Psychológ radí: 7 tipov, ako zvládnuť obdobie vzdoru

Psychológ radí: 7 tipov, ako zvládnuť obdobie vzdoru
3.4.2019 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Janka Eliášová, foto: istockphoto.com

Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť.

„Nechcem!“ „Nebudem!“ „Neurobím!“

Poznáte tieto reakcie dieťaťa? Hovoríte si: „Kedy mi konečne prestane vo všetkom oponovať, začne spolupracovať a robiť to, čo od neho chcem?“  Vyčerpávajú vás večné, často navonok nezmyselné boje s vaším dieťaťom?

Obdobie vzdoru je jednou z prvých zaťažkávacích skúšok v období vývinu dieťaťa. Môžete sa o ňom veľa dočítať, veľa sa naučiť či naštudovať si. Avšak, o čom toto obdobie skutočne je, vám najviac napovie, keď ho budete spolu s dieťaťom prežívať.

Je to skúška rodičovských hraníc a trpezlivosti. Objavuje sa medzi druhým a štvrtým rokom života dieťaťa a vrcholí v období okolo tri a pol roka. Aj dovtedy zvedavé, pokojné a najmä spolupracujúce dieťa sa vám náhle mení na uzlíček nervov, ktorý sa snaží presadiť si svoje stoj čo stoj, i keď niekedy ani samo celkom nevie, čo vlastne chce. Inokedy je o svojom postoji pevne presvedčené a zaryto trvá na svojom, a nadarmo sú vám vaše logické argumenty.

Uhol pohľadu

Každý (teda takmer každý) rodič by chcel mať doma ukážkové, pokojné a SPO-LU-PRA-CU-JÚ-CE dieťa. Dieťa, ktoré urobí, čo mu rodič káže, dieťa, ktoré s rodičom súhlasí, dieťa, ktoré si dá práve také ponožky, aké rodič pre neho nachystal a zje práve ten chlebík, ktorý má pred sebou pripravený. Nebolo by to úžasné? Tá pohoda... No deti, teda ľudia, sú „naprogramovaní“ trochu inak.

Tak, aby sa z nich vyvinuli jedinečné bytosti a osobnosti. A na to, aby boli jedineční, sa potrebujú odlíšiť. Prvými osobami, ktoré sú nablízku a pri ktorých sa táto možnosť ponúka, sú práve rodičia a najbližší príbuzní. 

Odlíšiť sa nie je až také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá. Prvým krokom na to, aby sa dieťa mohlo odlíšiť, potrebuje rozoznať svoju vlastnú autonómiu – objaviť možnosť vlastnej jedinečnosti. Toto sa deje práve v období medzi druhým a štvrtým rokom života.
Dieťa objavuje, že môže mať iný názor, že dokáže samo v živote niečo ovplyvniť a objavuje svoju moc. Moc svojho plaču a kriku, udierania päsťami, silu svojho vlastného hnevu, silu svojho vlastného ja.

Dieťa si pri matke dovolí "vybuchnúť"

Toto všetko však dokáže prejaviť len v prostredí, kde sa dieťa cíti bezpečne a nemá strach z opustenia, ak by bolo iné ako ostatní. Preto tie najúžasnejšie výbuchy zažívajú najviac milujúce matky a otcovia, prípadne starí rodičia, ak je medzi nimi a dieťaťom vybudovaný dôverný vzťah. A preto u ľudí, ku ktorým má dieťa „rešpekt“ a teda sa necíti bezpečne, nedovolí si tieto svoje kvality prejaviť. 

Výzva pre rodičov

Výzvou tohto obdobia v rodičovstve je práve spôsob, akým dieťaťu umožniť prejaviť svoju individualitu a formovať jeho silnú osobnosť, no zároveň nedopustiť, aby sa z neho vyvinul malý tyran ovládajúci celé svoje okolie v pozore z pozície generála. 

