Psychologická a emočná poradňa

Dobrý deň, mám 14 mesačnú dcérku, posledný mesiac som raz do týždňa začala chodit mimo dom a je s ňou moja mama, bola na mna veľmi naviazaná, stále ma hľadala, typická separacna úzkosť, mne to nevadilo, len rodina si z toho občas robila žarty a bála som sa ako zvládne ten jeden deň bezo mna. Zvládla to dobre, občas ma hľadala po byte ale neplakala a keď aom prišla domov tešila sa. Teraz cez veľkonočné sviatky sme boli doma viacej všetci aj s manželom spolu, hádame sa dost často, ja som pomerne výbušná a neviem prečo ale začala byt hrozne na neho naviazaná, stále len k nemu, uspavat len on, keď sa udrie ide k otcovi, odo mna sa odťahuje…veľmi ma to boli neviem či je to spôsobené tým, že som bola teraz nervóznejšia že sme sa hadali a mala sa ma zľakla alebo je to len zas nejaká vývojová fáza a nemám z toho robiť “Halo”…každopádne keď sme samy dve pekne sa spolu hráme, aj sa prituli, keď je doma otec tak len jeho vidí…a dnes mi to urobila už aj s mojou mamou, ktorá bola na návšteve, bola unavená a len na ruky k mojej mame keď som ju nasilu zobrala lebo som videla, že už musí ísť spat strašný plač, odtahovala sa akoby som bola najväčší nepriateľ…moja otázka teda znie, je to podľa Vás normálne a prejde to? Alebo som urobila niekde chybu ja? Aké kroky podniknúť aby sa to zlepsilo medzi nami resp dcéra znova chcela byt pri mne? Očakávala som niečo takéto okolo 2,5-3 roku keď je obdobie vzdoru, keby to tak bolo tak nic ani neriešim ale toto mi príde u tak malého dieťaťa nie úplne v poriadku. Veľmi pekne dakujem

Dobrý deň,

Mám dve dcérky jednu 2 ročnú a druhú polročnú. Od kedy som bola v pôrodnici (september 2022) s mladšou dcérkou tak ma staršia začala odmietať. Brali sme to ako prechodné obdobie ktoré trvalo nakoniec iba niekoľko dní. O deti sa starám ja, manžel chodí do práce. Vo februári bol na operácii odvtedy je častejšie doma. Ale obaja sme si všimli že keď sme na návšteve u našich rodičov a má sa s kým hrať zabudne že existujeme. Proste vystačí si aj bez nás...tak momentálne nás nepotrebuje a dáva to aj najavo. Pritom sa ju snažíme viesť aj k úcte voči sebe navzájom k starším...
Vzdoruje už pár mesiacov (postupne to naberá na sile).
Teraz som bola chorá, dva dni úplne K.O. vysoké teploty, triašky boli sme u rodičov ostali sme tam aj spať a ona sa zas tak preorientovala na iných ľudí ze na mňa úplne zabudla. Nerozumiem tomu, som s ňou denno-denne starám sa o ňu a príde situácia že s ňou byť nemôžem a ona ma vytesni. A to tak že ma ani neosloví ani sa na mňa nepozrie. Bola som aj v nemocnici hospitalizovaná s mladšou dcérkou 5 dní (cca 2 týždne dozadu ) a zdá sa že sa preorientovala na iných ľudí. Teraz je veľmi fixovaná na ocinka. Aj predtým mala už fázy že chvíľu maminka potom zas ocinko bol najlepší. Ale toto jej správanie, že ma úplne vytesňuje ma veľmi zraňuje. Čo môžem v takejto situácii urobiť aby sa náš vzťah zlepšil?

