Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobry den, mozno riesim blbosti, ale chcem sa opytat, moj 9 rocny syn velmi inklinuje k dievcenskym veciam, je taky jemny a citlivy a bavia ho vyslovene zenske veci, zenske temy, kruzky atd, medzi detmi ma viac menej kamosky nie kamosov. Ma rad sperky, vsetko co sa blisti, rad maluje a tvori, vysiva, obdivuje dievcenske oblecenie, hracky, sport ho nezaujima, pacia sa mu zenske celenky, naramky, suknicky, dava si na hlavu deku a hraje sa ze ma dlhe vlasy, takto sa sprava odjakziva, vsetci ma ukludnuju ze ho to prejde, ale zatial ho to drzi, ja uz aj vybuchnem niekedy ze nech to nerobi a nesprava sa tak, vasi mi to a potom mi to je luto samozrejme. Proste sa bojim ci je v poriadku , snazim sa ho motivovat ku chlapcenskym veciam, ale marne, inak je to mudry, rozumny a dobry chalan, ma rad aj chalanske veci, hry na pc, chalanske rozpravky atd. Prosim vas mam sa bat ze bude transexual alebo gay? Dakujem

Dobrý deň prosím vás potrebujem poradiť pretože som už veľmi zúfalá kvôli môjmu 3 ročnému synovi, od narodenia bol veľmi uplakany a čím starší tým náročnejší, stále len place a výstraja. Nedá sa s ním nič v kľude urobiť výstraja pri každej činnosti či už ho obliekam, vyzliekam umývanie zubov, uspávanie jedenie no proste všetko. Ma veľmi veľa energie. Stále keď niekde ideme tak potom nechce ísť domov uteká nechce sa obliekať hádže sa o zem až to končí všetko riadnym krikom a niekedy aj capnutim po zadku, dali sme ho do škôlky a dúfali ze sa tam unaví, vyhra a doma bude spokojnejší no nič sa nezmenilo je to stále horšie dokonca výstraja a plače aj keď idem poňho zo škôlky, začína sa zasa kolobeh nechce sa obliekať, nechce ísť domov, nechce kráčať atď. Učiteľka vraví ze v škôlke je dobrý pekne sa hrá počúva papa spinká. Mame doma aj 4 mesačne babatko ktorému taktiež doma robí zle. Snažíme sa mu to stále všetko vysvetľovať v kľude, no to ako keby ignoroval a nakoniec to zasa konči krikom. Začal byť dokonca veľmi drzý ak niečo nieje tak ako chce on tak začne dupat nohami kričať a takto je to denno denne od rána do večera ten istý kolobeh. Všetko musi byt tak, ako chce on. Plače aj pre maličkosti napríklad ze mu rozopnem bundu a začne vyvádzať ze on si chcel bundu rozopnut a tak mu musím tu bundu zasa zapnúť aby si ju rozopol sam a potom je spokojný. Najhoršie to býva večer keď sme všetci doma až pokým nejde spat tak len skáče výstraja robí zle. Ako sa mame k nemu správať? Stále sme sa mu venovali koľko sme mohli ale už je to veľmi stresujúce aj pre mňa aj pre manžela. Som naozaj veľmi zúfalá keďže už od narodenia s nim stale "bojujeme". Uz som x krát preplakala a reálne rozmýšľam o návšteve psychológa aby som zistila co robím zle. Som z toho veľmi smutná keď vidím mamičky ako ich deti ľúbia ake sú kľudne spokojne a nevystrajaju pri všetkom.
Ďakujem

Dobrý deň,
mám ročného synčeka a keď ho sledujem mám pocit už dlhú dobu že mi nerozumie, nepozerá na mňa keď mu niečo rozprávam, spievam...Nerobí ťapušky, neukazuje, nenapodobňuje. Všetko iba kúše, nehrá sa s hračkou napríklad s autíčkom. Ale bľaboce a hovorí mama. Býva skôr vážny, usmeje sa keď ho niečo zaujme, ako psík a podobne. Máme problém aj s jedením a pitím. Narodený mal len 2,3 kg a 46 cm v termíne. Pôrod bol plánovaný cisársky kvôli podvýžive. Cvičili sme Vojtovku. Teraz už pekne chodí popri nábytku a štvornožkuje. Neobsedí stále je v pohybe aj pri kŕmení. Iné ťazkosti sme nemali. Boli sme v neurologickej ambulancii, všetko bolo v poriadku. Moja otázka je či zatiaľ neriešiť nič alebo by ste nám odporúčali nejaké vyšetrenie? Stále na to myslím, no neviem si pomôcť. Ostatní v rodine si myslia že to chce len čas. Ďakujem pekne.

