Separačná úzkosť: STRACH zo straty mamy
Jedna z veľmi silných emócií, s ktorými sa bábätko v prvom roku stretne, je strach. Najzákladnejší strach, ktorý sa vyvinie počas prvého roku života, je strach zo straty mamy.
Malý Davidko ho objavil presne v deň, keď dovŕšil ôsmy mesiac. Ako z učebnice. Zrazu spustil naliehavý, pre rodičov doposiaľ neznámy plač. Čo sa stalo? Mama odišla do kuchyne a David ju stratil z dohľadu.
Mamy radia mamám: Separačná úzkosť
Separačná úzkosť
Separačná úzkosť nastupuje tesne po tom, ako si dieťa uvedomí, že ono a mama nie sú jedno. Súvisí aj s tým, že sa naučilo plaziť alebo loziť, a tak sa od mamy zrazu dokáže samo vzdialiť. Spája sa tiež s lepšou pamäťou dieťaťa a významným rozumovým posunom: uvedomením si, že veci a ľudia existujú aj vtedy, ak ich bábätko práve nemá pred očami. Znamená to, že dieťa si dokáže pripomenúť mamu, aj keď nie je s ním.
Separačná úzkosť sa po prvýkrát objavuje okolo ôsmeho mesiaca a môže trvať dlho. Najvýraznejšia je až vo veku okolo 13 až 15 mesiacov. Preto aj deti, ktoré doteraz nemali problém byť s cudzími ľuďmi, zrazu začnú byť bojazlivé. Netreba ich za to karhať, ani sa im čudovať, ale jednoducho tento nový stav rešpektovať. Je prejavom toho, že sú rozumovo vyspelejšie ako pred pár mesiacmi, a novým poznaním sa zmenilo aj ich vnímanie sveta. Intenzita úzkosti je však veľmi individuálna, u niektorých bábätiek silnejšia, u iných slabšia.
Separačná úzkosť a separačná porucha
Separačná úzkosť prichádza v cykloch. Napríklad v ťažších obdobiach, ako sú narodenie súrodenca, či nástup do škôlky, ale aj v tých menej viditeľných, ako rastové skoky či nahromadenie určitých emócií. Existuje aj separačná porucha, tá sa však prejavuje u detí starších ako dva roky a strach zo straty mamy je pri nej taký intenzívny, že im znemožňuje fungovanie s druhými. Ak máte u svojho staršieho dieťatka podozrenie na takýto problém, vyhľadajte odbornú psychologickú pomoc.
ŠŤASTNÉ BÁBÄTKO? Skúste to podľa Karpa
Plač pri odlúčení je v období separačnej úzkosti normálny, vyjadruje zdravý vzťah k mame a je dobré do určitej miery rešpektovať potrebu bábätka. Neznamená to však, že mama sa nesmie od dieťatka ani pohnúť. Keď od neho odchádza, dieťa by malo zostávať s osobami, ktoré pozná a má ich rado. Odchod by nemal byť potajomky, bez jeho vedomia, v dobrej vôli, že si to nevšimne. Neodporúča sa však ani teatrálne lúčenie.
Neodchádzajte "nenápadne". Povedzte dieťaťu, že idete a vrátite sa
Dobré je povedať, že mama pôjde preč, bábätko zostane s ockom a mama sa vráti. Pravdepodobne bude plakať, ale bude to plač v náručí milujúcej dospelej osoby. Snaha vyhnúť sa hlasným protestom by nás nemala zvádzať k tomu, aby sme sa radšej vytratili nenápadne, bez rozlúčky. Na zmiernenie úzkosti pomáha, ak sa bábätku ten, kto s ním zostáva, venuje a hrá sa s ním.
V jednej štúdii výskumníci merali hladinu stresového hormónu kortizolu v tele deväťmesačných bábätiek pri polhodinovej neprítomnosti mamy. Namiesto nej ich strážila osoba, ktorú poznali a ktorej dôverovali. Ak sa im počas maminej neprítomnosti opatrovateľská osoba venovala a hrala sa s nimi, kortizol nebol zvýšený. Ak sa im však nevenovala, hladina stresového hormónu stúpla, a to aj napriek tomu, že deti navonok vyzerali pokojne.
Ako sa postarať o bábätko do 1 roka? Čo všetko by ste mali vedieť a čomu sa vyvarovať? Jedna z najlepších kníh pre rodičov je už v predaji!