Dobrý deň prajem,
Mám tri deti najstarší bude mať 6 (má problém s rečou,navštevujeme ligopediu,ale zlepšenie nevidím) potom 4 synceka a 2 ročnú dcérku. No a problém máme s tým 4 ročným synom. Je viac menej samostatný, šikovný len.... Veľmi ale naozaj veľmi robí zle sestričke a vôbec neviem ako na to reagovať. Nie je to týždeň ani mesiac. Je to už dosť ďalšie obdobie a neuspokojim sa s odpoveďou ,on z toho vyrastie. Situácia hrajú sa so sestričkou( najstarší je v škôlke) zrazu jej začne pritlačat na ruku,stúpať na nohu,ťahať za vlasy a rehotať sa,mala plače. Minule jej len tak,keď šiel okolo nej,treskol hlavu o stenu. Zhodil ju zo stoličky,pripucil vankúšom. Keď sa s ním vadim ,vysvetľujem rehoce sa mi do tváre :/ ale viem ,že ju má rád to vidím lebo majú aj svetlé chvíľky... najstaršieho berie asi ako vzor lebo po ňom opakuje ,pýta sa kedy príde zo skolky. Samozrejme sa spolu s bratom handrkuju a vtedy neskutočne zjape. Napr. Starší doňho nechtiac drgne a on začne zjapat akoby mu ruky nohy dolámal :/ je to dosť vyčerpávajúce,lebo žijeme so starými rodičmi a tí majú metódu po riti a bude dobre. Ale ja chcem aby pochopil,že ubližuje sestričke ,že ju to boli a mňa to trápi. Už som rozmýšľala,že navštívim s ním odborníka...ďakujem za odpoveď

Dobry den. Co robit ak si moja dcera vytrhava vlasy ? Zacalo to trhanim, sem tam nejaky zjedla. Potom som jej vysvetlovala,ze sa to nepapa atd... znje to smiesne, ale na spanie jej davam ciapku, aby tie vlasy netrhala. Podarilo sa troska jej narastli, ale casom zistila, ze to ide aj cez ciapku a opat sme na zaciatku. Vysvetlujem jej,ze sa to nerobi aj ked ju to upokojuje, ze uz jej vidno plesinku a nevyzera to dobre... skusam vsetko mozne, ale som v zacarovanom kruhu. Cez den si chyta vlasky a upozornim ju prestane, ale stane sa aj cez den sem tam,ze vytrhne. Najcastejsie je to pri zaspavani, zaspava aj hodinu. Prosim poradte ako ju oducit. Som z toho uz zufala. Ma zmysel s 2,5 rocnym dietatom ist k psychologovi ?

Dobrý deň! Mame 19 mesačného synčeka. Zväčša je kľudný. Zahrá sa aj sam. Väčšinou je samostatný nepotrebuje k hre iné osoby. Ide o to že hneď ako počuje otvorenie dverí začne strašne plakať a hneď aj k dverám uteká. Ak niekto vyjde z dverí von dokáže pri dverách plakať až kým sa daná osoba nevráti späť. Skúšala som ho vtedy niečím zaujať ale márne. Stále sa vráti k dverám a strašne plače. Minule už susedka prišla ze co sa deje že tak plače. Pravdou je že je vymaznaný. Keď niečo nedostane alebo nie je po jeho vôli hneď plače.. Už ten jeho plač prestávam zvládať.

Dobrý deň pani doktorka

viem že stravovanie rieši v tejto poradni iný špecialista, ale podľa nášho názoru sa u našej dcéry skôr jedná o psychickú záležitosť. Naša dcéra jednoducho nechce jesť a ani piť.

Je úplne jedno o aké jedlo sa jedná, pokiaľ to nie je čokoláda tak je to úplne na náhodu. Aj sa jej spýtame aké jedlo chce jesť, navaríme a niekedy zje, niekedy nie. Rovnaké je to ak jej jedlo postavíme pred nos s tým že jedz, ale aj keď sa jej prosíme, zvýšime hlas, pošleme ju za trest do detskej alebo čokoľvek. Nič nefunguje.

V podstate sme zúfalí. Obyčajný jogurt jej trvá zjesť asi pol hodinu, bežná detská porcia obeda hodinu. Minule som si s ňou dal súťaž...jogurt mala v sebe za necelých 5 minút a večeru tak do 20 min. Dostať do nej šálku čaju je tiež výzva. Ale keď súťaží tak je všetko super.

Z toho usudzujeme že sa nejedná o fyzický ale o psychický problem, aj keď nie sme špecialisti. Súťažiť sa ale nedá vždy a všade - napríklad zo škôlky príde úplne smädná a hladná.

Ďakujeme za každú radu, poprípade ak by bola nutná návšteva psychológa, vieme prísť aj k špecialistovi - sme z Bratislavy.

