa nerozmaznaval.A ked sa nahodou z niekym rozpravam tak aby mi neskakal do reci,ja to uz mu vysvetlujem vseliako ale sa nedary uz fakt neviem ako na to ist ta vsak uz ma 5 rokov uz by mal byt trosku mudry a chapavy.Aj ked ideme vonku tak hned sa chvali ked dostane novu hracku,a ked ideme vonku este dnuka mu poviem ne ze to povies a pojdeme vonku a on to povie.Viem ze deti sa radi chvalia ale ze co maju nove ale trosku tajomstva by sme mohli mat:-)Niektore deti su take pyskate ze povedia hned na rovinu ale ten moj,ci ja som niekde urobila chybu uz fakt neviem?
Dakujem

Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana