Mamy radia mamám: Separačná úzkosť

Mamy radia mamám: Separačná úzkosť
7.7.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Nie ojedinelý jav, zato potrápi rodiča aj dieťa: separačná úzkosť. Ako si s ňou poradiť a na čo sa pripraviť – o tom mamy poradili mame. Pozrite sa, ako...

Jana si nevie poradiť so separačnou úzkosťou jej 16-mesačného synčeka. Synčeka dojčí a plánuje aj naďalej aspoň do dvoch rokov. Možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa drobček prítomnosti svojej mamičky nevie nasýtiť a nechce ju od seba pustiť doslova a do písmena ani na krok. K chlapčekovmu strachu sa pridáva aj fakt, že ocko často chodieva na dlhšie obdobie za prácou a mamička so synčekom trávia čas sami. Ako chlapčekovi vysvetliť, že mamička ho neopustí, je tu pre neho a s láskou ho opatruje?

Dieťa v manželskej posteli. Áno či nie?!

Existujú spôsoby, ako sa so separačnou úzkosťou môžu spolu popasovať?

Ivana, Laurika, 6 mesiacov 

Zaujmite dieťatko hracím štúdiom

Aj ja som mala problém so stálym plačom, vždy ako som sa od dcérky vzdialila čo i len do druhej miestnosti, alebo z jej zorného poľa. Keďže partner je od rána do večera v práci a ja som s dcérkou doma sama, ani rodičia ani súrodenci nie sú poruke (vzdialený min. 80 km), vyriešila som to hracím štúdiom.

Laurika ešte nevie sedieť, ale aj tak ju to hneď zaujalo, a ja si môžem v kľude navariť,  poupratovať aj v ďalších izbách bez toho, aby som ju musela stále so sebou prenášať. Hracie a zábavné štúdio obsahuje tri druhy hudby, hryzadlo, otočnú hrkálku a aj zrkadielko, tak sa Laurika necíti byť sama.

So zrkadielkom sa rozpráva a bozkáva ho. Sedadlo je otočné, takže sa môže otáčať bez pomoci, za ktoroukoľvek hračkou.

A Janka, u mňa ešte platí to, že nesmie byť v miestnosti ticho, vždy pustím nejakú hudbu alebo rozprávku. V prípade, že by si chcela na synčeka vidieť, štúdio je z plastu, takže je ľahko prenosné.

Ako naučiť dieťa spať vo svojej postieľke? Zo skúseností mamičiek...

Ľubica, Matej, 3,5 roka, Miriam, 16 mesiacov

Pri separačnej úzkosti treba deťom ukázať hranice

Janka, niekedy nás deťúrence vedia potrápiť. Ale myslím si, že bude fajn, keď svojmu synčekovi začneš citlivo, ale dôsledne určovať hranice.

Napríklad mu pokojne oznámiš, že mamička teraz ide na záchod, napiť sa, či niečo vybrať z inej izby a napriek jeho negatívnej reakcii tam prosto pôjdeš a pokojne sa vrátiš naspäť, aby videl, že je to normálne.

Keď totiž vždy podľahneš jeho plaču a nepohneš sa od neho ani na meter, tak ho vlastne utvrdzuješ
v tom, že tvoj odchod je niečo zlé, nesprávne.

Moja dcérka je v rovnakom veku a veru, tiež sa jej nepáči, keď od nej odchádzam, ale snažím sa jej ukazovať, že sa nič nedeje, že idem len na chvíľočku a vôbec nie preč, len do inej izby a vidím, ako to pomaly prináša ovocie, hoci stále dobehne za mnou s krikom, no postupne je to lepšie a lepšie.

Samozrejme vo chvíľach, kedy sa skutočne môže cítiť ohrozená jej pocity rešpektujem, a keď je u nás napr. nejaká návšteva alebo prídeme niekam do neznámych priestorov, tak od nej nikam neodchádzam.

Postupne sa aj tvoj synček „oťuká“, viac spozná seba aj svet naokolo a separačná úzkosť postupne odíde. Veľa trpezlivosti!

Zuzana, Alicka, 7 rokov

Separačná úzkosť znamená silnú väzbu na mamu

Jana, separačná úzkosť je vlastne iba veľmi silnou väzbou dieťatka na matku. Ide o úplne normálnu vývinovú záležitosť, ktorou si musí prejsť väčšina detí a ich rodičov.

Určite tebe ani tvojmu synčekovi nepridá fakt, že otecko často odchádza na dlhší čas mimo domu, možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa drobec tak silno na teba naviazal.

Je to veľmi únavné, keď na tebe doslova visí. Sama som podobné situácie prežila s mojou Alickou. Tá bola dokonca až taká, že odmietala akúkoľvek inú osobu okrem mňa a manžela (toho podľa nálady J).

Takže čoskoro naše babičky prestali k nám chodiť s radosťou a ja som si nemohla urobiť čas pre seba, a veru som ho skutočne zúfalo potrebovala.

Alicka nechcela ísť ani babke na ruky, prechádzka vonku či návšteva ihriska, ZOO s niekým iným okrem mňa boli takmer vylúčené. Keď sme išli na návštevu, dcérka ma strážila ako oko v hlave.

