Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?
1.6.2017 v kategórii Mama, autor redakcia, foto: istockphoto.com

Nemôžete dieťa zbaviť jeho strachu. Môžete ho však podporovať v tom, aby vedelo zaobchádzať so strachom.

Strach dieťaťa treba brať vážne

U mnohých detí sa objaví okolo druhého a tretieho roku tzv. "starch fantázie". Je jedným z mnohých druhov strachov, ktoré deti ovládajú. Niektoré strachy majú reálne dôvody a ochrannú funkciu, niektoré vyvolávajú u detí dospelí svojím správaním.

Niektoré druhy strachu súvisia s rozvíjajúcou sa samostatnosťou a odpútaním sa od rodičov. Svet bol doteraz úplne neškodný, kým malo dieťa pri sebe osoby, ktorým dôverovalo.

Teraz začína dieťa vnímať seba ako vlastnú osobu v protiklade k cudziemu svetu. To malé „ja“ stojí zoči-voči veľkému neznámemu „iní“. S tým sa ešte nevie dieťa samo vysporiadať.

Rodičia by mali brať tento strach u detí vážne, nemali by sa mu vysmievať, i keď ide veľakrát o komické situácie. Nemôžete dieťa zbaviť jeho strachu.

Môžete ho však podporovať v tom, aby vedelo zaobchádzať so strachom. To znamená vedieť strach rozlišovať a prekonávať. Najdôležitejšia úloha rodičov je teda poskytnúť dieťaťu pomoc.

Dieťa musí vedieť, že u vás nájde pochopenie, útechu, podporu a istotu. Ak na výrok „Ja sa bojím...“ budeme reagovať  „Ale veď ty si odvážny chlapček, ktorý sa nesmie ničoho báť“,  dieťaťu vôbec nepomôžeme, iba ho viac zneistíme.

V najhoršom prípade núti takáto odpoveď dieťa k tomu, že svoj strach skrýva a potláča. A nadobudne pocit, že u mamy už nenájde útechu a bezpečie.

Strach sa počas života mení

V každom veku vyzerá svet pre dieťa inak a ovládajú ho aj rôzne druhy strachu. Nápadné je, že najmä vývinové pokroky sú sprevádzané strachom. S každým takýmto pokrokom je dieťa otvorenejšie voči svojmu okoliu a objavuje veľa takých vecí, ktoré doteraz len prehliadalo.

Nevie si ešte nové veci tak rýchlo usporiadať, preto reaguje strachom. Strachom poukazuje na všetko nové a neznáme, za ktorým sa môžu skrývať možné nebezpečenstvá.

Môžu to byť skutočné alebo fantazijné nebezpečenstvá. A tak sa môže stať, že dieťa dostane náhle strach z vecí a situácií, ktorých sa predtým nebálo.

Deväťmesačná Natálka je so svojimi rodičmi na dovolenke pri mori. Fascinuje ju more a po štyroch lezie neustále do vody. Aj keď je voda hlbšia, veselo si štvornožkuje ďalej. Rodičia ju musia zakaždým z vody „zachrániť“ a priniesť na pláž.

No v momente, ako ju posadia, jej cesta objavov začína od začiatku. Nevadí jej, ani keď sa pri tom zamokrí. Smeje sa, teší a protestuje, keď ju rodičia vyberajú z vody.

O rok neskôr dovolenkuje rodina na tom istom mieste. Teraz je však Natálka ako vymenená. Má strach z vody, drží sa mamy a len tak ide s ňou do vody – ale len potiaľ, kým sa jej nezamočia nohy. Keď sa jej trošku vody dostane na nôžky, uteká plačúc preč.

Zdá sa, akoby sa z odvážnej Natálky stál „strachopud“. Avšak dievčatko nebolo pred rokom odvážne, ale neskúsené. Nevedelo si ešte predstaviť, že voda môže byť preň aj nebezpečná.

Ale v období počas jedného roka medzi oboma dovolenkami sa dieťa posunulo vo vývine dopredu. Teraz už viac pozoruje, premýšľa a predstavuje si, čo by sa mohlo stať.

To jej spôsobuje strach. Byť veľkým nie je vždy veselé. Natálka sa teraz síce viac bojí ako vlani, ale má aj oveľa viac možností, ako sa so strachom vysporiadať. Jej prebúdzajúca sa fantázia jej pomáha vykresliť si nebezpečné situácie, dovoľuje jej však aj niečo proti tomuto strachu podniknúť.