S pozdravom Peter

Zdravým mám 18 mesačného syna a vôbec ako keby nebol samostatný boji sa chodiť a sám si niečo zobrať všade má ťahá zo sebou stále chce podávať poháre neustále sme v kuchyni príde zatiahne má tam a chce pohár alebo ukáže na niaku hračku na zemi a boji sa ju zobrať až kým mu nepoviem aby si ju zobral ďalej nevie ešte stále si dať lyžicou do pusy vonku sa boji chodiť sám bez ruky úplne vie napodobňovať zvuky zvieratko ktoré pozná havko,macicka,koník.atd.od malicka bol samostatnejší ale po očkovaní sa troška zmenil boji sa chodiť sám a všade má ťahá to má.trosku znepokojuje ste jedna vec nikdy nehovoril papa naučil sa hovoriť ahoj keď mal rok a od vtedy hovorí ahoj na.meno reaguje takmer vždy absolútne nemá.zaujem o hračky stále chce byť len v kuchyni neviem ako mám postupovať do kedy bude tak nesamostatny

Dobry den,

V prvom rade sa chcem podakovat,uz v minulosti ste mi odpovedali a pomohli.
Teraz mam taky "problem" a neviem ako sa k nemu postavit.
Moje 2deti( takmer 6r a 3r dcery) nic nechcu vyhodit.Akonahle napr otvorim obal z novej zubnej kefky,sladkosti atd..vacsia si to hned vezme a skryje.Sama vravi,zeby najradsej bola,keby sme nic nevyhodili.Mladsia sa zas zobudila s krikom zo spanku,ze "Nechcem to vyhodit"- nieco podobne.
Pritom im dame a kupime skoro vsetko,nudzou naozaj netrpia.
Moze to suvisiet s tym,ze manzel je teraz vacsinoi pol tyzdna mimo pracovne?
A ja niekedy trpim uzkostami( strachom o deti)
( vymyslela som teraz nieco take,zeby sme mohli recyklovat aj deti,mali by svoje sacky).
Vopred dakujem za pomoc:)

Dobrý deň , moja dcérka bude mať 9 mesiacov a vôbec neznesie keď jej idem dať pusinku, hneď sa odtiahne. Keď ju chcem pohladkať to iste . Vôbec sa nechce túliť a ja som z toho smutná

Dobrý deň,

Mám 2 ročnú dcérku (+3 mesiace), s ktorou som nonstop od narodenia. Maximálna doba odlúčenie bola 2 hodiny. Doma sa bežne mazneme, stískame, bozkávame. Keď je mrzuta, chce sa jej spať...mrnká - maminka, maminka. Tatík ani nemusí existovať vtedy. Bezo mňa má problém zaspať.

Momentálne som hospitalizovaná v nemocnici a o dcéru sa stará otec. Keď si voláme cez videohovor, správa sa normálne a nemá problém sa rozlúčiť, zakrývať mi. Pri návšteve sa na mňa nelepí, nestíska ma, nebozká (ako by sa dalo očakávať). Len štandardne. Neplače za mnou ako by sa dalo očakávať. Na jednej strane som rada, že je spokojná a neplače. No na druhej strane mrzí. Ako by som jej vôbec nechýbala. A neviem to pochopiť. Deti predsa zvyknú plakať pri odlúčení. Môžete mi prosím pomôcť pochopiť túto situáciu? Nechýbam dcére?
Ďakujem.

Dobrý deň, rada by som sa poradila ohľadom záchvatov, ktoré máva môj, už skoro 3 ročný, synček. Pretrvávajú už dlhšie a začínajú ma znepokojovať viac a viac. Keď sa nahnevá, nevyhovie sa mu, musí si napríklad obuť topánky, ktoré on nechce začne sa hnevať a plakať. Po chvílke však tento plač prerastie do niečoho čo je zmesov plaču, zajakávania sa, pokusov dostať zo seba nejaké súvislé slová a pokusov o nadýchnutie sa. Ide vpodstate o akýsi prerušovaný plač, kedy sa s nami snaží synček komunikovať a zároveň sa pri každej slabike aj nadychovať. Vydáva pri tom akoby híkavé zvuky. Vobec neviem, či sa mi podarí Vám tieto situácie opísať tak ako ich zažívame. Nedávno k tomuto správaniu pridal aj mávanie jednou rukou keď sa mu niečo nepáči. Nie je to vždy no spozornela som, keď to pred pár dňami už viackrát urobil. Hľadala som podobné prípady na internete no žial som sa k ničomu nedopátrala. Preto budem veľmi rada za akékoľvek rady či postrehy. Neviem, či to patrí k normálnemu vývoju dieťaťa alebo je potrebné to s niekým riešiť. S manželom sa pri týchto ale aj iných nezhodách snažíme čo najviac s maličkým komunikovať a situáciu si vysvetliť. No zvačša nás ani nedokáže vnímať. No vo všeobecnosti fungujeme na princípe nekonečného vysvetľovania a rozhovorov. Synček je inak veľmi komunikatívny, bystrý, hravý, fantázia mu funguje na plné obrátky. S kolektívom nemá problém, chodil do jaslí od cca 2 rokov a v novej škôlke sa tiež hneď pekne adaptoval.Rozprávať nám začal neskôr, viacej až okolo 1,5 roka a v jasliach sa rozhovoril úplne. Rozumieť mu je stále viac a viac (myslím, že už aj cudzí človek dokáže identifikovať o čom je reč) a opakuje všetko čo začuje. Dúfa, že som poskytla čo najviac relevantných informácií na posúdenie. Ďakujem vopred za Vašu odpoveď. Prajem pekný deň!

Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
Stála sa taká nepríjemná situácia kedy svokra mala na starostí našu dcéru , boli sme obaja rodičia v práci , nieje to prvý krát kedy nám svokra vypomôže ak môže s dcérou Emmou... po obede si svokra zavolala na návštevu susedov s vnučkou 2 ročne dievčatko, chcelo si požičať od Emmky bublifuk , no Emmka ho nechcela požičať a už bol oheň na streche ako sa hovorí, začala vyvádzať, plakať, kričať že ona jej ho nedá.... hneď ako som prišla z práce som počúvala od manžela že aká je zlá, že sa nevie chovať...
Môj názor je že si len bránila svoje a že netreba z tohto robiť tragédiu, keď som sa jej opýtala večer že prečo tak vyvádzala tak mi povedala ,že sa bála že jej ten bublifuk už nevráti... Chcem podotknúť že Emmka bola nevyspatá a poznám si svoju dcéru keď je nevyspinkaná je nervózna...
Hneď by bolo vytknuté že Emmka je škaredá a že sa nevie chovať , že urobila hanbu pred susedmi....len preto že si bránila svoju hračku?
Ako by sa správne malá riešiť takáto situácia? Čo robiť ak dieťa chytí taký hnev?

Dobrý deň, máme 3,5 ročnú dcérku. Je veľmi šikovná, inteligentná.
Od narodenia vedela na nás pokričať. Vie sa dosť hnevať. Už od jedného roka sa pri hnevaní vypínala dozadu, následne akoby zadržiavala dych keď bola v amoku. Keď mala 18 mesiacov narodila sa nám aj druhá dcérka. Samozrejme že prišlo aj žiarlenie.
No staršia dcérka sa pre všetko hnevá. Keď niečo chce a ja poviem neskôr,teraz nie, tak hneď začne kričat a kričí,dupe, dosloca začne až vrieskať.
Do toho nám zadržiava stolicu. To robí už hooodne dlho. No teraz ro robí spôsobom že sa ukrýva a má svoju polohu pri ktorej sa jej to podarí dobre zadržiavať. My sa snažíme vždy to pokojne jej vysvetliť, že kakať treba no ona začne po nás kričať že jej sa nedá kakať a pod. Potom je z toho nervózna, a začne robiť vwci ktoré vie že nemôže (také, ktorými vie že nás ešte viac nahnevá)
Komplikuje nám to aj pobyt vonku. Stále si kontroluje nohavičky ci ich náhodou nemá okakané a keď náhodou áno tak začne tak strašne kričať, že ani nepočuje keď sa ju snažím upokojiť že je to v poriadku že dáme čisté.
Trvá to už rok a pol, nevieme ako si s tým poradiť.
Ďakujeme

Dobry den, naša dcera uz od malicka strasne plakavala. Ked mala 3 tyzdne ostala uplne fialova( zašla sa) . Netusila som ze nieco take sa moze stat. Ostali sme v nemocnici na pozorovani, diagnoza znela hystericky plac. Poucili nas co mame robit ak by sa to opakovalo. Dnes ma uz 14 mesiacov a mam pocit ze tieto stavy sa opakuju castejsie, ked nieco chce a nedostane, spusti rev, niekedy normalny niekedy hystericky...ked sa buchne napriklad, trva jej kym sa nadychne, ak to neurobi hned jej fukame do tvare a nadychne sa. Chcem sa opytat, ci to niekedy prejde, vyrastie s toho? Pripadne co mame robit aby sa nezachadzala?