Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobre ráno, prosim vás neviem si už rady.Vzdy mi ide niečo hlavou,napr.mala som súd a ex o vyzivnom a rozmýšľam nad tým celý deň aj celú noc,opanta ma pocit strachu,začne mi byť zlé až na odpadnutie,mám tlaky do hlavy od krku mi prúdia,strieda sa mi teplo a zima pri tom.co mam robiť?

Dobrý deň, u dcéry 11 rokov sme si všimli, že chodí často cikať. Urologické vyšetrenie bolo v poriadku a lekár nám povedal, že to vyzerá na psychický problém. Keď odchádzame z domu, ide na toaletu. Vyjdeme von (2 poschodia) a už ide cikať vonku znovu (cca po 2 min.) Keď sme doma, chodí primerane. V noci sa zobudí na cikanie len sem-tam. Ako ju "presviedčať", že nemusí ísť tak často na wc. Neviem, ako jej to vyhovoriť. Zatiaľ fungujeme tak, že jej to cikanie dovolím, aby nebola v strese, ale už to vidím ako problém. Aj to trvá už min. pol roka. Ďakujem.

Dobrý deň, trpím ocd. Momentálne mám dosť stresové obdobie a stres prežívam veľmi ťažko. Nedokážem jesť, ako náhle mám niečo zjesť tak ma začne napínať na zvracanie, bolesti žalúdka a pod. Začínam sa potiť. Beriem xanax a sertralin už vyše 6 rokov. No mám pocit, že už nič nezaberá. Vedeli by ste mi poradiť ako riešiť tieto stresové stavy?

Dobrý deň, mám 2 ročného syna, ktorý sa celý deň hrá na smetiara. Ráno sa zobudí a hneď ide k smetiarskemu autu, s ktorým sa hrá, takisto doobeda, poobede. Od nás rodičov chce, aby sme m plnili koše (k autu boli 2 smetiaky, ale aj z iných nádob si robí koše). Aj vonku si všíma najmä smetiaky, keď vidí smetiarov, je úplne vo vytržení radosti.
Keď už sa rozhneváme a dôrazne mu povieme, že má aj iné hračky, tak si zoberie knihu, kde sú smetiari či chce kresliť, ale najmä koše.
Viem, že deti sú smetiarmi fascinované, ale už sa mi to zdá príliš a neviem či je to úplne normálne.
Ďakujem

Dobrý deň prajem mam taky problém že mám 8ročneho syna ma problém stým že keď dám mu jedlo tak nezje oklame ma ze jedlo zjedol a stále nájdem nezjedene ale v Škole zje a jedlo hádže pod gauč za nabytok a pod.už som stoho zúfalá alebo aj desiatu neviem prečo toto robí už som aj jedlo objedla aj to hádže za vašu odpoveď ďakujem

Dobry den rada by som sa opytala v poslednej dobe ˇavaˇ stavy take ze z nicoho nic bez akeho lóvel dovodu pocitujem strach a napatie a hned my ide myslienkami zlo, vhoroby a aj smrt .. uz par noci nemozem dobre zaspavat pretoze ked je moja mysel nezamestnana hned myslim na hluposti v col by to mohlo byt?

Dobrý deň, poprosím Vás o radu alebo aspoň nasmerovanie na nejakú literatúru, kde snáď niečo nájdem. Mám dvojročného syna, ktorý je poslušný, učenlivý chlapec. Hrá sa, opakuje, ukazuje, zatiaľ nerozprávs, ale bľaboce si svoje. Pokojný kým sa neprezlečiem. Odmieta akékoľvek tričko, blúzku s krátkym rukávom. Začne neskutočne plakať, je rozrušený, behá po byte a hľadá mi niečo iné pretliecť. Vtedy sa mi nedá ani pohladkať, ani priblížiť sa nemôžem, uteká odomňa, otáča sa chrbtom. Toto trvá kým sa neprezlečiem. V tej chvíli akoby sa nič nestalo, príde ku mne objíme ma, bozkáva. Netuším čo sa deje, čo to má byť. Prosím poraďte mi.
Ďakujem, zuzana.

