Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
74 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Budenie zo spánku

    , Autor: Norika145

    Dobrý deň, mám 4-ročného synčeka už. Budí sa mi často krát večer zo spánku, plače a trasie sa, keď sa ho spýtam čo sa deje alebo že či ho niečo nebolí tak mi nato odpovie že nevie. Trvá to približne 5-7 min kým zase zaspí a ho u kľudným. Trápi mi ma to a mám aj strach. Mala by som ho zobrať k lekárovi?

  • Nespracovany prvy porod

    , Autor: Jika

    Prosim o radu, porodila som nedavno druhýkrát, vybrala som si sekciu. Dovod bolo závažné poranenie hrádze pri prvom pôrode pred 13rokmi. Pripisujem to zle vedenemu porodu, pouzivanie zakazanych praktik, ako tlačenie na brucho. Dieta malo nad 4kg. Rekonvalescencia trvala dlhých sedem mesiacov. Doteraz mam problémy ovladat svaly konečníka, hoci viem pomerne dobre fungovať a žiť bežný život. Prvy pôrod viedla neskusena mladá lekarka a jej pripisujem vinu. Odvtedy myslím na ňu kazdy den a prajem len to najhoršie. Zároveň sa hnevam na seba, ze som si porodnika nedohodla a sla na blint. Tiez ze som dovolila, aby ma vmanipulovali do zlej polohy (na chrbte) a aby mi tlacili na brucho. Všetky tieto pocity doteraz vnimam akoby to bolo včera. Dlho to driemalo, ale vplyvom druheho tehotenstva akoby ozilo. Chcela som druhy porod v rezii ocistenia od toho prvého, ale nedokázala som to a išla na istotu sekciou, aj vplyvom moznosti recidivivy poranenia a tym fatálneho dopadu na funkciu zvieraca a v konečnom dôsledku aj na kvalite bezneho života. Nemyslim, ze tieto pocity su ok, co s tym?

  • Pomoc

    , Autor: Sima98

    Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

  • Strach

    , Autor: Bambulka2020

    Dobrý večer mam 32 rokov mam dve deti a manžela chcela by som poradiť ma veľký strach z uzavretých priestorou dusím sa nemôžem byť tam kde sú veľa ľudí hneď namna príde potenie dusím sa môžte mi poradiť

  • Strach

    , Autor: Lusi22

    Dobry den neviem ako zacat asi tak ze som tehotna zacnem tym ze mam 5 deti nedavno sa mi narodila dcerka Emily tiez neplanovane ale aj som sa tesila ma 15 mesiacov liecim sa astmou tehotenstvo nebolo najlepsie mala som aj zachvaty nic prijemne odporucila ma plucna doktorka sekciou nakolko som stale kaslala bolo to hrozne mysleli ze porodim skor tak som sa rozhodla ze popri sekcii mi spravia sterilizaciu lenze im nevysla pretoze som znova tehotna nezvladam to psichycky placem kazdy den nikto mi nepovedal ze to neni 100 %/ vedela som ze uz viac deti nechcem mam 41 rokov preto ze mam zdravotne problemy tak som sa rozhodla pre sterilizaciu som sklamana z lekarov pytala som sa obv. gynekologicky ci sa treba chranit ze nie netreba vsetku vinu davam im placem kazdy den pijem kazdy den ako nikdy predtym neviem si pomoct pretoze sa neviem s tym zmierit nechcem si to pripustit

  • ŠIKANA, INDIVIDUÁLNY PLÁN A MATURA.

    , Autor: ZUZANA111111111

    Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.

  • Psychické problémy

    , Autor: Andrea2763

    Dobrý deň, posledné týždne mám taký problém , že som neustále zmätený, ledva sa hýbem, neustále sa ako keby ľakám hocičoho a bojim sa ľudí , najhoršie je že sa už bojím aj svojich rodinných príslušníkov. Keď som sám tak počujem negatívne hlasy v hlave. Prepadajú ma náhle extrémne výbuchy zlosti a zúrivosti ktoré sa krížia s prehnanou hanblivosťou. Cítim sa ako keby som mal vyskočiť z kože. Cítim na sebe že som mimo keď som s ľuďmi. Prepadáva ma panika a pocit, že musím niekde utiecť. Rád by som sa niečím zamestnal, ale už len pri čítaní sa mi pletú písmenká, neviem sa ako keby sústrediť... Chcel by som sa spýtať ako mám ďalej postupovať a čo by mi mohlo pomôcť , lebo už z toho začínam byť zúfalý.

