Môj pôrodný príbeh: Kto za to mohol?
„Ste prvorodička, ešte nemôžete tlačiť. Ešte je skoro, musíte vydržať.“
Som s priateľom, teraz už manželom, 13 rokov. Vždy mi bol oporou a v tých najhorších časoch by som to bez neho asi nezvládla.
Tehotenstvo bolo ukážkové
Krátko po svadbe (rok 2017) sa mi hneď podarilo otehotnieť. Mala som ukážkové a bezproblémové tehotenstvo. Všetky kontroly boli v poriadku. Pracovala som do poslednej chvíle a spokojne som nastúpila na materskú dovolenku. Na poslednej kontrole ma však už poslali do nemocnice, bola som po termíne, tak ma nechali ležať. Nikdy predtým som v nemocnici neležala, mala som z toho stres a smolu na nepríjemný personál. To prvorodičke naozaj nepomôže. Moja situácia sa začala komplikovať.
Pri meraní CTG boli veľmi slabé ozvy srdiečka. Sestrička znervóznela, že zle ležím a vyšetrenie treba zopakovať. Po opakovaných meraniach mi vyskočil aj tlak veľmi vysoko. Ale bodaj by nie, necítila som sa dobre a mala som strach. Nasadili mi lieky na tlak a ďalšie 3 dni sledovali. Pôrod nepostupoval, bola som už pár dni po termíne.
O Zuzanke a jej krátkej ceste s nami
Ste prvorodička, máte čas...
V jeden deň ma už toho tlaku strašne rozbolela hlava a cely deň malo bábätko veľmi zlé ozvy. Pri takom veľkom tlaku bolo bábätko v ohrození, čakala som, že mi pomôžu. Okolo polnoci doktor rozhodol, že ideme spraviť cisársky a mám zavolať manželovi. Už som podpisovala nejaké papiere, keď prišla sestrička s tým, že operácia sa odkladá a mám ísť spať. Neviem, čo sa stalo. Manžel sa musel vrátiť domov.
V noci som ale začala dostávať prvé kontrakcie, dali mi čípky od bolesti. Na druhý deň som celé dopoludnie mala neustále kontrakcie. V tých najväčších bolestiach sestričky nie a nie zavolať doktora. Ich slová počujem dodnes: „Ste prvorodička, ešte nemôžete tlačiť. Ešte je skoro, musíte vydržať.“ Cítila som, že to nie je v poriadku.
Keď už som naozaj nemohla vydržať zavolali lekárku, ktorá sa na mňa pozrela a s výrazom "čo zase" a že ako prvorodička mám ešte par hodín počkať, nech nehysterčím. Ja som si ale vydupala, alebo skôr vyrevala ďalšieho doktora, tak ma vzali do ordinácie a tam, že už je to na pôrod, ideme na sálu.
Dcérku sa nepodarilo zachrániť
Na čakacej izbe kontrolovali CTG srdiečka, boli veľmi slabé a mala som obrovské bolesti. Podali mi klystír. Zrazu všetci začali behať a rýchlo ma brali na sálu, nikto nič nepovedal, iba ma vyzliekli a behom 3 minút som ležala na stole, akútny cisársky. Operácia trvala veľmi dlho a boli pri tom ticho. Stále som nevedela, čo sa deje. Nepočula som plač. Neukázali mi moje dievčatko. Previezli ma na izbu, dali nejaký oblbovák a za hodinu previezli na chodbu za manželom. Tam som sa dozvedela najhoršiu možnú správu na svete. Že naše dievčatko sa im nepodarilo zachrániť. 20 minút ju oživovali, ale bezvýsledne. V tej chvíli sa život zastavil.
Prvé dni po pôrode boli tiché, ako keby moje telo tam bolo, ale myseľ bola inde. Bez môjho manžela a rodiny by som to asi nezvládla. Ako by som chcela zakončiť tento smutný príbeh?
Príbeh Lenky: Keď sa narodí dieťa a... nezaplače
Po roku k nám prišlo opäť dievčatko
Po roku presne sa mi podarilo opäť otehotnieť. Bolo to veľmi náročné tehotenstvo na psychiku, ale na jeho konci sa nám narodilo nádherné zdravé krásne okaté dievčatko, ktoré naplnilo naše srdcia veľkou láskou a chuťou opäť žiť ďalej a mať pre koho žiť.
Áno, sú to ťažké dni, mesiace a roky. ale dcérka nám dáva lásku za dve. Je dobrunká a láskavá a jedného dňa, keď bude väčšia, jej porozprávam príbeh, ako má v nebíčku sestričku, ktorá na ňu dáva pozor.
Ďakujeme za Vaše príbehy. Sú plné bolesti ale aj nádeje. Ak sa potrebujete zo svojho zážitku vypísať a podeliť sa o váš príbeh, píšte nám: koscelnikova@orbisin.sk