Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV
166 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá 

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Strach

    , Autor: Mija27

    Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, nepochopila som z Vašej otázky, či to syn má už dlhšie, alebo len teraz keď je v škôlke. Ak je to dlhodobo a stále pretrváva, lepšie by bolo vyhľadať odborníka – mohlo sa mu s vetrom asociovať niečo nepríjemné- nebezpečné a len bežným vysvetľovaním sa to neodstráni. Ak to vzniklo až v škôlke, skúste preskúmať, či mu nemôže vadiť niečo tam, a ten vietor je len ako zástupný problém. Také malé dieťa môže mať zábrany vyjadriť niečo negatívne v súvislosti s autoritami a tak radšej pomenuje niečo iné ako problém. Deti ešte nevedia, čo všetko môžu vyjadriť ako oprávnené podnety, a používajú to, čo už bolo uznané a rodičmi riešené.
    Dieťa nerozumie súvislostiam medzi svojim prežívaním a správaním, preto nemôžeme chcieť, aby nám to dieťa vysvetlilo. Je to pre nás len signál, že niečo nie je v poriadku, niečo sa mu udialo. Rodič potrebuje hľadať, pozorovať dieťa vo vzťahoch aj s ostatnými. Či už vo vonkajšom prostredí alebo aj v rodine, vnímať, či sa niečo nedeje v nej, čo sa takýmto spôsobom u dieťaťa dostáva von. Návštevou odborníka si môžete nájsť bezpečný priestor na ošetrenie.
    Elena Tomkoá, Alena Hrčková

Podobné otázky

  • Neistota

    , Autor: Leeeejinska

    Dobrý deň je to dosť blbá otázka ale mám dosť strach…som užívateľkou hormonálnej antikoncepcie tabletkovej formy ktorú užívam už cez 5 rokov..avšak posledne mám stále strach a strašne sa sledujem že antikoncepcia nebude mat účinok ak keď si dávame pozor priateľ do posvy neejakuluje ale ja mám stále v hlave čo ak by sa to predsa stalo..sme dospely, zabezpečení…avšak dieťa by sme prijali o nejaké dva roky..ja mám z toho strašný strach stále sa testujem…viem aké ma účinky antikoncepcia a ako zabraňuje otehotneniu keďže mi to vysvetlil aj môj gynekológ a je toho na internete hrúza..ale neviem ovplyvniť ten strach mám priateľa ktorý ma v tom uisťuje že som chránená a že si dávame pozor že sa nemám coho báť…_ale neviem premôcť ten strach neviem prestať na to myslieť…

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, píšete o iracionálnom strachu, ktorý odoláva všetkým racionálnym, logickým argumentom. Zrejme teda vychádza z hĺbky, do ktorej ste sa zatiaľ nedostali. Neviem teda ani ja, z čoho pochádza. Chcela by som vás len povzbudiť k jeho preskúmaniu, inak nezmizne. Odpoveď je vo vás, len niekedy potrebujeme odborníka, aby sme sa k nej dopátrali. Ak by sa vám nechcelo priamo, je aj možnosť online sa spojiť so psychológom, psychoterapeutom.
    PhDr. Elena Tomková

  • Tokofóbia

    , Autor: Michaela_51

    Mám smrtelný strach z tehotenstva a často mám depresívne stavy keď dostanem menštruáciu alebo keď si predstavím čo by sa stalo keby môj priateľ vyvrcholil do mňa, čo sa ale zatiaľ nikdy nestalo. Aj napriek tomu že som začala brať hormonálnu antikoncepciu, mám pocity strachu a neistoty že to nebude fungovať a keď si predstavím, že by som otehotnela je mi z toho niekedy až fyzicky zle od žalúdka. Mávam nočné mory o tom, že som v nemocnici, lekári mi odmietajú urobiť potrat a potom spácham samovraždu. Viem, že je to celkom nereálne a prehnané, ale takéto pocity mám stále a myslím si že z toho pramení aj depresia. Cítim sa zneužitá, pretože som sa narodila v ženskom tele ale deti nikdy mať nechcem ale napriek tomu musím znášať túto hrozbu a zároveň bolesti každý mesiac. Viem, že systém nepodporuje toto moje rozhodnutie a neumožní mi operáciu na zbavenie sa maternice bezdôvodne, pretože očividne nemám právo rozhodovať o tom. Ako mám začať riešiť tento problém aby som nepociťovala strach, úzkosť a nenávisť voči sebe?

