Rodičovský manuál: Pozor na to, čo hovoríte o svojich deťoch!

Mgr. Janka Eliášová | 17. May 2019
Rodičovský manuál: Pozor na to, čo hovoríte o svojich deťoch!

Dieťa všetko pozorne počúva a prostredníctvom toho, ako sa o ňom hovorí, formuje si o sebe obraz. Som zlý. Som neposlušný. Je po mne všade neporiadok. Mama musí byť stále pri mne. A tak ďalej.

„Ej, dnes ale vystrájal! To bolo strašné, čo dnes robilo to dieťa! Katastrofa!“, posťažuje sa mamička kamarátke. „Rozlial vodu, neupratal si hračky, po celom byť je vďaka nemu neporiadok. Okrem toho mi stále všade vylieza a nemôžem ho nechať ani na malú chvíľočku bez dohľadu. Musím mu byť nonstop za pätami!“

Od kamarátky vedie cesta na návštevu k babičke, ktorá sa hneď medzi dverami spýta: „Poslúchal dnes?“ „Vôbec nie! Bol zlý...!“ a nasleduje príliv negatívnych zážitkov dňa z úst matky. Babička sa v dobrej vôli obráti k vnukovi a výchovne ho pokarhá.

Dieťa si vytvára sebaobraz

Jedna kategória informácií, ktoré dieťa o sebe dostáva, je to, čo dostáva priamo. To, čo počuje od vás, a je to určené priamo jemu. Druhá kategória informácií je práve to, čo hovoríte o ňom v jeho prítomnosti druhým ľuďom.

To, čo o sebe počúva, ale nie je to smerované priamo k nemu. Sú to informácie, ktoré hovoríte o dieťati svojim známym, babičkám, dedkom, kamarátom. Deti citlivo vnímajú práve to, čo sa o nich hovorí. Načúvajú a prijímajú tieto informácie ako súčasť ich sebaobrazu. Existujú aj neverbálne línie, ktoré sú tiež vo vnímaní dieťaťa dôležité, v tomto článku sa však zameriavame len na tú oblasť, ktorá je hovorená.

Ako vplýva to, čo si myslíme/hovoríme o dieťati na to, ako sa správa a aké je?

Pre dieťa je oveľa dôležitejšie to, čo o ňom hovoríte druhým, ako to, čo hovoríte jemu samotnému. Deti sa prirodzene snažia napĺňať predstavu rodičov – a za zaujímavé považujú to, o čom sa hovorí. 

Dieťa teda získava dva druhy informácií o sebe a tie sa stávajú súčasťou jeho vnímania seba samého. Tým, že deti majú tendenciu napĺňať predstavy rodičov, snažia sa správať sa v súlade s obrazom seba u rodičov a zároveň v súlade so svojím sebaobrazom. Prirodzene potom siahajú po tom správaní, ktoré púta pozornosť rodičov a je to správanie, o ktorom sa hovorí. Takto vzniká začarovaný kruh negatívneho správania a pútania negatívnej pozornosti. Ak sa o dieťati hovorí v zlom svetle, dieťa sa naďalej bude správať v zlom svetle... 

Napĺňa tak predstavy rodičov, správa sa podľa toho, ako ho rodičia vnímajú a zároveň podľa toho, ktoré jeho správanie získava najviac pozornosti.

Tým, že sa dieťa správa v súlade s vašimi očakávaniami, uzatvára kruh a formuje ďalej to, čo si o ňom myslíte a ako ho vnímate. Potvrdzuje tak vaše očakávanie... Ak je pre vás jeho správanie neželané a hovoríte o ňom, dávate mu ďalej pocit, že toto správanie je zaujímavé a hodné vašej pozornosti.

A kruh sa točí... Som zlý. Som neposlušný. Je po mne všade neporiadok. Mama musí byť stále pri mne. Na základe tohto presvedčenia si dieťa ďalej neupratuje svoje hračky, všade vylieza a potvrdzuje si, že mama je stále pri ňom, hovorí o ňom... A ďalej sa správa podľa jej očakávania.

Ako ho zastaviť, resp. ako zmeniť začarovaný kruh v prospech zdravého vývinu dieťaťa? 

Prvým krokom je pozorovanie

Pozorujte, ako sa dieťa správa, ktoré negatívne prejavy vám prekážajú? O ktorých jeho prejavoch najčastejšie rozprávate svojim blízkym, rodine, manželovi/manželke? Ako sa cítite vy, keď sa vaše dieťa správa práve takto? Čo vás na ňom hnevá? 

