Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobrý deň, ja pisem ohladom mojej dcery. Ma 5 mesiacov a medzi viacerimi ludmi a v novom prostredi je ustrachana a place. A ked sme doma uz je v poriadku. Neviem co mam robit v lete sa chystame do zahranicia bude mat 8 mesiacov a bojim sa ako bude reagovat. Prosim Vas o radu. Dakujem pekne :)

Dobrý deň máme 22 mesačného syna všetko je celkom v poriadku občas sa síce bije s jeho rovesníkmi keď nechce niekomu požičať hračku alebo čosi to ešte celkom chápeme horšie zvládanie to že hryzie či už manžela, mňa alebo babky proste niekedy z ničoho nič nás hryzie ako.keby to bral ako zábavu neviem ako ho to.odnaucit krikom bitkou ani vysvetľovaním sa nič zatiaľ nevyriešilo ale začína to byť už dosť otravné robil to aj keď bol bábätko. Potom ako keby to prestalo a teraz znova už to robí hádam aj 2 mesiace najprv sme mysleli že sú to zuby ale tie už vyšli a stále to pokračuje prosím o pomoc

Dobrý deň, mám tetániu a panickú poruchu. Tretí mesiac beriem Lyxit 2x denne, pred dvoma týždňami som navýšila dávku na 3x denne, no zatiaľ sa stav nezlepšil. Iné antidepresíva by som už nechcela skúšať. Bolo by vhodné ešte počkať, prípadne užívať benzodiazepíny?

Dobrý deň, už dva roky mám pocit že si neviem odpočinúť. Mala som aj psychické problémy, navštevovala psychologičku. Bola som aj doma celé tehotenstvo, nemusela som nič robiť ale aj tak sa mi nič nechcelo a mala som pocit že aj keď celý deň ležím, tak si neviem oddýchnuť. Teraz mám bábätko a celý deň sa nezastavím a je to ešte horšie. Mám pocit že je toho na mňa veľa a už si nikdy neoddýchnem, pričom som si nevedela oddýchnuť ani ked som nerobila nič. Nechápem tomu.

Ďakujem vopred za odpoveď

Dobrý deň prajem,

Chcela by som Vás pekne poprosiť o radu, či je vhodné a po psychickej stránke aj v poriadku pre jeden a pol ročného chlapca, aby nastúpil do jasličiek. Ak áno, ako ho môžem na to pripraviť?

Ďakujem.

Dobrý deň, obraciam sa na vás pretože už som zúfalá. Som dospela a mám malé dieťa. Všetko by bolo perfektne keby mi moja mama všetko neorganizovala. Do všetkého sa stará, všetko čo robím je zle. Začala vychovávať moju dcéru, kupovat jej veci, mne hovoriť ako co robiť a neustále ma kontrolovať cez soravy s otázkami či je mala zdravá, či jedla, kedy jedla, kedy vstala, či zjedla vsetko, si si odgrgla a pod. Je to choré. Ako keby som sa nevedela postarať o vlastne dieta. Začala sa mi montovať aj do vzťahu s partnerom a zhadzovať ho, čím mi ho častokrát samej znechutila. Najhoršie na tom je, že sa cítim ako vo väzení a nemozem jej na to nič povedať pretože nám veľmi pomáhala aj finančne, keď som otehotnela. Cítim ze jej nemozem nič povedať lebo by mi to vyhodila na oci. Porozprávať sa s ňou nedá pretože sa hneď urazí a začne sa vyhrážať ze so mnou skončila a pod. Toto mi robí uz od detstva. Všetko organizuje. Lenže ja som z toho uz psychicky na dne. Nemozem si ani domov zavolať návštevu pretože mi vkuse vypisuje a vyvolava a keď jej poviem ze mame návštevu tak začne robiť cirkus ze to nemyslím vážne ze som najhoršia matka a nezodpovedná a ze jej sa to nepáči, nech vypadnú, ze mám malé dieta a nemajú mi co chodiť domov známi. Príde mi to uz prehnane choré a som z toho úplne zdeptana. Netuším co by som mala robit. Ďakujem za radu.

Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
Velmi dakujem za pomoc
E

Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Takmer 3 roky sa s manželom pokúšame o dieťa. Na tejto ceste som stratila prirodzený menštruačný cyklus (2 roky užívam progesterón), ani raz sme si nenašli 2 čiarky. Pred rokom sme začali chodiť do CAR, skúsili prirodzenú stimuláciu vaječníkov estrogénmi, neskôr mi pichli Ovitrelle a bolo to opäť neúspešné. Medzitým mi zistili trombofíliu s ďalšími pridruženými faktormi, ktoré sú rizikom pre donosenie. Preventívne užívam Aspirín na riedenie krvi. Postupne som sa počas liečby začala cítiť už akosi unavená. Mám silný dojem, že progesterón mi po toľkom čase nerobí už dobre. Cítim stiahnuté lýtka a mierne závraty, keď ho beriem. Zároveň som počas tých rokov z jeho užívania nabrala aj niekoľko kíl a často sa z neho cítim veľmi naliata. Tiež mám dojem, že vždy, keď ho nasadím v druhej polovici cyklu, začnem mať problémy s dutinami...hromadenie hlienov, pocit choroby a pod. Tento mesiac som ho teda vynechala...s tým, že nech sa už deje, čo má. Lenže po 35. dňoch ešte menzes neprišiel. Počas predošlých týždňov ma začali bolieť kríže, občas s kŕčami, cítim aj ako keby prichádzajúci menzes, ale nič. Posledné dni návaly horúčavy, potenie...skáče teplota...raz dobre, raz zle. Cítim, ako keby som sa nevedela pohnúť z miesta. Testov som si už robila niekoľko, zatiaľ sú všetky negatívne. Neviem, čo robiť. Dať sa ďalej na progesterón, aby som mala aspoň pravidelný cyklus? Neuškodí mi to ešte viac? Máme skúsiť IVF? Nebude stimulácia hormónmi pre mňa nebezpečná? Zároveň už viem, že si budem musieť pravidelne pichať injekcie do brucha...občas ma prepadne strach z toho, či to zvládnem. Či to budem vedieť skombinovať s prácou, ktorá je dosť stresujúca. Nikde som sa nedočítala, či je štandardom byť práceneschopná, keď sa pripravujem na ivf a keď ho podstúpim... No pri skúške stimulácie s clostilbegytom som zistila, že je to pre mňa veľmi ťažké, fungovať a sústrediť sa pracovne. Cítila som nevoľnosť, točenie hlavy, rôzne bolesti. Mám 34 rokov, takže to vnímame s manželom tak, že by sme sa mali rozhodnúť. Na ceste nám ale stojí stav môjho vnútra, aj fyzické zdravie. Manžel mal spermiogram v poriadku, až na morfológiu. Mal skvelé výsledky, čo sa týka množstva a pohyblivosti, ale dosť zlý tvar, ktorý môže brániť preniknutiu k vajíčku.

Siahla som teraz aspoň po čomsi prírodnom...užívam bylinný sirup na úpravu cyklu. Zatiaľ 2-3 týždne, necítim zmeny. No zvažujem fytosóju..ako prirodzenú náhradu estrogénu. Možno by to moje telo znášalo inak. Cítim, že keď to neskúsim, neskôr by som si to mohla vyčítať. Zároveň po tom čase už vnímam také nejaké otupenie v pocitoch, či a ako veľmi chcem bábätko. Keď sme sa začínali snažiť, cítila som silnejšiu túžbu..no ako sa to postupne každý mesiac nedarilo, spôsobovalo mi to bolesť, sklamanie...preto som si povedala, že to skúsim neprežívať, neriešiť... Len ono je to ako keby taká pokrývka, pod ktorú sa to skrylo a pomaly sa to dusí... mám dni, kedy sa pýtam, čo je najlepšia cesta. Snažím sa už aj zmieriť s pocitom, že jednoducho deti nemusia prísť nikdy...mám veľa pekných aktivít, ktoré dávajú môjmu životu zmysel. Starám sa o záhradku, rada pečiem, všeličo kreatívne tvorím, čítam, trávim čas v prírode... len nechcem premeškať čas, kedy môžem niečo aspoň skúsiť. Nepoložila som vám vlastne žiadnu otázku...len som mala potrebu opísať svoj súčasný život strachy a možno predsalen požiadať o odporúčanie v smerovaní.