Dobrý deň, moje 15 mesačne dievčatko má začalo pár dní dozadu odmietať. Som s ňou 24/7, od narodenia, otec je prítomný, ale nie viac ako ja. Je skôr na zábavky, ale samozrejme niekedy aj okupe, málokedy už uspi alebo nakŕmi. Uspavat sa nechávala len odomna, ako matky, hlavne večer. Cez deň to ešte dovolila aj jemu aj mojej mame, dokonca mojej mamine aj večer. Je s ňou tiež pomerne často, a majú úžasný vzťah od narodenia. Teraz v lete na dovolenke mala zas obdobie, že odmietala aj ocka, a bola len na mne, keď sa priblížil, tak plač. Aktuálne to má ku mne, začala sa zvláštne na mna pozerat, a keď ju chcem vziať tak absolútne, a plac…je mi z toho veľmi ťažko, aj keď viem, že sú to asi tie obdobia..no chcem sa opýtať, či to môže pramenia aj z niečoho iného? Momentálne chce najviac svoju starku - moju mamu. Ja sa nemozem ani ukazat. A vždy to bolo presne naopak..ďakujem Vám za odpoved.

Dobrý deň,

Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu

Dobrý deň sme si adoptovali synceka keď mal 8 mesiacov teraz ma 2 a pol roka je naše zlatíčko ale mame problémy s nim začal kričať bije nás a ubližuje deťom hocijaké ho veku ako aj Babetka aj Ves im deťom ale iba tým co ich dobre pozná chodíme s nim veľa vonku tak je zlatíčko hra sa epk e s inými deťmi. Som tehotná čakáme dvojčatka malého pripravujeme ale ešte nechápe tomu veľmi my sme pokojný rodicia ale niekedy už vybuchneme keď veľa kričí alebo ubližuje ináč rozprávame tichim hlasom. Neviem co mam zmeniť je to citlivý chlapček a každú zmenu nesie zle keď je dlhá návštevy alebo tak. Bojím sa ze bude udiera aj Dvojičky keď sa narodia. Potrebujem pomoc co robíme zle a co môžme napraviť ako reagovať keď kričí alebo bije. Skúšali sme veľa psychologické rady z netu ale nepomohlo nič. Najhoršie je jeho krik keď začne nevie prestať aj sme mu hovorili ze aký budeš spevák alebo aký máš krásny hlas ale on ide a pozerá priamo do očí a kričí kým nevybuchnem. Za pomoc vám dakujem

Dobrý deň. Mám 5 ročného syna, ktorý skoro vôbec neposluchne. Momentálne dostávam zo škôlky samé sťažnosti že je to s nim hrozne, na nevydržanie a posledný týždeň chodím preňho pred obednym spánkom pretože si s ním nevedeli dať rady (vyrušoval deti a tie kvôli nemu nespali, akoby si žiadal pozornosť) Ide o to že mu mozem pekne povedať 10x nepomôže, mozem po nom kričať, mozem mu dať trest - zákaz tv, zoberiem hračku, zákaz ísť von, priznám sa že sem tam na zadok - chvíľku poplače ale akoby mu to bolo jedno, keď mu vezmem obľúbenú hračku povie že si obľúbi inú.. V škôlke pri umývaní rúk špliecha deti, “prdi ústami” čím na prska sliny.. akoby si nevedel uvedomiť dôsledky svojich činov. Pritom mu všetko vysvetľujem. Učiteľka mi hovorila že jej vyplazuje jazyk, vysmieva sa jej keď ho hreší pritom toto doma nerobí. Druha vec zabúda, povie mi v jednej minúte niečo a v druhej na to zabudne (toto ale nieje vždy). Inak je šikovný a povedala by som inteligentný, vie čítat aj písať a dokonca počítať jednoduché príklady.
Máme ešte pol ročnú dcérku a niekedy mám pocit že sa zmenil keď za narodila, akoby sa v nom niečo zlomilo, keď som prišla domov z nemocnice bol ako vymenený ale tieto zmeny išli postupne až to vyhrotilo do tejto situácie. V škôlke nám poradili navštíviť cpp centrum ale termín nám vedia dať až po letných prázdninách, tak ak by sa dalo poradiť mi ako ísť naňho. Ďakujem za odpoveď

Dobry deň Pani Doktorka chcem sa spýtať syn má 6 rokov v oktobri 7. Ide do prvej triedy a máva take dosť divné dni nachytali sme ho pár krát ako ležal v posteli a šuchal sa o ňu. Už sme ho nachytali aj ako mal stiahnute gate a robil to. Vždy mu povieme že to sa nemá ale máva take chviľky. Viete mi poradiť ci je to normálne nechcem sa báť že niečo s neho vyrastie.

Dobrý deň,
prosím vás o radu ohľadom mojej 4,5 ročnej dcérky. Od narodenia je to veľmi citlivé dieťa, na všetko reaguje prehnane. Po nástupe do škôlky bola dosť hanblivá, bojazlivá, tento školský rok sa to už upravilo a je celkom smelá. To by som ani neriešila, ona nepotrebuje byť stredobodom pozornosti, ja s manželom sme prakticky tiež skôr introverti. Ale veľmi mi robia starosti jej prehnané reakcie. Odber krvi u lekárky nehrozí, to ju chytí hrozný amok, začne sa brániť, vrieskať, vzpierať sa, to je neskutočný plač. Taktiež keď ju niečo bolí, to je hrozné teátro okolo. Stačí, že si niekde oškrie palec na ruke a dokáže kvôli tomu histerčiť a vrieskať aj pol hodinu. Alebo jej niečo zakážem a ona hneď plače. Už s manželom naozaj nevládzeme, poslednú dobu je to denno denne niečo, kvôli čomu takto plače. Sme dosť trpezliví, ale už máme čo robiť aby sme udržali nervy na uzde. Snažíme sa s ňou veľa rozprávať, reagovať kľudne ale už to prestávame zvládať.
Už teraz mám stres z leta, keď bude behať po vonku v krátkych veciach, no nebodaj si odrie koleno, alebo ruku, keď si predstavím ten hodinový cirkus okolo, chytá ma panika. Nevieme ako na ňu.
Prosím čo mi poradíte?
Ona je okrem tých svojich výstupov veľmi šikovné a milé dievčatko, je hravá, veselá, deti v škôlke ju majú radi, tam je všetko v poriadku.
Za každú radu vopred ďakujem.

Dobrý deň, mám 14 mesačnú dcérku, posledný mesiac som raz do týždňa začala chodit mimo dom a je s ňou moja mama, bola na mna veľmi naviazaná, stále ma hľadala, typická separacna úzkosť, mne to nevadilo, len rodina si z toho občas robila žarty a bála som sa ako zvládne ten jeden deň bezo mna. Zvládla to dobre, občas ma hľadala po byte ale neplakala a keď aom prišla domov tešila sa. Teraz cez veľkonočné sviatky sme boli doma viacej všetci aj s manželom spolu, hádame sa dost často, ja som pomerne výbušná a neviem prečo ale začala byt hrozne na neho naviazaná, stále len k nemu, uspavat len on, keď sa udrie ide k otcovi, odo mna sa odťahuje…veľmi ma to boli neviem či je to spôsobené tým, že som bola teraz nervóznejšia že sme sa hadali a mala sa ma zľakla alebo je to len zas nejaká vývojová fáza a nemám z toho robiť “Halo”…každopádne keď sme samy dve pekne sa spolu hráme, aj sa prituli, keď je doma otec tak len jeho vidí…a dnes mi to urobila už aj s mojou mamou, ktorá bola na návšteve, bola unavená a len na ruky k mojej mame keď som ju nasilu zobrala lebo som videla, že už musí ísť spat strašný plač, odtahovala sa akoby som bola najväčší nepriateľ…moja otázka teda znie, je to podľa Vás normálne a prejde to? Alebo som urobila niekde chybu ja? Aké kroky podniknúť aby sa to zlepsilo medzi nami resp dcéra znova chcela byt pri mne? Očakávala som niečo takéto okolo 2,5-3 roku keď je obdobie vzdoru, keby to tak bolo tak nic ani neriešim ale toto mi príde u tak malého dieťaťa nie úplne v poriadku. Veľmi pekne dakujem

Dobrý deň
Už dlhšie pozorujem problém so správaním u mojej dcéry. Má Dva a pol roka a neviem ako ďalej.
Netuším či ide o obdobie vzdoru alebo sme zlyhali vo výchove. V poslednom období nám veľmi oponuje pripravím obed povie chcem iné, obliekam ju do šiat...aké ja chcem iné....ako mám na toto reagovať správne...
Momentálne čakáme druhé dieťa keďže často chodím k doktorovi stráži ju babka ktorú začala úplne odmietať...choď preč, ty sem nechoď, ty nemôžeš,....veľmi ma toto správanie trápi a neviem kde sa to v nej berie...taktiež keď prídu k starým rodičom aj iné vnúčatá a trha hračky z rúk alebo ich stipe...bojím sa aby sa u nej takýmto spôsobom neprejavovala nejaká porucha. Prosím o radu ďakujem

Dobrý deň,

Mám dve dcérky jednu 2 ročnú a druhú polročnú. Od kedy som bola v pôrodnici (september 2022) s mladšou dcérkou tak ma staršia začala odmietať. Brali sme to ako prechodné obdobie ktoré trvalo nakoniec iba niekoľko dní. O deti sa starám ja, manžel chodí do práce. Vo februári bol na operácii odvtedy je častejšie doma. Ale obaja sme si všimli že keď sme na návšteve u našich rodičov a má sa s kým hrať zabudne že existujeme. Proste vystačí si aj bez nás...tak momentálne nás nepotrebuje a dáva to aj najavo. Pritom sa ju snažíme viesť aj k úcte voči sebe navzájom k starším...
Vzdoruje už pár mesiacov (postupne to naberá na sile).
Teraz som bola chorá, dva dni úplne K.O. vysoké teploty, triašky boli sme u rodičov ostali sme tam aj spať a ona sa zas tak preorientovala na iných ľudí ze na mňa úplne zabudla. Nerozumiem tomu, som s ňou denno-denne starám sa o ňu a príde situácia že s ňou byť nemôžem a ona ma vytesni. A to tak že ma ani neosloví ani sa na mňa nepozrie. Bola som aj v nemocnici hospitalizovaná s mladšou dcérkou 5 dní (cca 2 týždne dozadu ) a zdá sa že sa preorientovala na iných ľudí. Teraz je veľmi fixovaná na ocinka. Aj predtým mala už fázy že chvíľu maminka potom zas ocinko bol najlepší. Ale toto jej správanie, že ma úplne vytesňuje ma veľmi zraňuje. Čo môžem v takejto situácii urobiť aby sa náš vzťah zlepšil?