Pomenujte si problém – pomenujte správanie, ktoré vám na dieťati prekáža a uvedomte si, o ktorých vlastnostiach, prečinoch, správaní vášho dieťaťa najčastejšie hovoríte, na ktoré sa najviac sťažujete.

Zastavte začarovaný kruh

Ak si uvedomíte, ktoré správanie dieťaťa nepriamo posilňujete, skúste to zastaviť. Prestaňte o tomto neželanom správaní hovoriť v jeho prítomnosti. Nekomentujte ho, vôbec sa o ňom nezmieňujte pred svojimi blízkymi. 

Ak sa potrebujete vyventilovať (čo je úplne normálne a zdravé), urobte to vtedy, ak dieťa nie je vo vašej blízkosti. Pozor, deti majú na tieto informácie „radary“! Zdá sa vám, že dieťa cez tri steny a schodisko nepočuje, o čom hovoríte? Kdeže! Deti veľmi intenzívne a citlivo načúvajú tomu, čo sa o nich hovorí, a niekedy akoby mali nastavené odpočúvacie zariadenia... Skutočne všetko počujú! Preto si dajte veľký pozor na to, aby ste o  negatívnych prejavoch hovorili len vtedy, keď dieťa nie je v domácnosti, prípadne ste si istí, že spí... 

Dieťa potrebuje spätnú väzbu

To, že o jeho správaní nebudete hovoriť, neznamená, že mu nepoviete váš postoj k jeho správaniu. Dieťa potrebuje počuť, ktorá forma jeho správania je pre vás v poriadku, a ktorá nie je. Je dôležité postaviť sa k neželaným prejavom priamo a rázne. Namiesto „Si zlý/zlá!“, povedzte radšej „To, čo robíš, sa mi nepáči!“ – komentujte pritom jeho správanie, a nie jeho ako osobu a dávajte mu konkrétnu informáciu o tom, čo robí zle.

Vždy, keď sa správa tak, ako by ste nechceli, vyjadrite mu to a samozrejmosťou by mal byť následok. Všetko, čo dieťa robí, má svoje dôsledky. Naučí sa tak prijímať zodpovednosť a následky svojho správania.

Je však dôležité dať túto spätnú väzbu priamo dieťaťu a nie nejakej inej osobe. Tým, že to poviete kamarátke, babke, susede, iba nepriamo posilňujete neželané správanie. 

Skúste hovoriť o jeho pozitívach

Čo dieťa urobilo dobre? Čím vás potešilo? Čo sa mu podarilo? Ako vám dnes pomohlo? Aj tu platí – povedzte to dieťaťu priamo, potrebuje vedieť aj to, čo robí dobre. Ak poviete: „Super, že si si upratal(a)!“, namiesto „Si dobrý(á)!“, dávate dieťaťu konkrétnu informáciu o tom, čo urobilo dobre a ktoré jeho správanie je pre vás žiaduce. 

V tomto prípade je však dôležité hovoriť o úspechoch dieťaťa aj pred druhými – podeliť sa o to, čo sa mu podarilo, čo dobré urobilo, vymyslelo, ako pomohlo..., aj s blízkymi: babkou, dedkom, kamarátkou, susedou. Pripomeňme si, že to, ako o deťoch hovoríme, spôsobuje, že sa tak budú správať. To, čo získava pozornosť dospelých, to je zaujímavé aj pre dieťa. Ide nám to, aby sa začarovaný kruh negatívneho hodnotenia a správania zmenil na kruh pozitívneho hodnotenia a pozitívneho správania.

Nemusíte svoje dieťa vychvaľovať do nebies na pieskovisku pred každým okoloidúcim – tak by ste sa čoskoro mohli čudovať, prečo na vás tak zvláštne pozerajú a postaviť sa tak do radu medzi „dokonalé matky“, ktorých dieťa je najúžasnejšie na svete. Aj tu platí – všetko s mierou. Dieťa vycíti, ak je váš prejav prehnaný. Dávajte mu len reálnu spätnú väzbu, nič nepreháňajte. Pochváľte ho len za skutočné úspechy a činy.

Vaše prežívanie a ocenenie dieťaťa by malo byť v súlade s tým, čo mu hovoríte a tiež s tým, čo o ňom hovoríte druhým. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: