Ako zdolať nadmerný strach zo školy?

PaedDr. Dagmar Baluchová | 2. november 2016

Ak vaše dieťa odmieta chodiť do školy, hoci donedávna s tým problém nemalo, neberte to na ľahkú váhu. Môže byť za tým všeličo...

Strach majú malí i veľkí

Škola je priestor, v ktorej trávi dieťa väčšinu dňa a ak je pobyt v nej ovplyvnený obavami a neistotou či dokonca strachom, ovplyvňuje to jeho náladu, myslenie i celkové prežívanie.

Aký je však rozdiel medzi obavou a strachom zo školy? Nakoľko ovplyvňujú myseľ školáka? Kedy a ako ich treba „riešiť“?

„Strach je pre človeka dôležitý. V prvom rade ho má chrániť, signalizovať mu možné nebezpečenstvo. Ak je primeraný, môže zlepšiť jeho výkon, napr. lepšie sa sústredí, rýchlejšie pracuje. Ale keď presiahne únosnú mieru, stáva sa negatívom, ochromuje konanie i pocity,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.

Prečítajte si: Čo môžete urobiť pre dobrý vzťah učiteľa a dieťaťa?

Je však dôležité odlíšiť strach od obavy. Aký je medzi nimi rozdiel? „Obava je aktuálna, ale iba dočasná. Keď sa ohrozenie stratí, je preč aj obava. Strach je nepríjemnejší a prežíva sa trvalejšie.“

Strach v rôznych vekových obdobiach

Dojčatá

Sú schopné pociťovať strach už v druhej polovici dojčenského veku. Závisí to však od rozvoja ich poznávacích procesov. Na konci batolivého obdobia narastá počet strachových reakcií. Dieťa si už dokáže predstaviť mnohé situácie a je schopné spojiť si ich s očakávaním eventuálneho nebezpečenstva.

Predškoláci

Dominuje u nich strach z nadprirodzených bytostí, tmy, zvierat. Okolo 5. roku mávajú deti strach zo zlých ľudí alebo z tých, ktorých za zlých považujú. V tomto veku je tiež silne rozvinutý strach zo zranenia.

Prečítajte si: Ja nechcem chodiť do škôlky!

Školáci

V dobe nástupu do školy sa môže u niektorých detí objaviť strach z odlúčenia a obavy, že ich rodičia nebudú ľúbiť, ak sa nebudú dobre učiť.

Medzi 7. – 8. rokom sa objavuje strach z niečo hrôzostrašného, napr.čo videli v televízii. Môže narásť aj strach zo smrti.

Medzi 8. – 10. rokom sa obávajú toho, či ich prijmú medzi seba kamaráti, spolužiaci. V tomto veku je ich názor veľmi dôležitý. Často si kladú otázky typu: Patrím do ich partie?; Pozvú ma na oslavu narodenín?

Dospievajúci

Vo zvýšenej miere sa vyskytujú obavy spojené s neistotou samého seba vo „veľkom“ svete.

Strach zo skúšania

Svoj podiel môžu mať všetci – samotný žiak, jeho spolužiaci alebo rodičia. Tak napr. samotný žiak. Bojí sa skúšania, lebo... sa nepripravil, nedával pozor, na hodine vyrušoval a nerobil si poznámky. Alebo si jednoducho neverí a neustále sa strachuje, hoci je pripravený.

Možno sa však len chce prispôsobiť partii v triede, pre ktorú známky nie sú dôležité a každý, kto sa učí, je „šprt“. Alebo naopak, je v triede medzi príliš súťaživými spolužiakmi a bojí sa toho, že im nebude stačiť.

Často sa však stáva, že bledý výraz tváre a roztrasené kolená majú deti pred písomkou kvôli svojim rodičom. Tí môžu svoje dieťa preceňovať a neustále očakávať iba dobré známky. Ak sa tak nestane, dieťa trestajú.

Čokoľvek spôsobí, že dieťa „zelenie“ pred tým, než má dokázať, že je naučené a látku ovláda, má to svoje dôsledky. „Môžu sa prejaviť znížením motivácie učiť sa, u dieťaťa poklesne sebadôvera, má horšie výsledky. Veľa detí, ktoré sa boja školy, mávajú problémy so zaspávaním alebo ranným vstávaním.“

Pomôcť by mala aj škola

Výrazný podiel na tom, aby sa u detí eliminoval strach zo školy, musí mať aj škola a učitelia. Ak sa „ľady nehýbu“, je na rodičoch, aby osobným pohovorom, na rodičovských združeniach, prípadne aj inými formami iniciovali zmenu.

Prečítajte si: Ako deti reagujú na známky?

Pomôcť však môžu napr.:

úpravy rozvrhu – nie je dobré, ak za sebou nasleduje viac vyučovacích hodín, na ktorých sa skúša;

vhodné prostredie – prílišný hluk v škole alebo v jej okolí znižuje u detí schopnosť sústrediť sa;

empatia učiteľov – najmä v období štvrťročných či polročných skúšaní by mali plánovať termíny previerok tak, aby nenasledovali v jeden deň za sebou atď.

Strach je nevyspytateľný, ale riešiteľný

Hoci strach je veľký pán, dá sa nad ním zvíťaziť. Dieťa však potrebuje cítiť dôveru a mať istotu, že jeho problém nie je bagatelizovaný, ale dospelí ho berú vážne.

Ak sa dieťa opäť teší do školy, môže, ale nemusí byť vyhrané. Strach je totiž nevyspytateľný, môže sa vrátiť. „U niektorých úzkostných detí prichádza, odchádza a opäť prichádza. Dospelí by mali byť empatickí, vždy konať s nadhľadom. Treba k tomu veľkú dávku trpezlivosti, lásky, humoru a pozitívneho vzoru. Ak si však rodičia nedokážu poradiť sami, nemusia sa báť vyhľadať odborníkov. Pomoc dieťaťu má byť na prvom mieste.“