Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobrý deň, posledné týždne mám taký problém , že som neustále zmätený, ledva sa hýbem, neustále sa ako keby ľakám hocičoho a bojim sa ľudí , najhoršie je že sa už bojím aj svojich rodinných príslušníkov. Keď som sám tak počujem negatívne hlasy v hlave. Prepadajú ma náhle extrémne výbuchy zlosti a zúrivosti ktoré sa krížia s prehnanou hanblivosťou. Cítim sa ako keby som mal vyskočiť z kože. Cítim na sebe že som mimo keď som s ľuďmi. Prepadáva ma panika a pocit, že musím niekde utiecť. Rád by som sa niečím zamestnal, ale už len pri čítaní sa mi pletú písmenká, neviem sa ako keby sústrediť... Chcel by som sa spýtať ako mám ďalej postupovať a čo by mi mohlo pomôcť , lebo už z toho začínam byť zúfalý.

Dobrý večer,

chcela sa opýtať ako je možné pracovať s mojou citlivosťou. V živote ma zvyčajne každá ťažká situácia ktorá súvisí s utrpením seba aj iných položí na kolená. Mám problém tie situácie spracovať. Všetko sa mi javí veľmi kruté .Cítim sa v mnohom veľmi zraniteľná a bezmocná. Kvôli tejto mojej stránke osobnosti som sa začala neznášať a ako keby som samú seba neprijala. Existuje niečo čo by mi mohlo v mojom prípade pomôcť ? Dá sa to nejak ovplyvniť ?
Ďakujem veľmi pekne za Vašu odpoveď

S partnerom sa snazime o dietatko uz 4ty mesiac. V tomto roku sme prisli v 11tom tyzdni o nase prve babo, a hoci to bolo po psychickej stranke narocne, pokusame sa znovu. Problemom je, ze moj partner sa prave pocas tych dni, kedy treba fungovat, nedokaze dokoncit. V ine dni so sexom problem nemame, prave naopak. On sam mi povedal, ze ho mam upozornit, ked mam mat ovulaciu, lebo nemame casty sex. Prirodzene podla chuti mavame sex len raz do tyzdna pocas vikendu, ale pocas plodnych dni sa snazime si na sex najst cas aspon kazdy treti den. Snazim sa ho psychicky podporovat ked nedokaze mat ejakulaciu, ale pravdou je, ze to vnutorne nezvladam. Netusim, ako ho inak podporit v tom, aby sa viac uvolnil. Je to frustrujuce aj pre mna, a k tomu este ten neprijemny pocit, ze co ak ho nepritahujem, ked sa nedokaze dokoncit. Uz si zacinam mysliet, ze nam pomoze len umele oplodnenie. Prosim o radu. Partner k lekarovi nebude chciet ist.

Dobrý deň. Stručne poviem niečo o sebe aby ste si spravili o mne lepší obraz a možno to pomôže tiež k vyjadreniu.
Od malička som v každej škôlke a škole bola šikanovaná. Na strednej to bolo najhoršie a tam okrem detí bola na mne zasadnutá triedna a robila mi z už dosť veľkého pekla v škole ešte väčšie. Chodila som opakovane za ňou zúfala, že šikanovanie nabralo veľmi vážny rozmer hodný už aj polície. Tá sa mi len vysmiala. Neskôr keď mi iné profesorky pomohli a boli sme aj za riaditeľkou tak popierala, že by som jej o tom hovorila. Príbeh je na dlho tak iba takto v skratke.
Neskôr som šťastná, že som ukončila školu nastúpila do zamestnania ako laborantka do výskumu. Tam ako naschvál som mala otrasného šéfa a jeho študentov, ktorých naučil, že som nič. Stále som počúvala presne tieto slová: laboranti sú ľudia, ktorí v živote nechceli nič dosiahnuť tak sú len laboranti, laboranti narozdiel od nás vedcov nemusia pri práci rozmýšľať, laboranti môžu iba umývať šálky od kávy a dopĺňať špičky pipiet. Šéf spravil aj prednášku s názvom laborant vs. vedec kde ma úplne ponížil. Odišla som po 2mesiacoch. Moji rodičia ma tiež vždy ponižovali a pri každej drobnej chybe som počúvala, že zo mňa nič nebude, som nikto, lepšie by bolo keby som umrela. Bola som aj dosť bitá v detstve do hlavy. Otec ma aj vydieral a dostal zo mňa dosť peňazí. Prvý priateľ ma dohnal k bulímii. Nerozumiem prečo sa mi toto v živote deje. Som skôr introvert, nie som drzý arogantný typ a nie som ani nejaká ohava čo sa fyzického výzoru týka. Vždy sa snažím pomôcť každému ako viem. Na strednej som sa psichicky zrútila a skončila v rukách psychiatra kde som chodila asi 3roky a brala rôzne lieky. Neskôr som však sama prestala chodiť, pretože po každej návšteve pani doktorky som bola psychicky vysilená. Viem snáď všetko o jej synoch a osobnom živote. Na bulímiu mi povedala , že sa nemám prežierať a na úzkostno-depresívnu poruchu, ktorú mi stanovila, že nie že sa odkráglujem ako jedna jej pacientka.Sama som si teda bezpečne pomaly znižovala dávky liekov až som ich prestala brať úplne.
Viem, znie to všetko neuveriteľne a preto som veľmi zvažovala, či sa o to podeliť. Aktuálne mám skvelého manžela a vytúžené dieťa. Napriek tomu, čo sa mi v živote dialo, vždy som bola veľmi citlivá, plná lásky a dobra. Všetko zlé som obracala na dobre, pretože nikdy som nechcela robiť ľudí smutnými a kaziť im deň tým, že ja mám na nič deň/život. Tí čo ma mali radi mi hovorievali aký som pozitívny človek.
No v poslednej dobe asi rok som plná hnevu a agresie, ktoré v sebe potláčam. Začala som veľa nadávať a takmer nič dobré neviem cítiť. Lásku cítim veľmi tlmene. Muža a dieťa milujem, dala by som za nich život, ale neviem ako to popísať. Tá láska nie je ten istý pocit ako kedysi keď som cítila radosť a hriala ma pri srdci. Je to ako keď rozprávate cez rúško a je vás horšie počuť. Všetko sa snažím v sebe potláčať a tváriť veselo. Nechcem aby moje dieťa čokoľvek vycítilo. S mužom sa nehádame našťastie, no môj hnev už dlhšiu dobu cíti a začína to byť medzi nami horšie. Neviem definovať prečo a z čoho sa tak cítim, viem iba to, že on za to nemôže. Začalo to ešte pred tehotenstvom, tieto moje veľmi zlé pocity. Cítim, že znova potrebujem odbornú pomoc, no k tej pani doktorke sa vrátiť nemienim a so psychiatrami je problém, sú vyťažení. Sedenia s psychológom si dovoliť nemôžem kým som na rodičovskej dovolenke. Som už zúfala, keby som nemala moje vytúžené dieťa už by som tu nebola

