Deti sú naším miniatúrnym zrkadlom a trochu skriveným pohľadom nám poskytujú obraz nás samých
Každá činnosť, ktorú dieťa vykonáva, v ňom vzbudzuje určité emócie, a preto je dôležité, aby dieťa malo počas dňa niekoho, kto mu tie emócie pomenuje a pomôže mu ich zvládnuť, kto mu povie, že je v poriadku sa hnevať, ale nemôžeme pri tom rozbíjať veci, že je v poriadku byť smutný a plakať, rovnako ako sa smiať.
Deti dnešnej doby
Stále sa stretávame s tým, že v dnešnej dobe... Dnešná doba... A rovnako aj deti dnešnej doby... A za tým nasleduje výpočet toho negatívneho, čo doba prináša a akým spôsobom sa to negatívne prejavuje v správaní detí. Zároveň s tým prichádza množstvo rád a odporúčaní, ako tomu zabrániť. Pravda však je, že rovnako ako pozitívne, aj negatívne je súčasťou nášho života a nášho správania.
Dieťa je naším zrkadlom
Byť neustále pozitívny a dobre naladený je nemožné, preto je dôležité, aj pre rodičov aj pre deti, aby dokázali negatívne emócie a negatívne správanie efektívne zvládnuť. Deti sa učia na základe toho, ako im to ich rodičia ukážu a ako sa rodičia správajú, nestačí len rozprávať a vysvetľovať. Deti sú naším miniatúrnym zrkadlom a trochu skriveným pohľadom nám poskytujú obraz nás samých.
Stále viac a viac odborníkov z rôznych oblastí poukazuje na nezvládnuteľnú výchovu detí – ktoré nedokážu dodržiavať pravidlá, nerešpektujú autoritu, sú sebecké, neschopné prekonávať prekážky, podliehajú výbuchom zlosti atď. Ten zoznam je veľmi dlhý.
Osobnosť dieťaťa je formovaná okrem toho, čo mu bolo dané do vienka od oboch rodičov po genetickej stránke aj výchovou, ale tiež aj spoločenským vplyvom, ktorý tvorí zamestnanie či nezamestnanosť rodiča, jeho pracovná doba a masmédia. Rodičia v snahe zabezpečiť rodinu a zaplatiť všetky účty zabúdajú na to, čo je v živote dieťaťa najdôležitejšie, a to sú oni sami.
Rodičia sú v živote dieťaťa najdôležitejší
Nie je potrebné, aby boli so svojimi deťmi 24 hodín a nerobili nič iné. Je potrebné, aby, keď sú s nimi, ten čas trávili tým, že budú spolu nielen fyzicky, ale aj psychicky. Púšťanie rozprávky na počítači alebo v televízore nenahradí ich čítanie a rozprávanie sa o nich, či ich spoločná hra. Každá činnosť, ktorú dieťa vykonáva, v ňom vzbudzuje určité emócie, a preto je dôležité, aby dieťa malo počas dňa niekoho, kto mu tie emócie pomenuje a pomôže mu ich zvládnuť, kto mu povie, že je v poriadku sa hnevať, ale nemôžeme pri tom rozbíjať veci, že je v poriadku byť smutný a plakať, rovnako ako sa smiať. Zdieľané emócie znásobujú radosť a delia smútok a žiaľ.
Dieťa v predškolskom veku vie byť empatické – dokáže odpozorovať emocionálne prežívanie druhého človeka, ale ešte nevie presne pomenovať všetky emócie – učí sa to tým, že mu otec alebo mama povie: „Prečo plačeš? Si smutný? A tu je niekto veselý, keď sa tak smeje...“ Ako to ale dosiahnuť?
Dôležité je nezabudnúť na podstatnú vec – rodič je pre dieťa tou najdôležitejšou osobou na svete. Dieťa asi do veku 6 rokov nepochybuje o tom, čo povie rodič o ňom samom – ak rodič hovorí, že je krásny, múdry, šikovný – tak to dieťa nadobúda presvedčenie, že také je, rovnako to platí, ak hovorí, že je zlý, škaredý a pod. Dieťa nekriticky vníma informácie o sebe a začleňuje ich do obrazu seba samého. Ak dieťa pochválite a tvrdíte mu, že je úplne skvelé a perfektné a ono vám odpovie – ja viem – nie je to sebachvála, je to len potvrdenie vašej práce o vytváraní reálneho sebaobrazu.
Ako teda naučiť deti, aby dokázali zvládnuť aj negatívne emócie? Ako im pomôcť v tom, aby ich vedeli adekvátne vyjadriť a naučili sa ich zvládnuť? Agresívne správanie je často výsledkom strachu a nevedomosti, ako sa správať.
Separačná úzkosť: Keď je mama stredobodom vesmíru
Ako sa emócie detí vyvíjajú?
Vývin emócií je závislý na dozrievaní dieťaťa a jeho osobnosti. Vyvíjajú sa v závislosti od zdedenej predispozície a sociokultúrnych vplyvov – čiže v závislosti od pôsobenia dedičnosti a výchovy.