Prečítajte si: Strach z pani doktorky

Vzrušujúce aktivity u malých detí a strach

Všetci poznáme scény, v ktorých pyšný otec vyhadzuje svoje dieťa do vzduchu a potom ho smejúce sa a výskajúce od vzrušenia opäť chytá. Počas chvíle, keď je dieťa vo vzduchu, má strach, ale zároveň si užíva stúpajúce vzrušenie, lebo vie, že v otcových rukách sa môže cítiť bezpečne.

Túto súhru strachu a radostného vzrušenia nazývajú psychológovia „chuť na strach“. Deti často vyhľadávajú takéto dráždenie nervov, prosia o to, aby ich rodičia vyhadzovali do vzduchu, lebo pri padaní zažívajú strach, vzrušenie i radosť zároveň.

Aj pri hre „Teraz ťa chytím...“ utekajú deti preč a pri úteku žiadajú rodičov, aby ich chytali. Tieto hry pomáhajú deťom stať sa odvážnymi. Dieťa sa dobrovoľne vystavuje svojmu strachu, niekedy ho priamo vyhľadáva. Dieťa strach neprevalcuje, týmto spôsobom sa ho dieťa učí postupne odbúravať.

Niekedy však rodičia vidia len smiech detí. Ale nenechajme sa zmiasť. Môže sa stať, že dieťa vzrušujúce zážitky ešte nevie úplne spracovať a v noci sa budí s plačom.

Prežívanie strachu v jednotlivých vekových obdobiach 

Strach v prvom roku života

Prvý strach, s ktorým sa v živote dieťaťa stretávame, je tzv. separačný strach (strach z odlúčenia a zo straty). Vyskytuje sa v prvom roku života dieťaťa a prvé zreteľné reakcie strachu môžeme pozorovať od 4. do 6. mesiaca.

Približne v 8. mesiaci dieťa rozlišuje medzi „známym“ a „cudzím“ a svoj strach prejavuje, najmä keď sa k nemu priblížia preňho „cudzí“ ľudia.

Okrem toho v prvom roku vyvolávajú u detí strach náhle hlasné zvuky, bolesť, pocit, že spadnú, hromy a blesky. Bojazlivosť sa prejavuje plačom, odvrátením tváre a pevným primknutím k mame.

Prečítajte si: Ako zdolať nadmerný strach zo školy?

Strach v druhom roku

V druhom roku k spomenutým druhom strachu pribúda strach z tmy, strach z nočných môr, zlodejov a smrti, strach zo zvierat, z neznámych objektov, situácií a osôb.

Reakcie sú podobné ako v prvom roku: plač, pripútanie sa k dôverne známej osobe, odvrátenie sa, útek, hľadanie istoty.

U dieťaťa pozorujeme teraz už cielené vyhýbanie sa pôvodcom strachu a potláčanie bojazlivých reakcií – dieťa sa tvári, že nemá strach, hoci jeho mimický výraz tváre prezrádza jeho pocity.

Prečítajte si: Nočné mory - ako dieťa ukľudniť a dať mu pocit bezpečia?

Strach v treťom roku

Od troch rokov mávajú deti strach z neznámych ľudí, ale aj zvierat, zlých ľudí, vlamačov atď. Boja sa ale aj postáv z filmov a kníh: strašidiel, duchov, bosoriek.

Často ich prenasledujú zlé sny a fantázie (strach z pivnice, z podkrovia, že je niekto schovaný pod posteľou alebo v skrini, strach z tieňov). » Jeden, dva, tri... tisíc dôvodov, prečo sa dieťa bojí «

Reálny strach – je dôležitý ako varovný signál pred nebezpečenstvom, napr. strach z horúceho sporáka. Aj rodičmi sprostredkovaný strach, napr. z otvorených okien, chráni dieťa.

Strach z vody – deti mávajú strach, že im voda strekne do tváre, majú strach namočiť sa do vody.

Strach zo zvierat – ak má dieťa strach zo zvierat, ktoré sú skutočne nebezpečné, nie je to problém. Nič nenúti dieťa, aby bolo medzi hadmi a žralokmi. Často sa však deti boja psov a mačiek. Strach z nich je väčšinou výsledkom zlej skúsenosti.

