Poradňa detského psychológa

Dobr� de�.
Dc�ra bude ma� zachv�ku 2,5roka.
Je ve�mi �ikovan�,rozpr�va kr�sne,pozn� farby,po��ta,vie nespo�etne b�sni�iek,pesni�iek,vie sama na dan� slovo poveda� pr�beh,rozpr�vku s dejom,kresl� postavy,naozaj �ikulka.
V�dy okrem spania(kojila som do 2rokov,vst�vala k nej cca 7x za noc) s nou nebol probl�m.
Ked sme ju poprosili,urobila,pomohla,netrucovala..je to ten typ,�o urob� pre milovan�ch v�etko:-)
Asi mesiac do zadu sa z nej stal �ert�k.Ked jej poviem,aby sa obula,alebo obliekla,utek� po celom byte ako spla�en� kon,pri vhodnej situ�cii sa schov� do skrine:-))) alebo zavrie v izbe,trucuje,ked na nu zv�im hlas,za�ne plaka� a chce sa "udobri�",je jej �uto,ked sa nahnev�me.
Neviem �o s nou m�m robi�,za�ala ma dokonca dirigova�.Nemysl�m,�e je rozmaznan�,ned�vam jej k tomu ve�a pr�le�itosti,ale napr.dnes..Bola som unaven� e�te r�no,chcela som le�a�,ona za�ala silou mocou,aby som si sadla a avenovala sa jej b�bike,som povedaqla nie..a bol ohen na streche.�o v takej situ�cii urobi�?Vyhovie�?�s� proti sebe?
Moment�lne m� obdobie kedy sa asi hodinu denne venuje gomb�kom.Zap�na,odop�na,ked sa jej n�hodou nedar�,ve�mi z�ri ,aby sme jej pomohli nechce,ak jej to ale nejde samej,hnev� sa(klasick� pr�klad vzdoru,�e?).

Rada ybs om si od V�s nechala poradi�,ako na nu,ked sa za�ne hneva�,aj ke� ch�pem,�e ka�d� dieta je in� a ka�d� situ�cia tie�..Boj�m sa,aby som v tomto obdob� nespravila chybu,preto�e viem,,�e moja dc�ra je ve�mi citliv� a dobr� �lovek,aby som jej svojim spr�van�m v jej "chv�ach"nejak�m sposobom neubl�ila a nenechalo to na nej "n�sledky"aj v obdob�,ked obdobie vzdoru u� bude za nami..sn�d som sa vyjadrila spr�vne.
�akujem a pekn� de�

moj syn ma 2 roky a ci sa az 3 jazyky a este stale poriadne nerozprava.je toniaka vada alebo u takychto deti je to normalne.rozumiet rozumie vsetko.

Dobrý deň, chcem sa opýtať na správanie môjho 6-mesačného syna. Môj syn má pravdepodobne problémy s cudzími ľuďmi, ale aj s rodinnými príslušníkmi. Hlavne keď je unavený a niekto sa mu prihovorí z tesnej blízkosti cca do 1 m tak začne kriviť ústa a niekedý sa aj poriadne rozplače. Ak dotyčný urobí odstup a vraví naňho z väčšej vzdialenosti, tak je všetko v poriadku. Bývame v meste vzdialenom od starých rodičov cca 60 km, a snažíme sa navštevovať rodinu minimálne raz do mesiaca. Na návštevu si vyhradíme vždy aspoň 4-5 dní aby si zvykal aj na druhých ľudí. Mám však obavy, že sme mu uškodili práve týmito výletmi a odlúčením od domova-známeho prostredia. Trápi ma jeho správanie, najmä kvôli starým rodičom, ktorý si ho často nemôžu pre jeho správanie ani pomaznať. Vopred Vám ďakujem za Vašu odpoveď.