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,

    Váš problém sa nedá vyriešiť jednoduchou radou, zmierenie sa so svojím pohlavím a z toho
    vyplývajúcimi dôsledkami vyžaduje dlhodobejšiu vnútornú prácu, najlepšie v terapii s odborníkom.
    Pocity, ktoré opisujete – neustály strach aj hnev, sú dlhodobo neudržateľné. Aby to nevyústilo do
    niečoho horšieho, potrebujete nejaké riešenia, odporúčam čo najskôr.

    PhDr. Elena Tomková

  • Strach z ľudi

    , Autor: Naty202

    Dobrý deň, ja pisem ohladom mojej dcery. Ma 5 mesiacov a medzi viacerimi ludmi a v novom prostredi je ustrachana a place. A ked sme doma uz je v poriadku. Neviem co mam robit v lete sa chystame do zahranicia bude mat 8 mesiacov a bojim sa ako bude reagovat. Prosim Vas o radu. Dakujem pekne :)

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, vývin dieťaťa v tomto veku ide takým rýchlym tempom, že je zbytočné sa obávať, čo bude o tri mesiace. Vaše bábätko zrejme objavuje, kto sú „jeho“ a kto cudzí ľudia, a inštinktívne správne reaguje strachom- plačom na tých neznámych. Keď si overí, že je v bezpečí, môže s tým po pár týždňoch prestať. Netreba ju zbytočne vystavovať podnetom, rešpektujte jej možnosti zvládať (učiť sa), každé dieťa je iné. To je také stručné, na vývin dieťaťa je množstvo kníh, článkov...aj tu na portáli.
    PhDr. Elena Tomková

  • Neplodnosť

    , Autor: berrynka-2

    Dobrý deň,
    obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Takmer 3 roky sa s manželom pokúšame o dieťa. Na tejto ceste som stratila prirodzený menštruačný cyklus (2 roky užívam progesterón), ani raz sme si nenašli 2 čiarky. Pred rokom sme začali chodiť do CAR, skúsili prirodzenú stimuláciu vaječníkov estrogénmi, neskôr mi pichli Ovitrelle a bolo to opäť neúspešné. Medzitým mi zistili trombofíliu s ďalšími pridruženými faktormi, ktoré sú rizikom pre donosenie. Preventívne užívam Aspirín na riedenie krvi. Postupne som sa počas liečby začala cítiť už akosi unavená. Mám silný dojem, že progesterón mi po toľkom čase nerobí už dobre. Cítim stiahnuté lýtka a mierne závraty, keď ho beriem. Zároveň som počas tých rokov z jeho užívania nabrala aj niekoľko kíl a často sa z neho cítim veľmi naliata. Tiež mám dojem, že vždy, keď ho nasadím v druhej polovici cyklu, začnem mať problémy s dutinami...hromadenie hlienov, pocit choroby a pod. Tento mesiac som ho teda vynechala...s tým, že nech sa už deje, čo má. Lenže po 35. dňoch ešte menzes neprišiel. Počas predošlých týždňov ma začali bolieť kríže, občas s kŕčami, cítim aj ako keby prichádzajúci menzes, ale nič. Posledné dni návaly horúčavy, potenie...skáče teplota...raz dobre, raz zle. Cítim, ako keby som sa nevedela pohnúť z miesta. Testov som si už robila niekoľko, zatiaľ sú všetky negatívne. Neviem, čo robiť. Dať sa ďalej na progesterón, aby som mala aspoň pravidelný cyklus? Neuškodí mi to ešte viac? Máme skúsiť IVF? Nebude stimulácia hormónmi pre mňa nebezpečná? Zároveň už viem, že si budem musieť pravidelne pichať injekcie do brucha...občas ma prepadne strach z toho, či to zvládnem. Či to budem vedieť skombinovať s prácou, ktorá je dosť stresujúca. Nikde som sa nedočítala, či je štandardom byť práceneschopná, keď sa pripravujem na ivf a keď ho podstúpim... No pri skúške stimulácie s clostilbegytom som zistila, že je to pre mňa veľmi ťažké, fungovať a sústrediť sa pracovne. Cítila som nevoľnosť, točenie hlavy, rôzne bolesti. Mám 34 rokov, takže to vnímame s manželom tak, že by sme sa mali rozhodnúť. Na ceste nám ale stojí stav môjho vnútra, aj fyzické zdravie. Manžel mal spermiogram v poriadku, až na morfológiu. Mal skvelé výsledky, čo sa týka množstva a pohyblivosti, ale dosť zlý tvar, ktorý môže brániť preniknutiu k vajíčku.

