Poradňa detského psychológa

2,797 otázok

Problémy dieťaťa so psychomotorickým vývinom, správaním či učením zodpovie Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka. Súkromná prax pre deti, mládež a dospelých, Winterova 62, Piešťany, tel. +421 905 382 194

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Cvičenie

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň. Mám 14mesačného synka. Narodil sa o 6 týždňov skor, od začiatku bol pomalší, čo sa týka psychomotorického vývoja. Dva mesiace cvičíme reflexné cviky. Nakoľko synček pri cvičení neskutočne plače (ryčí ako ranené zvieratko), bojím sa, aby to nezanechalo stopy na jeho psychike. Kedysi som čítala o psychotronikovi, ako uvádzal ľudí do hypnózy, a tým chcel objasniť príčinu ich psych. problémov, fóbií atd. Niekedy mali problémy pacientov svoje korene dokonca až v prenatálnom období. Ja mám strach, aby na synkovi to cvičenie nezanechalo nejaké stopy. Keby bol telesne postihnutý, tak by som to až tak neriešila, a 100%ne cvičila, lenže on má "len" oslabené brušné svaly, teda nejde o nejakú výraznú vadu (stimulovali by sme mu bruško iným, jemu príjemnejším sposobom).
    Aby som to zhrnula: stojí to za to? Trápiť ho takto? (Cvičenie asi nebolí). Ako to vníma dieťa? Síce ho po cvičení objímem, mojkám, on je i tak veľmi rozhodený. Je to hrozný pohľad - tak šťastné dieťatko sa tak rýchlo zmení na akoby týranú obeť . On to určite nevie, že mu chcem dobre, a že cvičím len pre jeho dobro. Je vystrašený, že jeho maminka sa zrazu zmení na zlú ježibabu, ktorá mu ubližuje. Je mi z toho hrozne. Cvičíme spolu s manželom, zvládame to jedine vo dvojici. Sme z toho obaja dosť rozhodení. Ďakujem za odpoveď.

    Odpovedá:

    Odpoveď na vašu otázku nie je jednoduchá. Nedá sa presne určiť, čo je pre dieťa príliš a čo na ňom zanechá psychické následky a čo nie. Ukazuje sa však, že nevhodná môže byť na jednej strane prílišná záťaž, na druhej strane aj príliš veľká ochrana dieťaťa. Preto je vždy dôležité prihliadať aj na to, čo všetko sa s dieťaťom deje, na komplexnú situáciu, nielen na jej časť.
    Ak s dieťaťom cvičíte, ste tam obaja rodičia a po cvičení (a aj inokedy) dostáva dostatok vašich prejavov lásky, nehy a náklonnosti, môže mu to pomáhať zvládať tvrdosť cvičenia. Veď aj v živote musíme prechádzať rôznymi peripetiami (a nikto sa nás nepýta, či toho na nás nie je priveľa) a je veľmi dôležité, ak poznáme naše zdroje, ak vieme, čo alebo kto nám pomáha v takýchto ťažkých situáciách alebo obdobiach, aby sme ich prežili a prekonali.
    Čo by pomohlo vám, rodičom, prejsť touto etapou vášho rodičovstva? Čo by vám pomohlo zniesť a prežiť bez ujmy utrpenie vášho dieťaťa? Ako sa môžete navzájom podporovať alebo kto ešte by vás mohol podporiť v tejto veci?
    Prvé mesiace a roky života je dieťa veľmi tvárne a dá sa veľmi intenzívne ovplyvňovať jeho vývin a rozvoj. Otázka je, či spôsob, ktorý používate teraz, je ten pravý a správny alebo či existujú iné, rovnako kvalitné a menej "drastické". Píšete aj o iných možnostiach, ako cvičiť s dieťaťom a podporovať jeho rozvoj. Ale pre toto cvičenie, ktoré používate, ste sa rozhodli na základe nejakých informácií a doporučení odborníka. Prekonzultujte to s ním, povedzte mu o svojich obavách. Prípadne sa podeľte s rodičmi, ktorí používajú rovnakú metódu, alebo ju používali a ich deti už povyrástli alebo celkom vyrástli - oni vám povedia najlepšie, či to stálo za to. (Existujú internetové fóra rodičov, ktorí používajú Vojtovu metódu, kde zdieľajú svoje skúsenosti.)

