Strach

Dobrý večer, mame 2 dcéry. Starsia ma 10 rokov a posledny mesiac sa na nas neskutocne "prilepila". Kazdu nedelu uz na obed place ze nechce ist do skoly(je jednotkarka a s ucenim nema nikdy problem, pri uceni sa musim venovať skôr mladšej). Starsia zacala robit sceny ze je na nas zavisla,chce s nami spat, chce aby sme boli doma stale spolu a nikto nesiel do prace ani skoly.....najhorsie je ze sa vecer boji zaspat. Spia spolu zo sestrou,ale starsia tvrdi ze nevie zaspat,premysla o tych smutnych veciach,ked nas pocula sa hadat, ked kamoska odmietla ist von,ked sa pohada zo sestou atd...ked zacal covid bala sa ze zomrie a boli sme s tym u psychologa.....ako jej mame pomoct?ma medzi nami naozaj spat aby sa jej ulavilo?alebo to len zhorsime....dakujem

Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
Velmi dakujem za pomoc
E

Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Takmer 3 roky sa s manželom pokúšame o dieťa. Na tejto ceste som stratila prirodzený menštruačný cyklus (2 roky užívam progesterón), ani raz sme si nenašli 2 čiarky. Pred rokom sme začali chodiť do CAR, skúsili prirodzenú stimuláciu vaječníkov estrogénmi, neskôr mi pichli Ovitrelle a bolo to opäť neúspešné. Medzitým mi zistili trombofíliu s ďalšími pridruženými faktormi, ktoré sú rizikom pre donosenie. Preventívne užívam Aspirín na riedenie krvi. Postupne som sa počas liečby začala cítiť už akosi unavená. Mám silný dojem, že progesterón mi po toľkom čase nerobí už dobre. Cítim stiahnuté lýtka a mierne závraty, keď ho beriem. Zároveň som počas tých rokov z jeho užívania nabrala aj niekoľko kíl a často sa z neho cítim veľmi naliata. Tiež mám dojem, že vždy, keď ho nasadím v druhej polovici cyklu, začnem mať problémy s dutinami...hromadenie hlienov, pocit choroby a pod. Tento mesiac som ho teda vynechala...s tým, že nech sa už deje, čo má. Lenže po 35. dňoch ešte menzes neprišiel. Počas predošlých týždňov ma začali bolieť kríže, občas s kŕčami, cítim aj ako keby prichádzajúci menzes, ale nič. Posledné dni návaly horúčavy, potenie...skáče teplota...raz dobre, raz zle. Cítim, ako keby som sa nevedela pohnúť z miesta. Testov som si už robila niekoľko, zatiaľ sú všetky negatívne. Neviem, čo robiť. Dať sa ďalej na progesterón, aby som mala aspoň pravidelný cyklus? Neuškodí mi to ešte viac? Máme skúsiť IVF? Nebude stimulácia hormónmi pre mňa nebezpečná? Zároveň už viem, že si budem musieť pravidelne pichať injekcie do brucha...občas ma prepadne strach z toho, či to zvládnem. Či to budem vedieť skombinovať s prácou, ktorá je dosť stresujúca. Nikde som sa nedočítala, či je štandardom byť práceneschopná, keď sa pripravujem na ivf a keď ho podstúpim... No pri skúške stimulácie s clostilbegytom som zistila, že je to pre mňa veľmi ťažké, fungovať a sústrediť sa pracovne. Cítila som nevoľnosť, točenie hlavy, rôzne bolesti. Mám 34 rokov, takže to vnímame s manželom tak, že by sme sa mali rozhodnúť. Na ceste nám ale stojí stav môjho vnútra, aj fyzické zdravie. Manžel mal spermiogram v poriadku, až na morfológiu. Mal skvelé výsledky, čo sa týka množstva a pohyblivosti, ale dosť zlý tvar, ktorý môže brániť preniknutiu k vajíčku.

Siahla som teraz aspoň po čomsi prírodnom...užívam bylinný sirup na úpravu cyklu. Zatiaľ 2-3 týždne, necítim zmeny. No zvažujem fytosóju..ako prirodzenú náhradu estrogénu. Možno by to moje telo znášalo inak. Cítim, že keď to neskúsim, neskôr by som si to mohla vyčítať. Zároveň po tom čase už vnímam také nejaké otupenie v pocitoch, či a ako veľmi chcem bábätko. Keď sme sa začínali snažiť, cítila som silnejšiu túžbu..no ako sa to postupne každý mesiac nedarilo, spôsobovalo mi to bolesť, sklamanie...preto som si povedala, že to skúsim neprežívať, neriešiť... Len ono je to ako keby taká pokrývka, pod ktorú sa to skrylo a pomaly sa to dusí... mám dni, kedy sa pýtam, čo je najlepšia cesta. Snažím sa už aj zmieriť s pocitom, že jednoducho deti nemusia prísť nikdy...mám veľa pekných aktivít, ktoré dávajú môjmu životu zmysel. Starám sa o záhradku, rada pečiem, všeličo kreatívne tvorím, čítam, trávim čas v prírode... len nechcem premeškať čas, kedy môžem niečo aspoň skúsiť. Nepoložila som vám vlastne žiadnu otázku...len som mala potrebu opísať svoj súčasný život strachy a možno predsalen požiadať o odporúčanie v smerovaní.

Dobre ráno, prosim vás neviem si už rady.Vzdy mi ide niečo hlavou,napr.mala som súd a ex o vyzivnom a rozmýšľam nad tým celý deň aj celú noc,opanta ma pocit strachu,začne mi byť zlé až na odpadnutie,mám tlaky do hlavy od krku mi prúdia,strieda sa mi teplo a zima pri tom.co mam robiť?

Dobry den rada by som sa opytala v poslednej dobe ˇavaˇ stavy take ze z nicoho nic bez akeho lóvel dovodu pocitujem strach a napatie a hned my ide myslienkami zlo, vhoroby a aj smrt .. uz par noci nemozem dobre zaspavat pretoze ked je moja mysel nezamestnana hned myslim na hluposti v col by to mohlo byt?