Pomoc

Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

Dobrý deň som v druhom trimestri 20+6tt už pred tehotenstvom som mávala úzkosti ale dali sa ovládať, teraz aj vplyvom hormónov sa objavili väčšie úzkosti často mi je do plaču, nič ma nebaví, mám zlé myšlienky.ako si môžem pomôcť? Myslím že zväčšej časti je to dedične.Mozem brať niečo prírodné?

Dobrý deň máme 22 mesačného syna všetko je celkom v poriadku občas sa síce bije s jeho rovesníkmi keď nechce niekomu požičať hračku alebo čosi to ešte celkom chápeme horšie zvládanie to že hryzie či už manžela, mňa alebo babky proste niekedy z ničoho nič nás hryzie ako.keby to bral ako zábavu neviem ako ho to.odnaucit krikom bitkou ani vysvetľovaním sa nič zatiaľ nevyriešilo ale začína to byť už dosť otravné robil to aj keď bol bábätko. Potom ako keby to prestalo a teraz znova už to robí hádam aj 2 mesiace najprv sme mysleli že sú to zuby ale tie už vyšli a stále to pokračuje prosím o pomoc

Dobrý deň, obraciam sa na vás pretože už som zúfalá. Som dospela a mám malé dieťa. Všetko by bolo perfektne keby mi moja mama všetko neorganizovala. Do všetkého sa stará, všetko čo robím je zle. Začala vychovávať moju dcéru, kupovat jej veci, mne hovoriť ako co robiť a neustále ma kontrolovať cez soravy s otázkami či je mala zdravá, či jedla, kedy jedla, kedy vstala, či zjedla vsetko, si si odgrgla a pod. Je to choré. Ako keby som sa nevedela postarať o vlastne dieta. Začala sa mi montovať aj do vzťahu s partnerom a zhadzovať ho, čím mi ho častokrát samej znechutila. Najhoršie na tom je, že sa cítim ako vo väzení a nemozem jej na to nič povedať pretože nám veľmi pomáhala aj finančne, keď som otehotnela. Cítim ze jej nemozem nič povedať lebo by mi to vyhodila na oci. Porozprávať sa s ňou nedá pretože sa hneď urazí a začne sa vyhrážať ze so mnou skončila a pod. Toto mi robí uz od detstva. Všetko organizuje. Lenže ja som z toho uz psychicky na dne. Nemozem si ani domov zavolať návštevu pretože mi vkuse vypisuje a vyvolava a keď jej poviem ze mame návštevu tak začne robiť cirkus ze to nemyslím vážne ze som najhoršia matka a nezodpovedná a ze jej sa to nepáči, nech vypadnú, ze mám malé dieta a nemajú mi co chodiť domov známi. Príde mi to uz prehnane choré a som z toho úplne zdeptana. Netuším co by som mala robit. Ďakujem za radu.

Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
Velmi dakujem za pomoc
E

Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.