Dobrý deň. Mám 14mesačného synka. Narodil sa o 6 týždňov skor, od začiatku bol pomalší, čo sa týka psychomotorického vývoja. Dva mesiace cvičíme reflexné cviky. Nakoľko synček pri cvičení neskutočne plače (ryčí ako ranené zvieratko), bojím sa, aby to nezanechalo stopy na jeho psychike. Kedysi som čítala o psychotronikovi, ako uvádzal ľudí do hypnózy, a tým chcel objasniť príčinu ich psych. problémov, fóbií atd. Niekedy mali problémy pacientov svoje korene dokonca až v prenatálnom období. Ja mám strach, aby na synkovi to cvičenie nezanechalo nejaké stopy. Keby bol telesne postihnutý, tak by som to až tak neriešila, a 100%ne cvičila, lenže on má "len" oslabené brušné svaly, teda nejde o nejakú výraznú vadu (stimulovali by sme mu bruško iným, jemu príjemnejším sposobom).
Aby som to zhrnula: stojí to za to? Trápiť ho takto? (Cvičenie asi nebolí). Ako to vníma dieťa? Síce ho po cvičení objímem, mojkám, on je i tak veľmi rozhodený. Je to hrozný pohľad - tak šťastné dieťatko sa tak rýchlo zmení na akoby týranú obeť . On to určite nevie, že mu chcem dobre, a že cvičím len pre jeho dobro. Je vystrašený, že jeho maminka sa zrazu zmení na zlú ježibabu, ktorá mu ubližuje. Je mi z toho hrozne. Cvičíme spolu s manželom, zvládame to jedine vo dvojici. Sme z toho obaja dosť rozhodení. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý den, chcela by som sa opytat na Vas nazor ohladom správania mojho 5 ročného syna. Mám pocit, ze moj syn nema ziadny rešpekt voči nám rodičom. Niekolkokrat mu treba veci opakovať, co on ma v uvodzovkach "na haku". Ja som na to samozrejme uz alergicka a automaticky zvyšujem hlas, teda aj ja aj manzel. Ale nicomu to nepomaha. Ani ked mu dam na zadok, tak to sa mi akurat vysmeje a zacne utekat po byte a je este viac rozdivočený. Velakrat takato situácia vznikne uplne nevinne. Napr. nebavi ho pozerat rozpravka, iba sa vala okolo televizora, berie a hra sa s ovladačmi, robi neporiadok, no proste evidentne ho to nebavi. Tak mu poviem, ze vypneme rozpravku a nech sa ide hrat, resp. robit nieco ine. On samozrajme na to vobec nereaguje a robi este viac prieky. A uz je problem, hadka a krik na svete. Alebo napr. sa ma opyta v obchode, ci mu nekupim hracku (uz asi 1000- cu, lebo ich ma neskutočne vela), ja mu poviem, ze teraz nie, ze nie su peniazky, ze mu kupime az ked bude mat nejaky sviatok napr. a tak. No a on sa mi odvdači tak, ze začne robit zase napriek, uteka na cestu napr. vala sa po zemi a robi celkovo zle....Nikde nevie obsediet, nic ho nebavi dlhšie ako tri minuty. V skolke s nim problem nie je. Je pozorny ked treba, chodi na AJ, to ho bavi, uci sa pekne, aj spievat, kreslit, vsetko čo k tomu patri. Ale doma vsetko vie robit iba chvilocku. Este by som podotkla, ze cakame druhe babatko. Vysvetlujem mu, ze moja laska sa voči nemu nikdy nezmeni a ze ho budem vzdy velmi lubit, ale on to asi vnima trochu inak a zrejme aj začina trosku ziarlit. Dakujem za Vas nazor a Vasu radu, ako na neho, hlavne bez kriku a stresu, lebo si naozaj v poslednom čase hovorim, ze co som to za mamu....Dakujem este raz.

Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať na moju dcéru. Koncom apríla bude mať štyri roky, chodí druhým rokom do materskej školy. Učiteľky sa zhodli na tom, že zaostáva za ostatnými deťmi, ktoré sú ale od nej staršie. Moja Ema síce hovorí všetko, ale je jej zle rozumieť, napríklad nevie vysloviť dve spoluhlásky za sebou v jednom slove, napríklad namiesto tma povie ma a podobne. A napriek mojej snahe ju neviem naučiť ani farby. Myslíte, že by som s ňou mala ísť k logopédovi alebo k psychológovi? Je naozaj zaostalá?

Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o radu pri riešení problému mojej 2,5 ročnej dcérky. Asi pred rokom užívala troje antibiotiká v krátkom období za sebou, čoho príčinou bola narušená črevná mikroflóra a tvrdá stolica. Odvtedy sa dcérka bojí kakať, zámerne potláča stolicu a stáva sa, že nekaká aj celý týždeň. Dospelo to až do takého štádia, že musela absolvovať výplach stolice, po ktorom sa ešte viac zaťala. Takto už bojujeme rok a neviem ako ďalej. Po odstránení plienok sa to na chvíľočku upravilo, kakala každý druhý deň ale teraz sa opäť vrátila do starých koľají a odmieta kakať. Prosím o radu ako mám malú presvedčiť aby sa nebála a začala normálne kakať. Ďakujem.