Môj príbeh: Po pôrode ma museli čistiť
Keby niet vtedy sestričky, ktorá bojovala za mňa a dokonca sa pohádala aj s lekárkou, tak asi vykrvácam.
Po dlhej dobe sa nám podarilo otehotnieť. Posledné týždne tehotenstva som chodila každý týždeň na kontroly a čas termínu pôrodu sa blížil. Na poradni som bola v stredu (tri týždne pred pôrodom) všetko v poriadku, v piatok o 3:00 ma viezol manžel do nemocnice pretože mi odtiekla voda.
Môj pôrodný príbeh: Kto za to mohol?
Plodová voda odtiekla, dieťatku sa von nechcelo
Nechali si ma samozrejme v nemocnici, malý bol v poriadku a že do 24 hod by sa mal spustiť pôrod. No žiaľ, nič sa nedialo a tak som v sobotu dostala tabletky na vyvolanie. Nezabrali. V nedeľu som sa už bála, tri dni bez plodovej vody s antibiotikami a stále sa čakalo na pôrod.
Lekárka na mňa vyskočila, že akože čo majú so mnou robiť, že či myslím cisársky. Potom sa pozrela na mňa a len mi povedala "sa pozrite na seba ako vyzeráte" (žiaľ, som bucľatá). Zabolelo to, pretože som to počúvala každú chvíľu, ako som nastúpila do nemocnice, ale strach o malého bol väčší a pôrod sa nerozbiehal.
Ešte v ten deň mi spravili predooperačné, že sa ešte počká do pondelka. Bola som nachystaná na sekciu. Lenže nie - v pondelok som dostala ďalšie 3 tabletky, tie už zabrali a od 10.00 hod. som mala tak silné kontrakcie, že som si myslela, že mi vyvalí kríže. Potom ma sestrička zaviedla na pôrodnú sálu, tam si ma prevzali pôrodné sestry. Pripravili sa aj na prirodzený pôrod, aj na cisársky. Bolo mi naozaj na odpadnutie s rúškom na ústach, ale posielali ma do sprchy a že mám dýchať... Takto to trvalo do 20:00.
Dotrhaná ako papier
Potom prišiel lekár a že ideme rodiť. Mala som pocit, že nie som dostatočne otvorená, ale malý bol za chvíľku vonku. Ja dotrhaná ako papier, aj keď bol synček maličký ba drobunký. Pri samotnom pôrode som stratila veľa krvi. Horor prišiel na druhý deň.
Sestrička prišla pre malého, lebo plakal a ja som sa nedokázala postaviť, potom okolo piatej ma prišla zobudiť, aby som išla na WC. Tam sa mi zakrútila hlava (myslela som si, že to je len z vyčerpania a od nedele som nejedla, keďže som stále mala byť nalačno). Lenže závraty boli horšie a horšie, nedokázala som stáť na nohách. Museli ma vycievkovať. Keď mi prišla sestrička zaviesť katéter, začala čosi zo mňa vyberať - boli to krvné zrazeniny. Bežala po lekárku.
Príbeh Lenky: Keď sa narodí dieťa a... nezaplače
Po pôrode ma museli čistiť
Na ordinácii ma vyčistili. Bola to horšia bolesť ako samotný pôrod. V tých bolestiach som cítila, že niečo zo mňa ako vypadlo - zrazenina vo veľkosti detskej hlavičky. Takže ma museli repasovať, ako to nazvali, pretože lekár, ktorý má rodil, ma nezašil. Na operačku ma vzali až okolo obeda.
Keby niet vtedy sestričky, ktorá bojovala za mňa a dokonca sa pohádala aj s lekárkou, tak asi vykrvácam. Ale našťastie všetko dobre dopadlo a tešíme sa už vyše roka z nášho pokladu.
-Luc-
Ďakujeme za Vaše príbehy. Sú plné bolesti ale aj nádeje. Ak sa potrebujete zo svojho zážitku vypísať a podeliť sa o váš príbeh, píšte nám: koscelnikova@orbisin.sk