Separačná úzkosť - aj emócie mamy sú dôležité
Kto trpí viac separačnou úzkosťou – vy, alebo vaše dieťa?
Pani učiteľky v jasličkách a v škôlke by vám vedeli povedať, kto prežíva ranné rozlúčky horšie. Veru, často sú to matky. Svoje obavy a strach prenášajú na dieťa.
Separačná úzkosť: STRACH zo straty mamy
Ty si ja
Dieťa vníma matku ako svoju súčasť približne do tretieho mesiaca veku. Sú jedno. Bábätko si myslí, že aj prsník je jeho súčasťou. Po treťom mesiaci si postupne začne uvedomovať, že prsník sa niekedy vzdiali a potom sa vráti. Bábätko vníma svoju matku cez všetky zmysly – hmat, chuť, čuch aj sluch. Keď nie je mama pri ňom, myslí na ňu cez tieto zapamätané zmyslové spomienky a tie sú veľmi dôležité. Pomáhajú mu prežiť chvíle, keď mama nie je prítomná.
Po krátkom odlúčení, keď sa mama vráti, si dieťa uvedomí, že to oddelenie nie je navždy. Pokiaľ je matka prítomná vždy, nemá dieťa možnosť vnímať ju podvedome a využiť všetky zdroje, ako prežiť odlúčenie.
Okolo šiesteho mesiaca veku sa ohlási separačná úzkosť
Dieťatko plače, keď nevidí matku. Je to plač zo strachu, smútku, ale aj hnevu. Najintenzívnejšie sa tento pocit strachu prejavuje medzi 8. - 9. mesiacom veku. Vtedy je dôležité, aby ho mama zoznámila s vonkajším svetom, začala dieťa socializovať a nelipla príliš na dieťati. V tomto období sa môže prejaviť aj preferovanie jedného rodiča - dieťa nezaspí pri tatovi, nechce sa s ním hrať, len mama musí byť. Nebojte sa týchto prejavov, dieťatko sa naučí, že aj keď na chvíľu nie ste s ním, vždy sa vrátite.
Separačná úzkosť: Kde si, mamička?
Tipy pre mamy:
1. Uvedomte si, kto viac trpí separačnou úzkosťou, či ste to vy, alebo vaše dieťa
Máte výčitky, keď ste si odbehli? Matka dieťa učí odlúčeniu láskavým spôsobom, samé sa to nenaučí. Vždy, keď sa k dieťaťu vrátite, ohláste sa a zvítajte sa s dieťaťom, dieťa to vníma veľmi intenzívne a pochopí, že takéto odchody nie sú navždy. Pozorujte seba, ako pristupujete k odlúčeniu vy.
2. Pripravte dieťa na oddelenie
Postupne dieťatko učte separácii, fyzickej aj psychickej. Odídem, vrátim sa. Pomáhajú prenosné predmety (hračky, dečky a pod.), ktoré môžu slúžiť ako upokojenie pre dieťa, keď tam nemá vás.
3. Socializujte dieťa a podporujte jeho samostatnosť
Nechajte ho experimentovať, zájsť aj ďalej na ihrisku (samozrejme pod dohľadom), skúšať nové veci. Nestojte mu vždy za chrbtom, dieťa si potrebuje zažiť, aké to je, keď o niečom rozhoduje samé a vy tam nie ste.
4. Popracujte na vlastnej úzkosti z odlúčenia
Všetky matky ju prežívajú rovnako bez ohľadu na to, čo prežívali ako deti. Separačná úzkosť je problém vývojového obdobia a pomaly prejde. Dieťa sa postupne socializuje a separačná úzkosť ustupuje. Ak pretrváva aj po 4. roku života, možno je dobré porozprávať sa s odborníkom.
Viac si pozrite vo VIDEU o SEPARAČNEJ ÚZKOSTI s detskou psychologičkou Martinou Matúšovou TU.