Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
97 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Pomoc

    , Autor: Sima98

    Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Naše emocionálne rozpoloženie má vždy svoje opodstatnenie. Skôr, ako príde depresia ako popisujete, niečo sa vo vzťahu k sebe, k životu, k partnerovi deje. Ako príjemné, tak sa môže diať aj niečo nepríjemné. Obidva póly sú úplne prirodzené. Je podstatné, či ste s týmto vlastným prežívaním v kontakte. Ak sa cítite vo vzťahu príjemne, máte sa s partnerom radi, určite si toto príjemno navzájom zdielajte. Vyjadrujte za seba ako si ktoré veci, názory, spoločné časti vážite, máte rada. Pýtajte si spätnú väzbu, nachádzajte „spoločnú reč“. Táto vie pomôcť aj k odvahe komunikovať aj nepríjemné veci. Totiž väčšinou za stavmi depresie býva neodkomunikovaná nespokojnosť, sklamanie, nenaplnenosť. Skúste sa seba spýtať, či nemáte niečo nevyjadrené voči partnerovi. Strach z odkrývania nepríjemných pocitov bráni uvoľneniu prirodzených zdravých pocitov. Na obidvoch stranách. Nehovorte za druhého, hovorte za seba. Dajte potom priestor druhému, spýtajte sa, či ste zrozumiteľná, čo viete s pomenovanými detailmi navzájom spraviť. Bez úprimnosti to nepôjde v žiadnom inom vzťahu. Prečo sa báť za seba hovoriť. Ak je to tak, len pomaly skúšajte byť úprimná k sebe a choďte s témou von. Pôjde to pomaly, ale isto. Každý krok sa počíta. Tento proces je súčasťou zrenia vo všetkých vzťahoch. Ak je to pre Vás ťažké, alebo je vo veci iná bolesť na duši, vyhľadajte psychoterapeutickú pomoc. Prajem veľa odvahy.
    Alena Hrčková

Podobné otázky

  • Pomoc

    , Autor: Lalle

    Dobry den rada by som sa opytala v poslednej dobe ˇavaˇ stavy take ze z nicoho nic bez akeho lóvel dovodu pocitujem strach a napatie a hned my ide myslienkami zlo, vhoroby a aj smrt .. uz par noci nemozem dobre zaspavat pretoze ked je moja mysel nezamestnana hned myslim na hluposti v col by to mohlo byt?

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, „stavy“ určite nevznikajú z ničoho, len si ich s vyvolávajúcou príčinou nemusíte spojiť. Pravdepodobne vás niečo vystrašilo, možno viac menších vecí naraz; alebo sa mohlo pripomenúť niečo traumatické z minulosti. Naša základná potreba je potreba istoty, a každý ju má rozloženú trocha inak. Vedia nás dosť rozhodiť zmeny- hlavne vo vzťahoch, práci. A táto doba sama osebe je dosť zneisťujúca. Ak neviete prísť sama na príčinu, obráťte sa na odborníka, najlepšie psychológa/psychoterapeuta, aby sa príznaky nezväčšovali.
    PhDr. Elena Tomková

  • Budenie zo spánku

    , Autor: Norika145

    Dobrý deň, mám 4-ročného synčeka už. Budí sa mi často krát večer zo spánku, plače a trasie sa, keď sa ho spýtam čo sa deje alebo že či ho niečo nebolí tak mi nato odpovie že nevie. Trvá to približne 5-7 min kým zase zaspí a ho u kľudným. Trápi mi ma to a mám aj strach. Mala by som ho zobrať k lekárovi?

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, nepíšete ako dlho sa to už deje, a či sa niečo v jeho okolí nezmenilo – nový človek, situácia, nejaké zmeny u vás doma, v škôlke? Ani 4- ročné dieťa nemusí vedieť pomenovať, čo ho trápi- hlavne keď je to niečo nové, s čím sa ešte nestretlo. Zlé sny môžu byť reakcia na veci zo dňa, ktoré sa nestihli spracovať – rodič teda buď o nich nevie, alebo ich nepokladá za také závažné, prípadne ich nevie tak pomôcť dieťaťu spracovať. Môžete sa napríklad v škôlke spýtať, či sa tam niečo nezmenilo alebo neodohralo, či nepočul niečo znepokojujúce a pod. Samozrejme pre istotu môžete ísť aj k lekárovi vylúčiť somatickú príčinu.
    PhDr. Elena Tomková

  • Nespracovany prvy porod

    , Autor: Jika

    Prosim o radu, porodila som nedavno druhýkrát, vybrala som si sekciu. Dovod bolo závažné poranenie hrádze pri prvom pôrode pred 13rokmi. Pripisujem to zle vedenemu porodu, pouzivanie zakazanych praktik, ako tlačenie na brucho. Dieta malo nad 4kg. Rekonvalescencia trvala dlhých sedem mesiacov. Doteraz mam problémy ovladat svaly konečníka, hoci viem pomerne dobre fungovať a žiť bežný život. Prvy pôrod viedla neskusena mladá lekarka a jej pripisujem vinu. Odvtedy myslím na ňu kazdy den a prajem len to najhoršie. Zároveň sa hnevam na seba, ze som si porodnika nedohodla a sla na blint. Tiez ze som dovolila, aby ma vmanipulovali do zlej polohy (na chrbte) a aby mi tlacili na brucho. Všetky tieto pocity doteraz vnimam akoby to bolo včera. Dlho to driemalo, ale vplyvom druheho tehotenstva akoby ozilo. Chcela som druhy porod v rezii ocistenia od toho prvého, ale nedokázala som to a išla na istotu sekciou, aj vplyvom moznosti recidivivy poranenia a tym fatálneho dopadu na funkciu zvieraca a v konečnom dôsledku aj na kvalite bezneho života. Nemyslim, ze tieto pocity su ok, co s tym?