Dobry den,

Moj problem sa tyka materstva. Mala som psychicky narocne tehotenstvo, narodila som sa mi krasna zdrava dcerka, po porode som vsak mala hrozne depresie,uzkosti, nedokazala som sa o nu starat, nezvladla som veci , musela som zvysit davku liekov a nedokazala som kojit dcerku. Presli sme na UM. Citila som sa aj pod velkym tlakom kvoli dojceniu, bolo mi velmi zle v tom obdobi,nezvladla som to, rodina mi poradila ze je to v poriadku nekojit. Potom ,ked som brala lieky,chvilku bolo lepsie, ale ostali vo mne depresie,ked sa mi dostala do ruk nejaka knizka,alebo brozurka a tam sa pisalo o kojeni,psychicky som sa opakovanie rucala, mam pocit,ako keby som ublizila tym,ze som nieco zle urobila. Ja som malu chcela kojit,ale nezvladla som psychicky situaciu po porode. Teraz sa bojim o jej zdravie, necitim radost z materstva. Velmi trpim. Vsetkeho sa bojim. Tiez som neurobila vsetko spravne,obcas sa zmylite ked sa starate o dieta, je to vase prve a ja sa bojim,ze som jej ublizila. Nedokazem ani byt pri mnej,stale placem,manzel je na PN. Bojim sa,ze sa stane nieco zle , bojim sa choroby, mam panicke zachvaty, nic ma nebavi. Mam aj ine psychicke problemy, ja som mala od destva . Idem na psychoterapiu. Ale nevladzem , tu nejde len o nedojcenie,aj som mala vela psych.problemov. Mam hrozny strach,co ma caka.....

Dobrý deň, mám 4-ročného synčeka už. Budí sa mi často krát večer zo spánku, plače a trasie sa, keď sa ho spýtam čo sa deje alebo že či ho niečo nebolí tak mi nato odpovie že nevie. Trvá to približne 5-7 min kým zase zaspí a ho u kľudným. Trápi mi ma to a mám aj strach. Mala by som ho zobrať k lekárovi?

Prosim o radu, porodila som nedavno druhýkrát, vybrala som si sekciu. Dovod bolo závažné poranenie hrádze pri prvom pôrode pred 13rokmi. Pripisujem to zle vedenemu porodu, pouzivanie zakazanych praktik, ako tlačenie na brucho. Dieta malo nad 4kg. Rekonvalescencia trvala dlhých sedem mesiacov. Doteraz mam problémy ovladat svaly konečníka, hoci viem pomerne dobre fungovať a žiť bežný život. Prvy pôrod viedla neskusena mladá lekarka a jej pripisujem vinu. Odvtedy myslím na ňu kazdy den a prajem len to najhoršie. Zároveň sa hnevam na seba, ze som si porodnika nedohodla a sla na blint. Tiez ze som dovolila, aby ma vmanipulovali do zlej polohy (na chrbte) a aby mi tlacili na brucho. Všetky tieto pocity doteraz vnimam akoby to bolo včera. Dlho to driemalo, ale vplyvom druheho tehotenstva akoby ozilo. Chcela som druhy porod v rezii ocistenia od toho prvého, ale nedokázala som to a išla na istotu sekciou, aj vplyvom moznosti recidivivy poranenia a tym fatálneho dopadu na funkciu zvieraca a v konečnom dôsledku aj na kvalite bezneho života. Nemyslim, ze tieto pocity su ok, co s tym?

Dobrý deň prajem, zaujímalo by ma, aké je riziko "prenosu" narcistickej poruchy osobnosti z rodiča na dieťa a akým spôsobom by sa jej prepuknutiu dalo zabrániť (napr. výchovou a pod.). Ďakujem pekne za odpoveď, K.

Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

Dobrý večer mam 32 rokov mam dve deti a manžela chcela by som poradiť ma veľký strach z uzavretých priestorou dusím sa nemôžem byť tam kde sú veľa ľudí hneď namna príde potenie dusím sa môžte mi poradiť

Dobry den neviem ako zacat asi tak ze som tehotna zacnem tym ze mam 5 deti nedavno sa mi narodila dcerka Emily tiez neplanovane ale aj som sa tesila ma 15 mesiacov liecim sa astmou tehotenstvo nebolo najlepsie mala som aj zachvaty nic prijemne odporucila ma plucna doktorka sekciou nakolko som stale kaslala bolo to hrozne mysleli ze porodim skor tak som sa rozhodla ze popri sekcii mi spravia sterilizaciu lenze im nevysla pretoze som znova tehotna nezvladam to psichycky placem kazdy den nikto mi nepovedal ze to neni 100 %/ vedela som ze uz viac deti nechcem mam 41 rokov preto ze mam zdravotne problemy tak som sa rozhodla pre sterilizaciu som sklamana z lekarov pytala som sa obv. gynekologicky ci sa treba chranit ze nie netreba vsetku vinu davam im placem kazdy den pijem kazdy den ako nikdy predtym neviem si pomoct pretoze sa neviem s tym zmierit nechcem si to pripustit

Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.