    Prajem vám veľa trpezlivosti a dostatok kvalitných informácií, aby ste mohli vytrvať alebo zmeniť svoje rozhodnutie.

Podobné otázky

  • Rečová chyba a učenie

    , Autor: odbornik2

    Dobrý večer,
    mám 5 ročnú dcérku, ktorá nevyslovuje správne samohlásku "r" - račkuje. Vzala si vzor so mňa, kedže ja mám tiež túto rečovú chybu. Ostatní v rodine - otec, starí rodičia vyslovujú správne. Začali sme chodiť do logopedickej ambulancie.
    Môj problém je v tom, že v ambulancii sa snaži a ide jej cvičenie, ale doma robi všetko možné len nie aby sa sustredila na cvicenie. Samozrejme uz mi aj praskli nervy a dostala na zadok. Takýmto spôsobom to vsak riešiť nechcem, nakolko si myslim, ze ju musim zaujat inym spôsobom, ale uz naozaj neviem ako.
    Prosím o radu.
    Dakujem

    Odpovedá:

    Buďte jej vzorom. Trénujte pred ňou cvičenia, ktoré má robiť ona. Len tak, mimochodom. Alebo ju požiadajte, aby ona učila vás - vy buďte klientka a ona pani logopedička...

  • sposob hrania

    , Autor: odbornik2

    dobrý deň, mám 3,5 ročnú dcérku.
    od januára chodí do škôlky, je tam rada, každý deň sa tam teší. na začiatku boli problémy. 1. mesiac si musela zvykať. už som vám raz písala práve o tomto probléme. odmietala spolupracovať ale len pri jednej učiteľke. / kreslenie, cvičenie, obliekanie/. odmietala robiť to, čo robil celý kolektív. po 2 mesiacoch si zvykla a všetko bolo v poriadku.
    teraz chodí do 2. triedy. má nových učiteľov.pozná ich, v júli ich mali na zastupovanie. spolužiaci sú takmer všetci tí istí z predchádzajúcej triedy. opäť odmieta kresliť spoločné témy, cvičiť s ostatnými. ale tentokrát pri oboch učiteľkách. dávali jej čas,ale aj pre nich je to už zvláštne. povedali že budú trpezlivé. sofia je dosť tvrdohlavá.
    mám ešte jednu otázku. hráva sa inak ako ostatné deti. viem že ju nemám porovnávať s inými ale už mi nedá. to že takmer každú hračku rozoberie, to sme si už zvykli.je zvedavá. hráva sa prevažne s legom. úplne odmieta bábiky. napríklad drevenú stavebnicu,kocky nestavia z nich komíny, veže ale ich plošne rozdelí na farby a tvary a potom ukladá ´cestičky ´.porozkladá si knižky a k nim symetricky rozloží balóniky. zvieratká zoradí do rovného radu a ku každému pridá sklenú guličku.všetko triedy a zoraďuje. všetky jej výtvory sú tak úžasne symetrické až nás to desí. z lega vie vytvoriť krásne domy. s kuchynským riadom sa hrá len keď je u nás návšteva. jediné s čím sa hrá podľa nás sú zvieratká. skôr sa zahrá so šiškami a kameňmi ako s bežnými hračkami.vie sa veľmi dlho hrať sama. aj pol dna. s rovesníkmi sa hrá pekne, väčšinou vonku alebo so zvieratkami. vždy sa ostatným snaží rozkazovať, ale keď príde niekto dominantnejší, tak sa prispôsobí. nerozkazuje im za každú cenu. je komunatívna a vyhľadáva spoločnosť. chcem len vedieť či je to obvyklé. to jej triedenie a ukladanie. pokiaľ viem, nikto z jej vrstovníkov toto nerobí. za odpoveď ďakujem