Dobry den , mam 3 rocneho syna ktory mi v noci place dokonca sa niekedy pridruzi aj hnev nechce sa mnohokrát utisit je to dost tazke ho upokojit. Nieje to kazdu noc ale obcas su to aj 3 noci po sebe. Neviem co mam spravit a ako postupovat. Dakujem za kazdu radu

Dobry deň často mávam halucinacie a som si vedomá toho ze to není reálne.... Prečo to môžem mať? Alebo co s tým ďakujem

Dobry vecer prosim vas viem ze by som sa nemala ani pytat na take veci strasne ma to trápi a boli .. Robila som si tehotensky test ktory mi ukazal dve ciarky mam 22 rokov ale dieta si nemozem este dovolit viem ze sme si mali dávať pozor ale stalo sa . chcem sa spýtať ci existuje aj na SK potratova tabletka :(

Dobrý deň. Chcem sa spýtať je možné keď so potratila 1 krát, neviem prečo ale ako keby som sa zablokovala a dieťa us nechcem mať neviem či sa bojím že ho potratím znovu stále si to ako vyčítam že kde som spravila chybu. Ale jednoducho neviem to prekonať aj keď partner chce us dieťa a chce to skúsiť zas tak bojím sa.

Dobrý deň
Prosím Vás o radu. Synovi (4roky) v škôlke už dva krát čítali a pozerali video o Bátoričke. Syn sa začal báť, že ho Bátorička zabije, keď ide sám do izby. Začal nám rozprávať ako ho ona dopichá a on stečie z krvi. Samozrejme, že mu to vysvetľujeme a snažíme sa aby to ako tak pochopil. Ale stále má nové a nové informácie zo škôlky od učiteľky (železná panna, kúpanie sa v krvi a pod.) Názorne nám ukazuje ako ona do nich bila. Doma k takýmto informáciám nemá vôbec prístup. Snažila som sa to vysvetliť učiteľke, že to nie je vhodné, že sa bojí. Ale podľa nich na tom nič nevhodné nie je. Obrátila som sa i na riaditeľku a ona sa ich i zastala, že sú profesionálky. Prosím Vás poraďte mi ako im to mám ešte vysvetliť, že takéto krvavé povesti nie sú vhodné pre 3-4 ročné deti? A ako mám pracovať so synom aby sa nebál? Obávam sa, že sa to bude stupňovať a bude ešte aj zo sna plakať. Ďakujem za radu. S pozdravom Z.B.

