Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.
Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den rada by som sa opytala v poslednej dobe ˇavaˇ stavy take ze z nicoho nic bez akeho lóvel dovodu pocitujem strach a napatie a hned my ide myslienkami zlo, vhoroby a aj smrt .. uz par noci nemozem dobre zaspavat pretoze ked je moja mysel nezamestnana hned myslim na hluposti v col by to mohlo byt?
Dobrý deň, „stavy“ určite nevznikajú z ničoho, len si ich s vyvolávajúcou príčinou nemusíte spojiť. Pravdepodobne vás niečo vystrašilo, možno viac menších vecí naraz; alebo sa mohlo pripomenúť niečo traumatické z minulosti. Naša základná potreba je potreba istoty, a každý ju má rozloženú trocha inak. Vedia nás dosť rozhodiť zmeny- hlavne vo vzťahoch, práci. A táto doba sama osebe je dosť zneisťujúca. Ak neviete prísť sama na príčinu, obráťte sa na odborníka, najlepšie psychológa/psychoterapeuta, aby sa príznaky nezväčšovali.
PhDr. Elena Tomková
Dobrý deň som v druhom trimestri 20+6tt už pred tehotenstvom som mávala úzkosti ale dali sa ovládať, teraz aj vplyvom hormónov sa objavili väčšie úzkosti často mi je do plaču, nič ma nebaví, mám zlé myšlienky.ako si môžem pomôcť? Myslím že zväčšej časti je to dedične.Mozem brať niečo prírodné?
Dobrý deň, môžete užívať horčík (napr. Magnerot), a dobré by bolo ísť k nejakému odborníkovi – psychológ, psychoterapeut – keďže sa k úzkosti pridali aj ďalšie príznaky.
MUDr. Zuzana Paukovová
Dobrý deň máme 22 mesačného syna všetko je celkom v poriadku občas sa síce bije s jeho rovesníkmi keď nechce niekomu požičať hračku alebo čosi to ešte celkom chápeme horšie zvládanie to že hryzie či už manžela, mňa alebo babky proste niekedy z ničoho nič nás hryzie ako.keby to bral ako zábavu neviem ako ho to.odnaucit krikom bitkou ani vysvetľovaním sa nič zatiaľ nevyriešilo ale začína to byť už dosť otravné robil to aj keď bol bábätko. Potom ako keby to prestalo a teraz znova už to robí hádam aj 2 mesiace najprv sme mysleli že sú to zuby ale tie už vyšli a stále to pokračuje prosím o pomoc
Dobrý deň,
hryzenie je súčasťou vývinu, niektoré deti hryzú viac, niektoré menej. Sčasti tým
pravdepodobne skúšajú svoju silu, môžu spoznávať svet pomocou úst (je to prepojené s
jemnou motorikou), môžu zažívať, že ich správanie má vplyv na okolie a mnoho iného...
Úlohou je ich naučiť, že hryzenie nie je sociálne žiadúce správanie. Samozrejme to trvá
isté obdobie, kým sa to naučia. A to môžeme pociťovať ako otravné, byť zneistení, že nič
nefunguje, lebo čakáme, že to hneď pochopia. Navrhovala by som nekritizovať dieťa, že
má takúto potrebu. Pravdepodobne prvá reakcia keď Vás syn pohryzie, je, že Vás to
zabolí. To môžete povedať (Au, to ma zabolelo.) Potom by som mu povedala pravidlo:
do ľudí sa nehryzie. Ako posledný krok by som navrhla dať mu možnosť hrýzť do
niečoho, do čoho môže (napr. loptička, látka....). V obdobiach, kedy je hryzenie
výraznejšie môžete napr. zaradiť aj hry na kúsanie (skúšanie hrýzť do rôznych
materiálov, rôzne teploty, rôzne povrchy...). Mohli by ste to nazvať napr. hru na tigra a
spolu s dieťatom kúsať do vecí na to určených.