    Odpovedá:

    Každé dieťa má svoje obľúbené hry i hračky. Niektoré deti sa hrajú s hračkami, iné oveľa radšej používajú prirodzenejšie súčastí nášho života či prírodné materiály (kamene, drievka, gaštany...). Niektorí chlapci sa radi hrajú s bábikami, niektoré dievčatá uprednostňujú stavebnice a skladačky. To my sa zvyčajne snažíme usmerňovať dieťa, aby sa hralo s nejakými hračkami a nejakým spôsobom a očakávame, že sa dieťa prispôsobí. No prečo by sa malo?
    Triedenie je schopnosť, ktorá sa nám v živote môže hodiť a to nielen pri triedení hračiek či usporadúvaní vecí v domácnosti. No môže to byť aj vec, ktorá charakterizuje našu osobnosť. U malých detí je ale ťažké odhadovať, čo všetko môžu takéto prejavy znamenať, hlavne takto na diaľku. Môžu znamenať túžbu po harmónii, poriadku, usporiadanosti (aj v prenesenom zmysle slova)...
    Čo chcem povedať? Je dosť možné, že vaša dcéra je dieťa, ktoré je v určitých ohľadoch menej prispôsobivé, no tvorivé, inteligentné. Je možné, že sa nenechá len tak ľahko usmerniť, aby zapadla medzi ostatných, aby splnila očakávania. A to sa jej môže v živote zísť.

  • krik dietata

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň. Máme 12-mesačného synčeka, ktorý asi dva mesiace kričí, vrieska, škrieka až je červený. Namáha sa pri tom. Pri tomto prejave gestikuluje rúčkami na ktoré sa občas pozerá. Pol roka sme cvičili Vojtovu metódu kvôli hypertonickému syndrómu. Po ukončení cvičenia začal tento prejav. Môže sa odraziť cvičenie na jeho psychike a správaní? Po ukončení cvičenia sme ho začali dávať do ohrádky. Nikto zo známych sa s tým nestretol. Bojíme sa aby nestratil hlasivky, alebo aby mu nepraskla cievka v mozgu. Niekedy zatína pästičky. Ďakujeme za odpoveď.

    Odpovedá:

    Keďže nie som odborníčka na Vojtovu metódu, mali by ste sa radšej poradiť s lekárom, ktorý vám túto metódu odporučil a ktorý má zrejme aj rozsiahlejšie skúsenosti s deťmi a ich reakciami na cvičenie. Prípadne sa môžete obrátiť na pracovisko, kde sa Vojtova metóda cvičí, kde ju personál využíva alebo trénuje rodičov v tejto metóde. Isto vám poradia, čo sa deje a čo treba robiť.

  • Nepozná čas?