Strach z odlúčenia – nastupuje, keď sa dieťa stáva mobilnejším, čiže opúšťa „ostrov istoty“ – mamu a otca, aby objavovalo svet. Potom sa deti niekedy zľaknú vlastnej odvahy a držia sa „maminej sukne“.

Magický strach – objavuje sa vďaka nevhodnému správaniu rodičov. Vyhrážanie sa „zlým čiernym mužom“, čertom alebo Bohom spôsobuje, že sa deti začnú týchto magických bytostí báť, lebo si myslia, že im môžu ublížiť. Aj tresty aktivujú magický strach. Tvrdé tresty stupňujúce strach môžu vyvolať nepokoj, agresivitu, poruchy jedenia a spania a pod.

Fantazijný strach – prežívajú deti v treťom roku života. Obávajú sa úplne bezdôvodne rôznych neharmonických vecí a situácií, napr. palice v kvetináči, tmy, splachovania WC a pod.

Dôvodom sú prudké vývinové procesy, ktorými dieťa práve prechádza. Deti tak dostávajú strach z nového, nepoznaného a nevedia si toto nové a neznáme zaradiť.

Tak ako bol na začiatku príklad s kvetináčom, ktorý mama musela odpratať. Viac rodičia môžu sotva urobiť. V piatich – šiestich rokoch, keď sa tento vývoj ukončí, stratí sa strach sám od seba.

Strach pred spaním – objavuje sa v druhom a treťom roku. Príčinou je aj tu vývoj vlastného „ja“ a riešenie úzkeho vzťahu k mame a otcovi. Táto neistota sa objavuje najmä v tme.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?

  • Akceptujte strach svojho dieťaťa, utešte ho. Aj keď je pre vás jeho strach nepochopiteľný, berte ho vážne.

Buďte dieťaťu vzorom. Strach vzniká aj napodobňovaním a opakovaním.

Čím lepšie si vedia rodičia poradiť so strachom, o to ľahšie to pôjde aj deťom. A naopak – ak sa otec alebo mama v živote „pasujú“ s určitými druhmi strachu, je veľká pravdepodobnosť, že ich potomok bude bojovať s podobným druhom strachu.

Príklad: Mama sa bojí psov. Preto sa im pri prechádzkach vyhýba, dokonca prechádza na druhú stranu cesty, aby s nimi nemusela prísť do kontaktu. Efekt: Dieťa pozoruje a cíti neistotu osoby, ktorej dôveruje, samo sa stáva neistým a napodobňuje stratégie vyhýbania sa.

  • Venujte dieťaťu veľa lásky – to je najlepšia odpoveď na detský strach. Dodajte dieťaťu odvahu namiesto kritiky. Utešujúce objatie zmierňuje strach už len tým, že detské telíčko sa dostáva do stavu uvoľnenia. Výsmech alebo vyhrážanie sa trestom strach stupňujú.

  • Liečebná sila hry – hru môžete využiť tak, že všedné situácie, ktoré u dieťaťa vyvolávajú strach, budete hrať a „nacvičovať“. Napr. strach z lekára.

  • Jemná konfrontácia so zdrojom strachu – prináša šancu zvládnuť aj ťažšiu situáciu. Skúsenosti tohto druhu posilňujú sebavedomie, zatiaľ čo neustále vyhýbanie sa zdroju strachu tento v konečnom dôsledku zväčšuje (napr. priblížiť sa k psovi v náručí rodičov namiesto úteku pred ním).

  • Nepreťažujte dieťa – nežiadajte od neho príliš veľa, nevystavujte ho „skúškam odvahy“, ak vidíte, že dieťa nie je na ne ešte pripravené.

  • Nevystríhajte dieťa príliš často – napr. „Ublížiš si.“ „Pokazíš to.“ To môže spôsobiť prehnanú bojazlivosť. Zasahujte takýmito varovaniami, len ak hrozí skutočné nebezpečenstvo.

  • Navštívte psychológa – ak je dieťa prehnane bojazlivé, jeho strach dlhodobo pretrváva a hraničí s panikou. Alebo v opačnom prípade, ak sa dieťa absolútne ničoho nebojí.