Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
77 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Strach

    , Autor: Bambulka2020

    Dobrý večer mam 32 rokov mam dve deti a manžela chcela by som poradiť ma veľký strach z uzavretých priestorou dusím sa nemôžem byť tam kde sú veľa ľudí hneď namna príde potenie dusím sa môžte mi poradiť

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Je možno dôležité vnímať odkedy to takto pociťujete. Strach z uzavretých priestorov sa môže vyskytovať v rôznych obmenách, v dôležitých vypätých situáciách, ale aj akoby bez dôvodu. Vnútorné procesy v tele môžu signalizovať rôzne neošetrené etapy v živote človeka. Od bolesti ťažko vedome zapamätateľných, od pôrodu, cez bolestivé odlúčenie od bezpečnej osoby, až po zapamätané traumatické zážitky. Nepoznať príčinu rôznych zažívaných ťažkostí naše fungovanie výrazne oslabuje. Vždy odporúčam pozrieť sa na svoj život s odborníkom, psychoterapeutom. Veľa odvahy prajem,
    Alena Hrčková

Podobné otázky

  • Depresie,pocity viny

    , Autor: Eva 116

    Dobry den,

    Moj problem sa tyka materstva. Mala som psychicky narocne tehotenstvo, narodila som sa mi krasna zdrava dcerka, po porode som vsak mala hrozne depresie,uzkosti, nedokazala som sa o nu starat, nezvladla som veci , musela som zvysit davku liekov a nedokazala som kojit dcerku. Presli sme na UM. Citila som sa aj pod velkym tlakom kvoli dojceniu, bolo mi velmi zle v tom obdobi,nezvladla som to, rodina mi poradila ze je to v poriadku nekojit. Potom ,ked som brala lieky,chvilku bolo lepsie, ale ostali vo mne depresie,ked sa mi dostala do ruk nejaka knizka,alebo brozurka a tam sa pisalo o kojeni,psychicky som sa opakovanie rucala, mam pocit,ako keby som ublizila tym,ze som nieco zle urobila. Ja som malu chcela kojit,ale nezvladla som psychicky situaciu po porode. Teraz sa bojim o jej zdravie, necitim radost z materstva. Velmi trpim. Vsetkeho sa bojim. Tiez som neurobila vsetko spravne,obcas sa zmylite ked sa starate o dieta, je to vase prve a ja sa bojim,ze som jej ublizila. Nedokazem ani byt pri mnej,stale placem,manzel je na PN. Bojim sa,ze sa stane nieco zle , bojim sa choroby, mam panicke zachvaty, nic ma nebavi. Mam aj ine psychicke problemy, ja som mala od destva . Idem na psychoterapiu. Ale nevladzem , tu nejde len o nedojcenie,aj som mala vela psych.problemov. Mam hrozny strach,co ma caka.....

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    verím, že ste prešli náročným obdobím. A podľa všetkého ste spravili všetko, čo bolo vo Vašich silách. Potrebujete prijať svoje správanie ako najlepšie ako ste vedeli poskytnúť. Takto prejdete do upokojovania. Výčitky za minulosť nepomôžu ani Vám ani dcérke. To, že je prospešné dojčenie nepopierame. Ale realitu tiež nemôžeme popierať. To, že ste vynaložili obrovské úsilie a čelili mnohým ťažkostiam, je tiež fakt. Je veľmi dobré, že ste sa rozhodli pracovať aj v psychoterapii, tam si prejdete cez svoje pocity viny. Strach z budúcna zmiernia praktiky na sústredenie sa na prítomnosť. Len žitím prítomnosti môžeme ovplyvniť budúcnosť. Veľa zdravia prajem,
    Alena Hrčková

  • Pomoc

    , Autor: Sima98

    Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Naše emocionálne rozpoloženie má vždy svoje opodstatnenie. Skôr, ako príde depresia ako popisujete, niečo sa vo vzťahu k sebe, k životu, k partnerovi deje. Ako príjemné, tak sa môže diať aj niečo nepríjemné. Obidva póly sú úplne prirodzené. Je podstatné, či ste s týmto vlastným prežívaním v kontakte. Ak sa cítite vo vzťahu príjemne, máte sa s partnerom radi, určite si toto príjemno navzájom zdielajte. Vyjadrujte za seba ako si ktoré veci, názory, spoločné časti vážite, máte rada. Pýtajte si spätnú väzbu, nachádzajte „spoločnú reč“. Táto vie pomôcť aj k odvahe komunikovať aj nepríjemné veci. Totiž väčšinou za stavmi depresie býva neodkomunikovaná nespokojnosť, sklamanie, nenaplnenosť. Skúste sa seba spýtať, či nemáte niečo nevyjadrené voči partnerovi. Strach z odkrývania nepríjemných pocitov bráni uvoľneniu prirodzených zdravých pocitov. Na obidvoch stranách. Nehovorte za druhého, hovorte za seba. Dajte potom priestor druhému, spýtajte sa, či ste zrozumiteľná, čo viete s pomenovanými detailmi navzájom spraviť. Bez úprimnosti to nepôjde v žiadnom inom vzťahu. Prečo sa báť za seba hovoriť. Ak je to tak, len pomaly skúšajte byť úprimná k sebe a choďte s témou von. Pôjde to pomaly, ale isto. Každý krok sa počíta. Tento proces je súčasťou zrenia vo všetkých vzťahoch. Ak je to pre Vás ťažké, alebo je vo veci iná bolesť na duši, vyhľadajte psychoterapeutickú pomoc. Prajem veľa odvahy.
    Alena Hrčková

  • ŠIKANA, INDIVIDUÁLNY PLÁN A MATURA.