Dobrý deň mám syna bude mať 2.5 roka v podstate dobre dieťa má niekedy svoje ale to asi všetci avšak posledné 3 mesiace sú šialené ???? už nevládzem vždy som ho viac menej nútila ustúpiť, odísť, nechať iným hracku ale teraz si to asi vynahradza prídeme so klubu k deťom chvíľku je dobre stačí maly impulz napr. Príde k nemu niekto do bazénu s gulickami a hodí gulicku ani nie k nemu a už útočí a hádže aj on, zoberú mu hracku hodí sa o zem alebo dotyčne dieťa capne ???? ak sú na smykacke a je tam viac detí a salia sa napr. Ze niekto ide pred ním a natruc zdržuje môj ho posunie (súrne ho) a lebo kričí alebo ho odstrci ???? 100 krát mu to vysvetľujem aj vie ze urobí zle ale opäť ideme stačí málo a už je zle???? od malička malička je medzi detmi, to ze nepozicia svoje hracky doma by som ešte prežila ale toto ze sme niekde a staci máličko a ide do útoku ???? dnes napr. Do bazéna prišiel chlapec s kladivom dreveným zahnal sa na môjho a už ro išlo potom tam už ani dievčatko nechcel pustit???? celé ho to tak rozladilo ze už bol zlý na všetky deti:( predchádzala tomu aj zla noc ma atypický ekzém a pravdepodobne aj alergiu zatiaľ sme v štádiu vysetreni???? je to náročné prídem si ako policajt a to o 2 mesiace robím a bojím sa ze sa to ešte zhorší ???? nechcem mu dat na zadok keď toto robí bojím sa aby mu to neprilialo ešte viac agresivneho:( neviem si už poradiť pritom není zlý dnes si už od jedu išiel buchnut hlavu o chlapčeka pred ním keď to robí zoberiem ho nabok zmacknem ruku aj pozriem do očí ale to je chvíľkové, aj sa snažím ho zabaviť inde, aj skúšam odpútať pozornosť nie vždy sa to dá a v septembri nás čaká skolka :(

Dobrý deň prajem,
Mám tri deti najstarší bude mať 6 (má problém s rečou,navštevujeme ligopediu,ale zlepšenie nevidím) potom 4 synceka a 2 ročnú dcérku. No a problém máme s tým 4 ročným synom. Je viac menej samostatný, šikovný len.... Veľmi ale naozaj veľmi robí zle sestričke a vôbec neviem ako na to reagovať. Nie je to týždeň ani mesiac. Je to už dosť ďalšie obdobie a neuspokojim sa s odpoveďou ,on z toho vyrastie. Situácia hrajú sa so sestričkou( najstarší je v škôlke) zrazu jej začne pritlačat na ruku,stúpať na nohu,ťahať za vlasy a rehotať sa,mala plače. Minule jej len tak,keď šiel okolo nej,treskol hlavu o stenu. Zhodil ju zo stoličky,pripucil vankúšom. Keď sa s ním vadim ,vysvetľujem rehoce sa mi do tváre :/ ale viem ,že ju má rád to vidím lebo majú aj svetlé chvíľky... najstaršieho berie asi ako vzor lebo po ňom opakuje ,pýta sa kedy príde zo skolky. Samozrejme sa spolu s bratom handrkuju a vtedy neskutočne zjape. Napr. Starší doňho nechtiac drgne a on začne zjapat akoby mu ruky nohy dolámal :/ je to dosť vyčerpávajúce,lebo žijeme so starými rodičmi a tí majú metódu po riti a bude dobre. Ale ja chcem aby pochopil,že ubližuje sestričke ,že ju to boli a mňa to trápi. Už som rozmýšľala,že navštívim s ním odborníka...ďakujem za odpoveď

Dobry den. Co robit ak si moja dcera vytrhava vlasy ? Zacalo to trhanim, sem tam nejaky zjedla. Potom som jej vysvetlovala,ze sa to nepapa atd... znje to smiesne, ale na spanie jej davam ciapku, aby tie vlasy netrhala. Podarilo sa troska jej narastli, ale casom zistila, ze to ide aj cez ciapku a opat sme na zaciatku. Vysvetlujem jej,ze sa to nerobi aj ked ju to upokojuje, ze uz jej vidno plesinku a nevyzera to dobre... skusam vsetko mozne, ale som v zacarovanom kruhu. Cez den si chyta vlasky a upozornim ju prestane, ale stane sa aj cez den sem tam,ze vytrhne. Najcastejsie je to pri zaspavani, zaspava aj hodinu. Prosim poradte ako ju oducit. Som z toho uz zufala. Ma zmysel s 2,5 rocnym dietatom ist k psychologovi ?