Rozhodujúcu úlohu v procese dozrievania dieťaťa zohráva to, akom mierou sú napĺňané – saturované – jeho potreby a deprivácie zo strany jeho sociálneho okolia, a najmä matky. Raná emocionálna skúsenosť je najdôležitejším činiteľom vývinu a základným zdrojom sociálneho učenia. Jeden z popredných psychológov tvrdil, že v ranom detstve si osvojujeme základné znalosti a schopnosti, ktoré si ukladáme hlboko do nášho nevedomia a ktoré nás najvýznamnejšie ovplyvňujú.
Dieťa do jedného roka si osvojuje základy dôvery a nedôvery vo svoje okolie
Dieťa sa učí, že matka nie je jeho súčasťou, a že odchádza od neho, ale zároveň získava skúsenosť, že príde vždy naspäť. Tým si buduje základy autonómie seba samého a súčasne nádej v stálosť vzťahov so svojimi najbližšími. Prejavom tohto procesu je tzv. separačná úzkosť.
Jedná sa o prirodzenú súčasť procesu dozrievania, ktorý je nevyhnutnou podmienkou osamostatňovania sa dieťaťa. Normálnymi prejavmi je plač, krik, ale tiež aj hnev na strane dieťaťa a pocit previnenia na strane rodiča. S tými pocitmi sa musia naučiť obaja sa vyrovnávať a zistiť, že radosť z návratu je vždy väčšia ako ten smútok.
Najsilnejšie emocionálne prejavy pozorujeme u detí okolo 10. – 12. mesiaca života dieťaťa. Neprítomnosť mamy je vždy u dieťaťa spojená s pocitmi neistoty a neistota vzbudzuje strach a úzkosť. V rôznych experimentoch sa pozorovalo správanie detí. V 10. mesiaci života dávali deti prednosť spoločnosti matky pred spoločnosťou hračiek, iného dospelého, či samotou toho byť samé. Matka znamená blízkosť a bezpečie. Je prostriedkom uspokojovania nielen základných biologických potrieb dieťaťa, ale aj najmä poskytuje bezpečie, lásku a istotu.
Kedy sa emócie u detí objavujú a ako sa prejavujú?
Od narodenia
- Novorodenecký smiech – poloúsmev, ktorý sa objavuje spontánne, bez dôvodu.
- Úľaková reakcia na hlasné zvuky, neočakávané situácie.
- Reakcia na bolesť.
- Nechuť ako reakcia na nepríjemné čuchové a chuťové podnety.
3. – 6. týždeň
- Sociálny úsmev – vedomá reakcia dieťaťa na radosť.
2. – 4. mesiac
- Zlosť, prekvapenie, smútok
5. – 7. mesiac
- Strach
12. – 18. mesiac
- Sebavedomie, empatia, hanba, žiarlivosť, pýcha, pocity viny, ostýchavosť.
Znaky detských emócií:
- sú krátkodobé, majú len krátky priebeh a rýchlo odznievajú,
- sú labilné, ľahko sa menia, nálady dieťaťa kolíšu a môžu takmer okamžite prechádzať z jedného pólu na druhý – od radosti k zlosti, od sĺz k smiechu,
- sú paradoxné, paradox spočíva v tom, že emócie sú výrazovo veľmi silné, ale súčasne aj povrchné,
- sú veľmi expresívne, výrazovo nepotlačiteľné a spontánne vo svojich prejavoch.
U malého dieťaťa je veľmi ťažké identifikovať a rozlíšiť obsah jeho prežívania. Rodičia v tom bývajú najlepší, pretože trávia so svojím dieťaťom najviac času a poznajú sa, ale to neznamená, že sú neomylní. Ani oni nie vždy presne vedia, čo dieťaťu je a ako sa cíti a dieťa to ešte nevie povedať.
Približne v druhej polovici druhého roku života sa u dieťaťa objavuje tzv. emergencia vedomia – to znamená kognitívna – rozumová – kapacita uvedomovania si seba samého ako sociálnej bytosti, ktoré so sebou prináša schopnosť preciťovať nové kategórie emócií ako rozpaky, závisť, empatiu apod. Asi v 2. – 3. roku života dieťa získava schopnosť porovnávať svoje emócie so všeobecne platnými štandardmi, čo ho vedie k vedome hodnotiacim emóciám – ako je hanba a vina. Vyvrcholením emocionálneho vývinu je dosiahnutie citovej zrelosti.
Dieťa nie je miniatúrny dospelý
Jeho schopnosti a zručnosti – kognitívne aj emocionálne – sú kvalitatívne úplne iné ako u dospelých. Najvýraznejšie sa v emocionálnom správaní tento kontrast prejavuje v nasledujúcich oblastiach:
- miera frustračnej tolerancie: deti v ranom veku ťažko znášajú rôzne nepohodlie alebo objavovanie sa prekážok,
- frekvencia a intenzita emocionálneho rozrušenia, ktoré sa v dospelosti zmenšuje – dospelý ho vie racionálne zvládnuť,
- rozdielnosť v impulzívnosti správania: dieťa nemôže a nedokáže počkať s prejavom hnevu, radosti alebo strachu,
- dieťa je na rozdiel od dospelého viac otvorené v prejavoch svojich emócií.
Ani agresiu, ani negatívne emócie nemôžeme u dieťaťa zavrhovať, v prijateľnej forme poskytujú možnosť a príležitosť. Pre nás je dôležité, aby sme deti naučili, ako ich zvládnuť a aby sa vedeli s nimi vyrovnať. A my sme im v tom príkladom.