  • senzitivita

    , Autor: Verinka

    Dobrý večer,

    chcela sa opýtať ako je možné pracovať s mojou citlivosťou. V živote ma zvyčajne každá ťažká situácia ktorá súvisí s utrpením seba aj iných položí na kolená. Mám problém tie situácie spracovať. Všetko sa mi javí veľmi kruté .Cítim sa v mnohom veľmi zraniteľná a bezmocná. Kvôli tejto mojej stránke osobnosti som sa začala neznášať a ako keby som samú seba neprijala. Existuje niečo čo by mi mohlo v mojom prípade pomôcť ? Dá sa to nejak ovplyvniť ?
    Ďakujem veľmi pekne za Vašu odpoveď

  • Problemy s ejakulaciou pocas ovulacie

    , Autor: Kacerik23

    S partnerom sa snazime o dietatko uz 4ty mesiac. V tomto roku sme prisli v 11tom tyzdni o nase prve babo, a hoci to bolo po psychickej stranke narocne, pokusame sa znovu. Problemom je, ze moj partner sa prave pocas tych dni, kedy treba fungovat, nedokaze dokoncit. V ine dni so sexom problem nemame, prave naopak. On sam mi povedal, ze ho mam upozornit, ked mam mat ovulaciu, lebo nemame casty sex. Prirodzene podla chuti mavame sex len raz do tyzdna pocas vikendu, ale pocas plodnych dni sa snazime si na sex najst cas aspon kazdy treti den. Snazim sa ho psychicky podporovat ked nedokaze mat ejakulaciu, ale pravdou je, ze to vnutorne nezvladam. Netusim, ako ho inak podporit v tom, aby sa viac uvolnil. Je to frustrujuce aj pre mna, a k tomu este ten neprijemny pocit, ze co ak ho nepritahujem, ked sa nedokaze dokoncit. Uz si zacinam mysliet, ze nam pomoze len umele oplodnenie. Prosim o radu. Partner k lekarovi nebude chciet ist.

  • Čo sa so mnou deje?