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Píšete o pocitoch hnevu na lekárku počas prvého pôrodu. Rozumiem Vášmu rozpoloženiu. Nikomu však nepomáha, aby ste sa v tomto prežívaní držali naďalej. Je dobré sa sústrediť na aktuálny život, na ten poklad, ktorý ste nakoniec predsa priviedli na svet. Je síce ťažké, ale nevyhnutné na zdravý život Vás aj Vašich detí - odpustiť a ísť ďalej. Ak sa Vám to nedarí, keď ste v týchto pocitoch stále zaseknutá, alebo sa spomienkou na pôrod spúšťa celý balík bolesti, môže sa jednať o traumu z pôrodu, ktorú nemôžete vedieť spracovať bez odbornej pomoci, je dobré vyhľadať psychoterapeuta.
    Mgr. Alena Hrčková

  • Strach

    , Autor: Lusi22

    Dobry den neviem ako zacat asi tak ze som tehotna zacnem tym ze mam 5 deti nedavno sa mi narodila dcerka Emily tiez neplanovane ale aj som sa tesila ma 15 mesiacov liecim sa astmou tehotenstvo nebolo najlepsie mala som aj zachvaty nic prijemne odporucila ma plucna doktorka sekciou nakolko som stale kaslala bolo to hrozne mysleli ze porodim skor tak som sa rozhodla ze popri sekcii mi spravia sterilizaciu lenze im nevysla pretoze som znova tehotna nezvladam to psichycky placem kazdy den nikto mi nepovedal ze to neni 100 %/ vedela som ze uz viac deti nechcem mam 41 rokov preto ze mam zdravotne problemy tak som sa rozhodla pre sterilizaciu som sklamana z lekarov pytala som sa obv. gynekologicky ci sa treba chranit ze nie netreba vsetku vinu davam im placem kazdy den pijem kazdy den ako nikdy predtym neviem si pomoct pretoze sa neviem s tym zmierit nechcem si to pripustit

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Verím, že Vás Vaša situácia veľmi vyčerpáva, ste sklamaná a ubolená. Určite cítite, že v tomto momente Vám vôbec nepomáha vzdávanie sa, pitie alkoholu, zotrvávanie v hneve na všetkých okolo. Hneváte sa, a je to na mieste. Zoberte hnev do svojich rúk, ale v opačnom móde ako teraz. Otáčate svoj hnev do seba. Bojkotujete seba, ste takto deštruktívna voči sebe, cítia to aj Vaši bezbranní, Vaše deti, chŕlite ho na vtedy kompetentných za úkon. Váš hnev je legitímny, použite ho však ináč. Skúste v konštruktívnom smere. Tu je rad už na Vás, ako. V smere spraviť si lepšie podmienky, lepší deň, pátrať v sebe, čo môžete spraviť čo ste mávali rada, spraviť/robiť aj v zmenených podmienkach, s deťmi... ale rada, pre seba. Využiť pomoc, požiadať o pomoc pri niečom, pri starostlivosti o deti alebo o domácnosť. Využiť čas pre seba, pre vzťah s partnerom/priateľmi. Hľadajte. Ak sa neviete naštartovať, využite odbornú pomoc psychológa, psychoterapeuta a začnite ozdravný spôsob pre seba. Budete profitovať Vy aj všetci okolo Vás. Veľa zdravia,
    Alena Hrčková

  • ŠIKANA, INDIVIDUÁLNY PLÁN A MATURA.

    , Autor: ZUZANA111111111

    Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Podľa popisu prežívate svoje mladícke obdobie veľmi izolovaná, čo nie je v poriadku. Vedeli ste sa o seba postarať v ťažkej situácii. Ochránili ste sa ako ste vedeli. Zostali ste však sama. Regulovať sa, zrieť vieme v zdravých vzťahoch. Neviem, či ste vtedy vyhľadali nejakú pomoc, či vedeli Vaši blízki o problémoch v kolektíve. Na niektorých školách sú školskí psychológovia, existujú programy pre prácu so šikanou. Minimálne sú tu Centrá ped-psy pomoci a prevencie. Kladiete na seba veľa, a držíte sa v tom už dlhé roky. Skúste sa obrátiť na bezpečnú dospelú osobu, ktorej dôverujete, či už z rodiny alebo zo školy a vyhľadajte odbornú pomoc. S ňou si prejdete svoje bolesti, popracujete na vzťahu k sebe, sebaošetrení, čo ovplyvní zdravé fungovanie vo vzťahoch a nakoniec budete vedieť pracovať aj so stresom. Všetko je proces, dajte si čas, ale rozhodne nezotrvávajte vo vyhýbaní sa kontaktu.
    Veľa lásky prajem,
    Alena Hrčková