Moja mama mi často vravievala, že sa nemusím báť, a o pár rôčkov k nej Alicka bude chcieť chodiť rada aj sama. Neverila som a ani som si to nedokázala predstaviť, ako raz u nej naša dcérka strávi zopár hodín, o noci ani nehovorím.

Časom prišlo na mamine slová a dnes je vnučka u svojej babky varená − pečená, dokonca niekedy mám pocit, že sa tam cíti lepšie ako s nami doma. Takže z extrému do extrému.

Alickina separačná úzkosť pretrvávala až do ukončenia predškolskej výchovy, našťastie však postupne slabla. Nechcem ťa strašiť, práve naopak, podľa toho čo píšeš si myslím, že ty a tvoj synček na tom budete oveľa lepšie, pretože ak vydrží bez teba iba s neterkou, ako píšeš, tak to skús využiť a neter pozývaj k vám častejšie, prípadne nech príde na dlhšie obdobie alebo nech príde na návštevu aj s nejakou kamarátkou.

Nečakaj zázraky zo dňa na deň, tvoj syn sa časom určite osmelí a nejaký čas dokáže stráviť aj bez mamičky.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?

Majka, Samko, 3 roky

Úzkosť je dôkazom, že sa dieťa správne vyvíja

Milá Janka, separačnou úzkosťou si prejde každé dieťa a nezúfaj, lebo je dôkazom toho, že tvoj synček sa správne vyvíja. Deťom, ktoré vyrastajú napr. v detskom domove, kde sa vychovávateľky striedajú, im práve fixácia na jednu osobu chýba a ich vývoj v tomto smere preto pokrivkáva.

Takže jediné, čo sa v tvojom prípade dá poradiť je to, že musíš vydržať. Viem, je to náročné, najmä ak ti manžel veľmi nepomáha, veď ani nemôže, keď nie je doma.

Ver, že je to obdobné ako pri ockoch, ktorí pracujú „od nevidím do nevidím“ a ich drobec ráno spí a keď prídu večer domov, tak ich čaká rovnaký scenár.

Aby si však nebola zo svojej situácie frustrovaná, poradila by som ti, aby si sa sústredila trochu na seba, veď spokojná mama má spokojné dieťa.

Poobzerajte sa vo svojom okolí po materskom centre, alebo využi teplé dni na častejšie návštevy ihriska, jednoducho choďte všade tam, kde sa tvoj synček stretne s deťmi, zaujme sa novou, doteraz nepoznanou hrou a nebude riešiť (aspoň krátku chvíľku) tvoju prítomnosť/neprítomnosť.

A ako každá minca má dve strany, možno v takom materskom centre stretneš inú mamičku v podobnej situácii, začnete sa navštevovať aj s deťúrencami a vám dvom rýchlejšie ubehne čas, ktorý musíte byť bez ocina.

No a s kamarátkou si môžete vypomôcť pri strážení detí. Krôčik po krôčiku sa tvoj malý synček naučí, že mamičku si až tak veľmi strážiť nemusí.

Veronika, Rebeka, 5 rokov, Laura, 2 roky

Strach tvojho synčeka je pochopiteľný

Jani, ja by som tvoj problém až taký dramatický nevidela. Separačná úzkosť jedného dňa určite pominie, ver, že nepotrvá večne, dokonca sa ocitneš v situácii, keď si budeš priať mať syna vo svojej prítomnosti častejšie. Ale to ešte pretečie veľa vody v Dunaji, kým nastane práve opačná situácia.

Je to pochopiteľné, najmä ak sa o synčeka musíš viac-menej starať sama, ale v dnešnej dobe je takých rodín oveľa viac ako si myslíš a mnohé mamy sa trápia rovnako ako ty.

Útechou je, že nič netrvá večne a spomínaná situácia skutočne raz pominie, hoc je to v tejto chvíli pre teba neskutočne ťažké.

No pozri sa na to aj z druhej strany. Keby si nebola pre svojho synčeka tou najlepšou mamou, ťažko by za tebou plakal. Navyše od jeho narodenia trávite spolu 24 hodín, 7 dní v týždni vkuse a tak pre jeho krehkú dušičku znamenáš celý svet – nebráň sa – naopak – vychutnaj si túto situáciu.

V 16-tich mesiacoch je veľmi ťažké vysvetliť čas, koľko presne trvá chvíľka, ktorú by mama rada strávila v kúpeľni. Zahrajte si so synčekom hru, do vedľajšej miestnosti polož na viditeľné miesto niečo, čo vieš, že ho zaujme, napr. nové autíčko alebo niečo podobné a skús ho pre novú hračku poslať.

Samozrejme, situáciu mu musíš vysvetliť, aby išiel pre hračku a vrátil sa za tebou do kuchyne, lebo mamička zatiaľ pripraví „kakao“ a pod. Alebo keď odchádzaš z miestnosti, hoci aj na WC, vždy malému povedz kam ideš a kde ťa má hľadať. Nezabudni, že dôvera je krehká vec a dôveru dieťa nesmieme nikdy sklamať.

Strach z búrky: 4 tipy, ako upokojiť dieťatko

Strach z odlúčenia: ako zistíte, či je vaše dieťa na vás príliš naviazané?