7 tipov, ako sa správne postaviť k výbuchom vzdorovitosti svojho potomka

Prinášame vám niekoľko tipov a trikov, ktoré vám pomôžu zvládnuť toto obdobie s rešpektom k individualite dieťaťa a zároveň mu dajú hranice, ktoré potrebuje na to, aby sa cítilo bezpečne. Deti síce skúšajú, koľko toho svojím správaním dokážu vo svojom okolí ovplyvniť, vnútri však potrebujú cítiť hranice. Potrebujú zistiť, odkiaľ-pokiaľ, a keď to zistia, lepšie chápu svet okolo seba a jeho pravidlá. Aj toto im umožňuje rozvíjať svoju individualitu.

1. Pochopenie – cesta k pokoju

Prvým trikom na lepšie zvládnutie obdobia vzdoru svojho dieťaťa je práve jeho pochopenie. Vaše vnútorné pochopenie jeho správania. Aj keď sa správanie vášho drobca vymyká akejkoľvek logike, skúste ho pochopiť. Jemu nejde o to, aby jeho správanie dávalo zmysel vám, ide mu o to presadiť sa. Možno si ani samo nie je isté tým, čo chce, ale je mu jasné, že nechce to, čo chcete vy. Chce len skúsiť, čo si môže dovoliť a ako na jeho nové správanie zareagujete.

Že sa váľa po zemi a kričí? Že kričí tak, že vám z toho vibruje každá bunka v hlave od samého vstupu uší až po stred hlavy? Zachovajte pokoj – radí asi každá odborná múdra hlava. Je to fajn rada na to, aby sa vám ju však podarilo aplikovať, skúste trik s pochopením. Nevadí, že správanie alebo požiadavka vášho dieťaťa nemá na prvý pohľad žiadnu logiku... Logika je v tom, že sa chce presadiť.

Môže vás rozčuľovať, že vám správanie dieťaťa nedáva zmysel, ale ak porozumiete tomu, že akýkoľvek nezmysel má zmysel – a účelom je presadiť sa, malo by vám to pomôcť upokojiť sa. 

2. Načúvanie a vyjadrenie

Načúvajte dieťaťu. Čo to vlastne chce? Načúvať však neznamená všetko dovoliť a súhlasiť. Načúvať tiež neznamená iba počúvať slová, ktoré hovorí (alebo väčšinou kričí). Dieťa vzdor predsa len málokedy vyjadruje sofistikovanými slovnými formuláciami. Volí radšej dramatickejšie a pôsobivejšie kombinácie telesných pohybov, sĺz a neartikulovaných zvukov.

Načúvajte aj týmto prejavom a vyjadrite dieťaťu pochopenie – „Viem, že chceš .../Viem, že nechceš...“ Ale keď sa nedá, tak sa nedá – a stanovte hranicu. 

Najmä počas dramatických chvíľ na verejných miestach, nenačúvajte pridlho. Niekedy je lepšie zvoliť rovnako neverbálnu odpoveď, ako zvolilo dieťa – odlepiť metajúce sa dieťa od podlahy, prehodiť ho cez plece a v pokoji odkráčať. Na vysvetľovanie bude dosť času aj doma, v súkromí a v pokoji. Ak ste už skúšali niečo vysvetľovať jačiacemu dieťaťu, iste viete, že to v danej chvíli nemá žiaden význam.

Čo robiť, keď DIEŤA VZDORUJE?
Prečítajte si tiež:

Čo robiť, keď DIEŤA VZDORUJE?

3. Dôsledok

Na to, aby dieťa chápalo a vedelo prijať pravidlá a hranice, potrebuje zažívať dôsledky. „Ak budeš niečo chcieť, povedz mi to. Ak budeš kričať alebo plakať, neviem, čo chceš a nemôžem ti to dať.“ 

Zdá sa vám, že dieťa vôbec nevníma, čo hovoríte? Prirodzene, vo chvíli najprudšieho výbuchu skutočne nevníma, čo mu hovoríte. Vráťte sa teda k bodu číslo jedna – pochopenie a zachovanie pokoja a keď sa dieťa upokojí, vysvetľujte.