    Siahla som teraz aspoň po čomsi prírodnom...užívam bylinný sirup na úpravu cyklu. Zatiaľ 2-3 týždne, necítim zmeny. No zvažujem fytosóju..ako prirodzenú náhradu estrogénu. Možno by to moje telo znášalo inak. Cítim, že keď to neskúsim, neskôr by som si to mohla vyčítať. Zároveň po tom čase už vnímam také nejaké otupenie v pocitoch, či a ako veľmi chcem bábätko. Keď sme sa začínali snažiť, cítila som silnejšiu túžbu..no ako sa to postupne každý mesiac nedarilo, spôsobovalo mi to bolesť, sklamanie...preto som si povedala, že to skúsim neprežívať, neriešiť... Len ono je to ako keby taká pokrývka, pod ktorú sa to skrylo a pomaly sa to dusí... mám dni, kedy sa pýtam, čo je najlepšia cesta. Snažím sa už aj zmieriť s pocitom, že jednoducho deti nemusia prísť nikdy...mám veľa pekných aktivít, ktoré dávajú môjmu životu zmysel. Starám sa o záhradku, rada pečiem, všeličo kreatívne tvorím, čítam, trávim čas v prírode... len nechcem premeškať čas, kedy môžem niečo aspoň skúsiť. Nepoložila som vám vlastne žiadnu otázku...len som mala potrebu opísať svoj súčasný život strachy a možno predsalen požiadať o odporúčanie v smerovaní.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, musí to už byť naozaj unavujúce pre Vás a chceli by ste sa s tým podeliť a aj sa nejako rozhodnúť. Viem napísať len niečo veľmi všeobecné, ale každý takýto príbeh je iný, aj keď zvonka sa podobajú. Nič nie je správne ani nesprávne, máte právo sa rozhodnúť. Správnu odpoveď pre Vás máte vo svojom vnútri, tak by som Vás chcela povzbudiť vyhľadať niekoho na rozhovor a nájsť si tak svoje smerovanie. Poradcovia/terapeuti sú dostupní aj online, a niekedy stačí jedno stretnutie na ujasnenie, mám aj takú skúsenosť.
    PhDr. Elena Tomková

  • Strach

    , Autor: sandy

    Dobrý večer, mame 2 dcéry. Starsia ma 10 rokov a posledny mesiac sa na nas neskutocne "prilepila". Kazdu nedelu uz na obed place ze nechce ist do skoly(je jednotkarka a s ucenim nema nikdy problem, pri uceni sa musim venovať skôr mladšej). Starsia zacala robit sceny ze je na nas zavisla,chce s nami spat, chce aby sme boli doma stale spolu a nikto nesiel do prace ani skoly.....najhorsie je ze sa vecer boji zaspat. Spia spolu zo sestrou,ale starsia tvrdi ze nevie zaspat,premysla o tych smutnych veciach,ked nas pocula sa hadat, ked kamoska odmietla ist von,ked sa pohada zo sestou atd...ked zacal covid bala sa ze zomrie a boli sme s tym u psychologa.....ako jej mame pomoct?ma medzi nami naozaj spat aby sa jej ulavilo?alebo to len zhorsime....dakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, takže v dcérinom správaní a prežívaní sa už dlhodobo deje niečo , čo nie schopná sama zvládnuť. Len spoločným spaním to určite nevyriešite, budete musieť znova vyhľadať toho psychológa, a zrejme ešte lepšie ísť k niekomu ako rodina. Keď sa u jedného z detí rozvinie strach až do takejto miery, môže to signalizovať problém nielen uňho, ale aj to, že sa v rodine niečo deje, v zmysle napríklad že na dieťa sú priveľké požiadavky alebo sa nevenuje dosť pozornosti jeho potrebám a emóciám. To si takto na diaľku vôbec netrúfnem určovať, len by bolo dobre navštíviť odborníka na rodinnú terapiu čím skôr, aby sa dcérino správanie nezafixovalo.
    PhDr. Elena Tomková