Dobry den.Dna 13.01.2023 sme mali cela rodina autonehodu - ja,partner a 2rocna dcerka.Nehoda sa stala v Povazskej Bystrici, 6 12:30 hod.Isli sme po hlavnej ceste,maximalnou povolenou rychlostou.Cestovali sme z navstevy u mojich rodicov,z nedalekej dedinky.My byvame v centre mesta Povazska Bystrica.Moj otec povodne mal cestovat s nami,ale napokon sa rozhodol,ze nie.Ze nas pride navstivit v dalsi den (potrebovali sme jeho pomoc pri prerabke bytu,ale nemal tak narychlo nic pripravene). Boli sme na hlavnej ceste, len par minut od nasho bytu, ked vodicka z vedlajsej cesty nerespektovala prikaz Daj prednost v jazde, vosla do nasho jazdneho pruhu, cize narazila do laveho boku mojho auta. Sposobila silnym narazom, ze moje auto dostalo smyk a nasledne sa zrazilo celne s autom v protismere. Nakoniec sa mi podarilo zastavit na krajnici. Vyviazli sme so slabsimi zraneniami. Ale odviezli nas na urgentny prijem do blizkeho mesta. Nie do nasho mesta, pretoze nemocnica uz na urgent nechcela prijat viacej ako 4 zranenych. Posadka auta, s ktorym som sa zrazila celne mala 4 cestujucich a ti vzadu neboli priputani pasmi. Na kontrole u pediatricky (nariadenej podla spravy z urgentneho prijmu) odporucila pisomne psychologicke vysetrenie pre nasu dcerku. Je fakt, ze po tej nehode zacala byt viacej agresivna, impulzivna, rozhadzuje s hrackami, zrejme sok po autonehode, je s nou tazko vyjst, casto plakavala zo sna, pocikavala sa, a to bude mat v maji 2023 uz 3 roky, cize je odplienkovana. Ked videla v mojom telefone fotky auta (totalna skoda) povedala FUJ. A vidim, ze vnutorne preziva stale stres. Mozno ma flasbacky. Co moze priniest/ aky uzitok bude mat pre nu psychologicke vysetrenie? Podarilo sa nam objednat uz na 2.februar. Autonehoda, po ktorej je nase auto v totalnej skode, nepojazde, sa stala v piatok 13.1.2023. Aj moj partner je omnoho agresivnejsi. Nechce si sadnut ku mne do auta. Stale ma nejake vycitky. Ani mi "nepodakoval" ze som situaciu ako vodicka zachranila, a ze sme v konecnom dosledku prezili. Dakujem. Marcela Balejova

Dobrý večer, mame 2 dcéry. Starsia ma 10 rokov a posledny mesiac sa na nas neskutocne "prilepila". Kazdu nedelu uz na obed place ze nechce ist do skoly(je jednotkarka a s ucenim nema nikdy problem, pri uceni sa musim venovať skôr mladšej). Starsia zacala robit sceny ze je na nas zavisla,chce s nami spat, chce aby sme boli doma stale spolu a nikto nesiel do prace ani skoly.....najhorsie je ze sa vecer boji zaspat. Spia spolu zo sestrou,ale starsia tvrdi ze nevie zaspat,premysla o tych smutnych veciach,ked nas pocula sa hadat, ked kamoska odmietla ist von,ked sa pohada zo sestou atd...ked zacal covid bala sa ze zomrie a boli sme s tym u psychologa.....ako jej mame pomoct?ma medzi nami naozaj spat aby sa jej ulavilo?alebo to len zhorsime....dakujem

Dobry den,dcera ma 7 rokov a ma nevhodny zlozvyk/tik alebo ako to nazvat. Na stolicke ked sedi, tak sa hybe tak, ze si drazdi cikulu…robi to aj v skole.robi to uz od svojich cca 3 r. Neviem co je spustacom. Od jej narodenia som bola nervozna, liezlo mi na nervy ked plakala v noci, bojim sa, ze za tuto poruchu moze moje spravanie, ze som kricala napr. Ja som trochu vybusna, kriciaca povaha:( ako jej vyhovorit tie pohyby? Mohla prezit traumu nejaku? O nicom konkretnom neviem…co je spustacom ? Vravela mi, ze jej to robi dobre…zatial sa uci na 1tky, no robi to aj doma, ked ide spat…da si paplon medzi nohy a šúcha ho medzi nohami…ako sa to da liecit? Je to vobec liecitelne? Dakujem

Dobrý deň, som 5 mesiacov po porode a myslím, že ma trápi depresia. Malý sa totiž narodil s obmotanou šnúrou a bol nejaký čas v inkubátore, dokonca v inom meste ako som rodila. Všetko dobre dopadlo maly je zdravé usmievave babatko, ale ja mam neustále pocit zlyhania, ze som mu nezabezpecila lepsi začiatok a neochranila ho, plus som zlyhala ako matka keďže nedojčim, snazim sa to pred všetkými skrývať ale často plačem a sú dni kedy nechcem ani vyjsť z bytu von , mala by som to s niekým riešiť?

Zdravím moj syn má 18 mesiacov a baví ho občas otočiť odrážadlo alebo auto a krútiť si kolieskami aj na odrážadle keď sedí taký krúti tým volantom ako šialený aj pri jazdení ale samozrejme dokáže sa hrať s autami aj normálne že si ich posúva len zdá sa.mi že aj pritom pozerá na tie kolieska je to v poriadku ale znak auti?
A ešte ma veľmi rád keď niečo otvorí napríklad šuflík niečo tam položí a zase zavrie a takto to.zopakuje aj 5-10 krát je to normálne?

Da sa to zvládnuť aj bez lekára?nejakými liekmi na prírodnej báze bez predpisu,viete mu niečo poradiť?