Mgr. Marta Lazíková Merešová
Dobrý deň, obraciam sa na vás pretože už som zúfalá. Som dospela a mám malé dieťa. Všetko by bolo perfektne keby mi moja mama všetko neorganizovala. Do všetkého sa stará, všetko čo robím je zle. Začala vychovávať moju dcéru, kupovat jej veci, mne hovoriť ako co robiť a neustále ma kontrolovať cez soravy s otázkami či je mala zdravá, či jedla, kedy jedla, kedy vstala, či zjedla vsetko, si si odgrgla a pod. Je to choré. Ako keby som sa nevedela postarať o vlastne dieta. Začala sa mi montovať aj do vzťahu s partnerom a zhadzovať ho, čím mi ho častokrát samej znechutila. Najhoršie na tom je, že sa cítim ako vo väzení a nemozem jej na to nič povedať pretože nám veľmi pomáhala aj finančne, keď som otehotnela. Cítim ze jej nemozem nič povedať lebo by mi to vyhodila na oci. Porozprávať sa s ňou nedá pretože sa hneď urazí a začne sa vyhrážať ze so mnou skončila a pod. Toto mi robí uz od detstva. Všetko organizuje. Lenže ja som z toho uz psychicky na dne. Nemozem si ani domov zavolať návštevu pretože mi vkuse vypisuje a vyvolava a keď jej poviem ze mame návštevu tak začne robiť cirkus ze to nemyslím vážne ze som najhoršia matka a nezodpovedná a ze jej sa to nepáči, nech vypadnú, ze mám malé dieta a nemajú mi co chodiť domov známi. Príde mi to uz prehnane choré a som z toho úplne zdeptana. Netuším co by som mala robit. Ďakujem za radu.
Dobrý deň, je to naozaj prehnané a bolo by dobré stanoviť mame hranice – postupne či na jeden raz. Taký rodový zákon je, že rodičia sa starajú o deti, aby tie mohli mať svoje deti..a rod pokračoval. Z tohto hľadiska jej dlžíte len dobrú starostlivosť o jej vnučku – nenechajte sa jej vyhrážkami manipulovať. Mal by vám pomôcť partner- teraz tvoríte rodinu s ním. Mame sa samozrejme poďakujte za všetko, čo pre vás spravila, a že vám to umožnila.
PhDr. Elena Tomková
Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
Velmi dakujem za pomoc
E
Dobrý deň, zvracanie nie je príjemné samo o sebe, a váš syn si to ešte k tomu asocioval
s niečím nebezpečným- že sa pritom dusí. Z toho, ako o ňom píšete – v množnom čísle
vnímam, že ste dosť s ním zviazaná, a tak mi napadlo, aký postoj máte k tomu vy a či
z vás necíti strach, ktorý potom prechytáva. Ako píšete že je empatický- takže vie dobre
vycítiť aj niečo, čo sa snažíte neprejavovať navonok. Nepíšete o iných rodinných
príslušníkoch – či by to s ním nemohol aj niekto iný riešiť, lebo vyzerá že vy už na to
máte nabalené ďalšie strachy - čo keď to neprejde.
Váš syn môže cítiť, že jeho správanie Vám vyvoláva určitú bolesť, sám sa preto môže
cykliť v túžbe vyhovieť Vám, upokojiť Vás a byť silný, verzus jeho reálne prežívanie
strachu/hnusu/hnevu. V tomto bode reálneho prežívania bývajú nápomocní rodinní
príslušníci/partner. Dieťa potrebuje vyventilovať svoje držané emócie, necítiť sa
slabý/horší, keď sa mu niečo také deje. Naopak. Je to len adekvátny stav, ktorý treba
nechať vyplaviť, utíšiť a ubezpečiť ho, že je ľúbený aj takýto, v plači, prejave...
Určite máte aj možnosť vyhľadať odbornú pomoc; je dobré riešiť to čím skôr, aby sa to
ešte viac nezafixovalo.
Alena Hrčková, Elena Tomková
Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, nepochopila som z Vašej otázky, či to syn má už dlhšie, alebo len teraz keď je v škôlke. Ak je to dlhodobo a stále pretrváva, lepšie by bolo vyhľadať odborníka – mohlo sa mu s vetrom asociovať niečo nepríjemné- nebezpečné a len bežným vysvetľovaním sa to neodstráni. Ak to vzniklo až v škôlke, skúste preskúmať, či mu nemôže vadiť niečo tam, a ten vietor je len ako zástupný problém. Také malé dieťa môže mať zábrany vyjadriť niečo negatívne v súvislosti s autoritami a tak radšej pomenuje niečo iné ako problém. Deti ešte nevedia, čo všetko môžu vyjadriť ako oprávnené podnety, a používajú to, čo už bolo uznané a rodičmi riešené.
Dieťa nerozumie súvislostiam medzi svojim prežívaním a správaním, preto nemôžeme chcieť, aby nám to dieťa vysvetlilo. Je to pre nás len signál, že niečo nie je v poriadku, niečo sa mu udialo. Rodič potrebuje hľadať, pozorovať dieťa vo vzťahoch aj s ostatnými. Či už vo vonkajšom prostredí alebo aj v rodine, vnímať, či sa niečo nedeje v nej, čo sa takýmto spôsobom u dieťaťa dostáva von. Návštevou odborníka si môžete nájsť bezpečný priestor na ošetrenie.
Elena Tomkoá, Alena Hrčková