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na správanie svojej 12 ročnej dcéry. V podstate s ňou nie sú vážne problémy, ale už dosť dlho pozorujeme ( ja, manžel, stará mama), že sa s ňou nedá dohodnúť na čase kedy má prísť z vonku, všade ju musíme naháňať 10 - 20 min. skôr ako by naozaj bolo potrebné, lebo má čas a potom samozrejme chodí neskoro napr. na krúžky aj do školy by bola schopná zmeškať a to napriek tomu, že po ňu príde kamarátka s ktorou sa dohodla, že po ňu má prísť v danom čase. Nerobí pritom nič čo by ju zdržiavalo - často doslovne nerobí nič anilen nepozerá TV. Proste akoby nevnímala plynutie času. Minule mi napr. povedala, že sa zabudla naobedovať, pritom obed mali ( aj so staršou dcérou) nachystaný v chladničke stačilo ho dať zohriať do mikrovlnky - staršia dcéra sa bez problémov naobedovala.
    Ďalšia vec čo ma v súvislosti s ňou trápi je jej vzdorovitosť až tvrdohlavosť, proste keď sa zatne nedá sa s ňou pohnúť a to napriek tomu, že si aj sama umedomuje, že nemá pravdu - napr. nebude sa učiť rysovať trojuholníky, lebo to jej v živote nebude treba. Pritom nemá problémy so školou učí sa na vyznamenanie. Teraz si pod vplyvom kamarátiek vymyslela, že nebude chodiť na klavír ( chodí tam už piaty rok) lebo ona to nevie a jej to nejde atď. Rozprávala som viackrát aj s učiteľkou tá tvrdí, že má na to, že je talentovaná len ten vzdor ju brzdí, lebo sa rozhodla mi dokázať, že sa hrať nebude učiť - bojkotuje cvičenia - sadne za klavír a to je všetko. Na otázku čo by teda chcela robiť dostaneme jedinú odpoveď NIČ - len sa flákať s kamarátkami lebo tie nemusia chodiť na žiaden krúžok. Chcem Vás poprosiť o radu bojovať s ňou ďalej, alebo rezignovať a odhlásiť ju z tej hudobnej školy ( myslím si, že je to teraz boj kto z koho, ale nei som si istá či urobím správne keď ju budem naďalej "nútiť!

    Odpovedá:

    Skúste si s vašou dcérou nájsť na seba chvíľku, trávte spolu nejaký čas, robte spolu niečo, čo by vás obe bavilo. Skrátka, pestujte s ňou vzťah a trochu viac sa skúste zaujímať o ňu ako takú, nie o jej cvičenie na klavíri, rysovanie trojuholníkov a podobne. Ak sa nechá, objímte ju, keď sa jej do niečoho nechce, trošku sa s ňou porozprávajte, ak bude ochotná, ale nedohovárajte jej, nekážte jej o dôležitosti učenia. Len sa zaujímajte - ako sa má, čo by tento víkend rada robila, či by s vami nešla na krátku prechádzku, pobehať po pár obchodoch, len tak bez nakupovania, či by šla s vami a so sestrou do kina, skrátka nejaké "ženské veci". Pokúste sa s ňou hovoriť aj o zmenách, ktoré sa s jej telom a dušou už možno dejú v rámci puberty, podeľte sa s ňou o svoje zážitky z tohto obdobia, ak prejaví záujem alebo jej len povedzte, že ste tu pre ňu, keby sa niečo potrebovala spýtať alebo sa chcela s niečím podeliť.
    Čo sa týka klavíra, skúste ju povzbudiť, skúste ju nejako motivovať, skúste sa jej spýtať, či nemá rada hru na klavíri alebo si skrátka v tomto období neverí a ak si neverí, spýtajte sa, čo by ste mohli urobiť vy, aby ju to podporilo...

  • Cvicenie

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    chcela by som Vás poprosiť o radu resp. názor týkajúci sa môjho 4 mesačneho dievčatka. Narodilo sa v 36tt. a z tohto dôvodu sme začali chodiť na neurológiu. Všetko je chválabohu v poriadku, avšak naposledy nás poslali cvičiť do sanatória / vojtovu metódu/ , pretože má ešte ručičky v pästičke. Nie je to stále, ale niekedy ich má a najmä pravú. Napríklad, počas spánku, ich má pekne otvorené a uvoľnené. Dočítala som sa, že môže ísť o poruchu v nervovej sústave a preto je cvičenie potrebné.Samozrejme, pre zdravie svojho dieťatka spravím všetko, ale nemá ešte čas na to, aby si ručičky sama bez "pomoci" otvorila?
    Ďakujem

    Odpovedá:

    Toto je pomerne špecifická otázka a ak vám lekári odporučili cvičiť, potom radšej cvičte. Ak máte nejaké pochybnosti, konzultujte ich radšej s neurológmi - zistite si postoje a názory viacerých neurológov a potom sa rozhodnite. Prípadne hľadajte aj iné spôsoby stimulácie dieťaťa - detská masáž a podobne, no zvážte či konzultujte ich vhodnosť s neurológom.