    , Autor: ZUZANA111111111

    Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Podľa popisu prežívate svoje mladícke obdobie veľmi izolovaná, čo nie je v poriadku. Vedeli ste sa o seba postarať v ťažkej situácii. Ochránili ste sa ako ste vedeli. Zostali ste však sama. Regulovať sa, zrieť vieme v zdravých vzťahoch. Neviem, či ste vtedy vyhľadali nejakú pomoc, či vedeli Vaši blízki o problémoch v kolektíve. Na niektorých školách sú školskí psychológovia, existujú programy pre prácu so šikanou. Minimálne sú tu Centrá ped-psy pomoci a prevencie. Kladiete na seba veľa, a držíte sa v tom už dlhé roky. Skúste sa obrátiť na bezpečnú dospelú osobu, ktorej dôverujete, či už z rodiny alebo zo školy a vyhľadajte odbornú pomoc. S ňou si prejdete svoje bolesti, popracujete na vzťahu k sebe, sebaošetrení, čo ovplyvní zdravé fungovanie vo vzťahoch a nakoniec budete vedieť pracovať aj so stresom. Všetko je proces, dajte si čas, ale rozhodne nezotrvávajte vo vyhýbaní sa kontaktu.
    Veľa lásky prajem,
    Alena Hrčková

  • Psychické problémy

    , Autor: Andrea2763

    Dobrý deň, posledné týždne mám taký problém , že som neustále zmätený, ledva sa hýbem, neustále sa ako keby ľakám hocičoho a bojim sa ľudí , najhoršie je že sa už bojím aj svojich rodinných príslušníkov. Keď som sám tak počujem negatívne hlasy v hlave. Prepadajú ma náhle extrémne výbuchy zlosti a zúrivosti ktoré sa krížia s prehnanou hanblivosťou. Cítim sa ako keby som mal vyskočiť z kože. Cítim na sebe že som mimo keď som s ľuďmi. Prepadáva ma panika a pocit, že musím niekde utiecť. Rád by som sa niečím zamestnal, ale už len pri čítaní sa mi pletú písmenká, neviem sa ako keby sústrediť... Chcel by som sa spýtať ako mám ďalej postupovať a čo by mi mohlo pomôcť , lebo už z toho začínam byť zúfalý.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    S popísanými stavmi sa určite obráťte na ambulanciu psychiatra, ktorý posúdi uvedené procesy v tele a nastaví vhodnú liečbu. Pokiaľ to sú stavy, v ktorých máte chuť odísť, máte nával hnevu, zúrivosti, môže to znamenať, že máte strach otvárať svoj nesúhlas, nespokojnosť, komunikovať svoj názor, vtedy vie pomôcť psychológ, psychoterapeut. K vašim výkyvom nálad sa však pridružujú nejaké hlasy v hlave (ako píšete), odporúčam vyhľadať lekára, psychiatra.
    Alena Hrčková

  • strach zo zabitia=povesť o Bátoričke

    , Autor: Zuzka41

    Dobrý deň
    Prosím Vás o radu. Synovi (4roky) v škôlke už dva krát čítali a pozerali video o Bátoričke. Syn sa začal báť, že ho Bátorička zabije, keď ide sám do izby. Začal nám rozprávať ako ho ona dopichá a on stečie z krvi. Samozrejme, že mu to vysvetľujeme a snažíme sa aby to ako tak pochopil. Ale stále má nové a nové informácie zo škôlky od učiteľky (železná panna, kúpanie sa v krvi a pod.) Názorne nám ukazuje ako ona do nich bila. Doma k takýmto informáciám nemá vôbec prístup. Snažila som sa to vysvetliť učiteľke, že to nie je vhodné, že sa bojí. Ale podľa nich na tom nič nevhodné nie je. Obrátila som sa i na riaditeľku a ona sa ich i zastala, že sú profesionálky. Prosím Vás poraďte mi ako im to mám ešte vysvetliť, že takéto krvavé povesti nie sú vhodné pre 3-4 ročné deti? A ako mám pracovať so synom aby sa nebál? Obávam sa, že sa to bude stupňovať a bude ešte aj zo sna plakať. Ďakujem za radu. S pozdravom Z.B.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Verím, že vzhľadom na dátum, už máte situáciu vyriešenú. Po prázdninách máte syna v novej triede a obsah pedagogického vedenia tiež prešiel zmenami. Deti sa počas vývinu stretnú s rôznymi postupmi, vždy je najdôležitejší pokoj a bezpečie v rodine. Keď ste tým prístavom, kde sa môže dieťa podeliť so svojimi radosťami aj strachmi viete svoje dieťa zdravo sprevádzať. O veciach ste so zodpovedným personálom komunikovali, tiež sa odporúča komunikácia s ostatnými rodičmi, čo prispieva k objektívnemu pohľadu, a v prípade nezdravých postupov vedie aj k spoločnému riešeniu situácie. Či je pre dieťa niečo príliš Vám hovorí jeho správanie aj pri iných činnostiach, v hrách s kamarátmi, alebo inými predmetmi. Ak ste spozorovali problémy v správaní, v spánku, môžete sa poradiť o konkrétnych prejavoch s detským psychológom.
    Alena Hrčková