    , Autor: Lipsim

    Dobrý deň. Stručne poviem niečo o sebe aby ste si spravili o mne lepší obraz a možno to pomôže tiež k vyjadreniu.
    Od malička som v každej škôlke a škole bola šikanovaná. Na strednej to bolo najhoršie a tam okrem detí bola na mne zasadnutá triedna a robila mi z už dosť veľkého pekla v škole ešte väčšie. Chodila som opakovane za ňou zúfala, že šikanovanie nabralo veľmi vážny rozmer hodný už aj polície. Tá sa mi len vysmiala. Neskôr keď mi iné profesorky pomohli a boli sme aj za riaditeľkou tak popierala, že by som jej o tom hovorila. Príbeh je na dlho tak iba takto v skratke.
    Neskôr som šťastná, že som ukončila školu nastúpila do zamestnania ako laborantka do výskumu. Tam ako naschvál som mala otrasného šéfa a jeho študentov, ktorých naučil, že som nič. Stále som počúvala presne tieto slová: laboranti sú ľudia, ktorí v živote nechceli nič dosiahnuť tak sú len laboranti, laboranti narozdiel od nás vedcov nemusia pri práci rozmýšľať, laboranti môžu iba umývať šálky od kávy a dopĺňať špičky pipiet. Šéf spravil aj prednášku s názvom laborant vs. vedec kde ma úplne ponížil. Odišla som po 2mesiacoch. Moji rodičia ma tiež vždy ponižovali a pri každej drobnej chybe som počúvala, že zo mňa nič nebude, som nikto, lepšie by bolo keby som umrela. Bola som aj dosť bitá v detstve do hlavy. Otec ma aj vydieral a dostal zo mňa dosť peňazí. Prvý priateľ ma dohnal k bulímii. Nerozumiem prečo sa mi toto v živote deje. Som skôr introvert, nie som drzý arogantný typ a nie som ani nejaká ohava čo sa fyzického výzoru týka. Vždy sa snažím pomôcť každému ako viem. Na strednej som sa psichicky zrútila a skončila v rukách psychiatra kde som chodila asi 3roky a brala rôzne lieky. Neskôr som však sama prestala chodiť, pretože po každej návšteve pani doktorky som bola psychicky vysilená. Viem snáď všetko o jej synoch a osobnom živote. Na bulímiu mi povedala , že sa nemám prežierať a na úzkostno-depresívnu poruchu, ktorú mi stanovila, že nie že sa odkráglujem ako jedna jej pacientka.Sama som si teda bezpečne pomaly znižovala dávky liekov až som ich prestala brať úplne.
    Viem, znie to všetko neuveriteľne a preto som veľmi zvažovala, či sa o to podeliť. Aktuálne mám skvelého manžela a vytúžené dieťa. Napriek tomu, čo sa mi v živote dialo, vždy som bola veľmi citlivá, plná lásky a dobra. Všetko zlé som obracala na dobre, pretože nikdy som nechcela robiť ľudí smutnými a kaziť im deň tým, že ja mám na nič deň/život. Tí čo ma mali radi mi hovorievali aký som pozitívny človek.
    No v poslednej dobe asi rok som plná hnevu a agresie, ktoré v sebe potláčam. Začala som veľa nadávať a takmer nič dobré neviem cítiť. Lásku cítim veľmi tlmene. Muža a dieťa milujem, dala by som za nich život, ale neviem ako to popísať. Tá láska nie je ten istý pocit ako kedysi keď som cítila radosť a hriala ma pri srdci. Je to ako keď rozprávate cez rúško a je vás horšie počuť. Všetko sa snažím v sebe potláčať a tváriť veselo. Nechcem aby moje dieťa čokoľvek vycítilo. S mužom sa nehádame našťastie, no môj hnev už dlhšiu dobu cíti a začína to byť medzi nami horšie. Neviem definovať prečo a z čoho sa tak cítim, viem iba to, že on za to nemôže. Začalo to ešte pred tehotenstvom, tieto moje veľmi zlé pocity. Cítim, že znova potrebujem odbornú pomoc, no k tej pani doktorke sa vrátiť nemienim a so psychiatrami je problém, sú vyťažení. Sedenia s psychológom si dovoliť nemôžem kým som na rodičovskej dovolenke. Som už zúfala, keby som nemala moje vytúžené dieťa už by som tu nebola

  • Plac a hnev pocas spanku

    , Autor: Saimon

    Dobry den , mam 3 rocneho syna ktory mi v noci place dokonca sa niekedy pridruzi aj hnev nechce sa mnohokrát utisit je to dost tazke ho upokojit. Nieje to kazdu noc ale obcas su to aj 3 noci po sebe. Neviem co mam spravit a ako postupovat. Dakujem za kazdu radu

  • Halucinacie

    , Autor: Nina2

    Dobry deň často mávam halucinacie a som si vedomá toho ze to není reálne.... Prečo to môžem mať? Alebo co s tým ďakujem

  • Potrat

    , Autor: Majduska

    Dobry vecer prosim vas viem ze by som sa nemala ani pytat na take veci strasne ma to trápi a boli .. Robila som si tehotensky test ktory mi ukazal dve ciarky mam 22 rokov ale dieta si nemozem este dovolit viem ze sme si mali dávať pozor ale stalo sa . chcem sa spýtať ci existuje aj na SK potratova tabletka :(

  • Meggy455

    , Autor: Meggy455

    Dobrý deň. Chcem sa spýtať je možné keď so potratila 1 krát, neviem prečo ale ako keby som sa zablokovala a dieťa us nechcem mať neviem či sa bojím že ho potratím znovu stále si to ako vyčítam že kde som spravila chybu. Ale jednoducho neviem to prekonať aj keď partner chce us dieťa a chce to skúsiť zas tak bojím sa.

Otázok: 26