Dobrý deň prajem už asi 4mesiace mám problémy zrazu sami začne ťažko dýchať mám vysoký pulz nízky tlak a tlačí má strašne na hrudi bola som aj u lekárov a všetko mám v poriadku moja lekárka mi predpísala 2x na deň lexaurin ale nepomáha mito pila som už aj frontin aj neurol aj antidepresíva a vôbec mi to nepomohlo problémy mam hlavne ráno a večer bola som u kardiológa tak mi povedal že vo spánku som mala pulz 150 lekárka povedala že nie som kľudná ešte aj keď spím neviem čo robiť zrazu namna príde horúčka a strašne tlačenie na hrudi a nemám chuť ani rozprávať a večer nemôžem preto ani spat lebo vždy mije zle chcela by som normálne fungovat no nedá sa to neviem čo robiť

Dobrý deň,
Mám 28rokov,od februára tohto roku riešim problém s otehotnením s lekárom,zistilo sa že mám nízky progesterón,hormonálny profil ok,ale potvrdila sa v máji inzulínova rezistencia na ktorú beriem lieky a aj zvýšené protilátky na štítnu žľazu,keď mi zistili inzulínovú rezistenciu tak tragédia,celý deň som potom už plakala,a dnes som bola u gynekológa na folikulometrii a mám 9mm ale žiadne pozitívne ani negatívne správy také neutrálne,ale zatiaľ to nie ono,jak to má byť,ja sa snažím byť silná aj som ale som už z toho zúfalá a bojím sa že to už so mnou nedopadne dobre,pracujem v nemocnici na smeny ako sestra,rada by som začala cvičiť ale som celkovo unavená po náročných službách ale od septembra sa chcem premôcť,lebo pre tehotenstvo som schopná urobiť čokoľvek čo môže pomôcť,mňa len to trápi že stále neviem na čom som,a stále sa na všetko čaká,ja viem mám byť trpezlivá ale už to cítim že potrebujem byť mamou,a duša chce ale telo žiaľ nie,chcem sa Vas spýtať ako mám na to zabudnúť a ako to neriešiť?lebo pre mňa je to ťažké na to nemyslieť,keď vidím vonku kočíky,tak to vo mne vzbudí pocit smútku,ďakujem veľmi pekne za odpoveď

Dobry den, minuky rok som potratila. Veľmi ma to zasiahlo, tehotestvo bolo planovane a bábätko vytúžené. Veľmi ma to zasiahlo, z toho som mala probleny aj v noci/ skripala som zubami zo spanku. Podarilo sa nám znova otehotniet. Od zaciatku same problemy krvacania, hematomy, skracovanie krcka maternice. Ked som mala 7 rokov, som padla z kolobezky a mala som velke poranenie a roztrhnutie v posve. Po tomto uraze som musela postupit aj operaciu. Momentálne sme v 31tt. Po tychto všetkých udalostiach mam strach rodit spontánne. Strach z roztrhania opatovneho, strach ze sa bábätku nieco pri porode spontannom stane. Chcela by som sa spýtať, ci by vsetky tieto kritenria neboli indikacia na cisarsky rez. Pocula som, ze papier na cisarsky rez moze vystavit aj psycholog. Viem, ze to asi nie je štandardne. Stazim sa nahovarat, ze bude vsetko v poriadku, ale je to velmi narocne. Ludia v okoli mi moc nerozumejú, lebo si tym nepresli. Dakujem za vas nazor.

Dobry den, 9.2. sa nam akutnym SC narodil syncek. Sme po jednom potrate, uz po nom som navstevovala psychologa, ten mi velmi pomohol identifikovat problem. Teraz vsak takmer 5 mesiacov po porode mavam zachvaty placu, cely den myslim len na to, ze co ak ma partner opusti, podvedie a podobne, neviem sa vobec uvolnit vo vztahu. Partner mi aj dost pomohol ale mam pocit ze cokolvek mi povie, nezabera, stale sa citim rovnako zle a trapim sa. Myslite ze je to poporodna depresia a ze mam uz navstivit psychiatra? Alebo len prechodny stav, ktory casom odoznie. Dakujem.

Dobry den viem ze moja otazka sem nepatri ale uz neviem kde na koho sa obratit,mam zavodnene nohy vraj to spôsobilo tehotenstvo,od mojho tehotenstva uz presli 3 roky, à nohy sa zavodnuju skoro 3 mesiace, moja otazka je,daasa vilecit zahodnene telo? Moj lekar mi nic nehovori vraj neni nic, nosim stahovace pancusky chodim na lymfodrenaz à stale to mam horsie mam priznaky ako nechutenstvo,zavraty à tiez tak niekedy tupa bolest v hrudniku niekedy pichanie pri srdci.prosim vam mam sa coho obavat ? Kde a ako to mam riestit ? Som mamka 4 krasnych .vopred dakujem za odvoved

Dobrý deň,chcela by som Vás poprosiť o radu. S malým sme absolvovali predoperačné vyšetrenia a aj samotný operačný zákrok. Po zákroku ako sme prišli domov zakaždým keď ho chcem niekam vziať,na dvor,ku starkej, do obchodu chytí paniku...začne plakať v amoku baliť všetko pre neho najpodstatnejšie,periny,plienku co s ňou spáva,svoje hračky a strašne plače...až keď prídeme do cieľa a zistí,že nie sme zas u nejakého lekára tak sa ukľudní?viete mi prosím poradiť ako mu pomôcť?