Dôsledok vzdorovitého správania dieťaťa by mal byť spravidla ten, že svojím vzdorovitým správaním nedosiahne to, čo chcelo dosiahnuť. Hoci by ste mu možno niekedy radi vyhoveli, lebo nemáte problém s tým, čo dieťa chce, buďte obozretní – ak si čokoľvek vynucuje krikom, plačom alebo podobnými dramaticky vyzerajúcimi metódami, bude lepšie mu nevyhovieť. Z princípu. Krikom sa veci nevynucujú, bodka. 

4. Ako chutí vzdor?

Už ste skúsili, ako chutí vzdor? Aké to je, hodiť sa o zem, búchať rukami a nohami a pritom kričať tak, akoby vás nikto nepočul? Niečo vám nevyšlo tak, ako ste očakávali a ste z toho plní zlosti? Máte výbornú príležitosť si to vyskúšať. Ak pre nič iné, odporúčam toto cvičenie vyskúšať aspoň pre prehĺbenie empatie k dieťaťu... Aký je to pocit, všetko zo seba vykričať a vybúchať sa päsťami, kopať nohami do zeme? 

Dieťa týmto ventiluje obrovské množstvo nahromadenej energie. Ak v ňom túto energiu zastavíme príliš rýchlo bez možnosti uvoľniť ju iným, v ideálnom prípade kultivovaným spôsobom, môže sa naučiť obracať ju proti sebe. Preto vôbec nie je zlé nechať vzdoru voľný priebeh. Dieťa sa môže vykričať, ale nie je mu to nič platné (okrem ventilácie energie) – vykričať áno, ale nedosiahne tým to, čo chcelo. 

5. Trpezlivo ponúkať alternatívu

Takto dieťa postupne pochopí, že tento spôsob „vydobíjania si“ svojich preferencií nefunguje... A ak mu zároveň budete ponúkať iný, fungujúci spôsob (poprosiť, vysvetliť, čo chce, vyčkať chvíľu, a pod.), postupne sa vzdorovité správanie bude vytrácať a nahradí ho kooperatívnejšie. Všetko však chce svoj čas a neočakávajte od malého – vzdorovitého človiečika, že sa to naučí za dva týždne. Trpezlivosť, ako už bolo spomínané, je práve vlastnosťou rodiča, ktorú dieťa v tomto období testuje.

Pravdepodobne nebude stačiť prejsť procesom porozumenie – pokoj – vysvetlenie – dôsledok – alternatíva  jedenkrát, túto cestu si prejdete niekoľkokrát, kým prídete k cieľu, rátajte s tým.

6. Oceňovať pozitíva

Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť. Zamerajte sa viac na chvíle, v ktorých dieťa zvolilo zrelšie spôsoby na dosiahnutie svojho cieľa a tie oceňte. Vyvarujte sa aj nenápadnému porovnávaniu: „Vidíš, aké je toto lepšie, ako keď kričíš a plačeš!“ Takto len zbytočne upriamujete pozornosť na vzdorovité správanie, ktoré by sme chceli eliminovať.

7. Nepriateľ stres – niet nad dobrú prevenciu

Tie najťažšie chvíle zažívajú rodičia práve v situáciách, keď sa ponáhľajú. Hovoria si: „Ako naschvál, práve teraz to dieťa nespolupracuje!“ Ej veru, ako naschvál! Dieťa cíti váš stres, cíti napätie... Aká skvelá príležitosť otestovať rodiča, čo ešte zvládne!

Ak poznáte chúlostivé momenty – opakujúce sa situácie, v ktorých sa prejavuje vzdorovito, predvídajte najmä v čase, kedy očakávate stres. Možno sa vám nepodarí úplne jeho vzdor v stresových chvíľach eliminovať, ale minimálne sa môžete psychicky pripraviť na to, že to niekedy bez neho nejde. 

Hneď ako prijmete obdobie vzdoru svojho dieťaťa s vnútorným pokojom a so stanovením jasných hraníc, preplávate ním oveľa ľahšie.