Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV
166 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá 

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • 14 mesačne dieťa ma odmieta

    , Autor: Suz

    Dobrý deň, mám 14 mesačnú dcérku, posledný mesiac som raz do týždňa začala chodit mimo dom a je s ňou moja mama, bola na mna veľmi naviazaná, stále ma hľadala, typická separacna úzkosť, mne to nevadilo, len rodina si z toho občas robila žarty a bála som sa ako zvládne ten jeden deň bezo mna. Zvládla to dobre, občas ma hľadala po byte ale neplakala a keď aom prišla domov tešila sa. Teraz cez veľkonočné sviatky sme boli doma viacej všetci aj s manželom spolu, hádame sa dost často, ja som pomerne výbušná a neviem prečo ale začala byt hrozne na neho naviazaná, stále len k nemu, uspavat len on, keď sa udrie ide k otcovi, odo mna sa odťahuje…veľmi ma to boli neviem či je to spôsobené tým, že som bola teraz nervóznejšia že sme sa hadali a mala sa ma zľakla alebo je to len zas nejaká vývojová fáza a nemám z toho robiť “Halo”…každopádne keď sme samy dve pekne sa spolu hráme, aj sa prituli, keď je doma otec tak len jeho vidí…a dnes mi to urobila už aj s mojou mamou, ktorá bola na návšteve, bola unavená a len na ruky k mojej mame keď som ju nasilu zobrala lebo som videla, že už musí ísť spat strašný plač, odtahovala sa akoby som bola najväčší nepriateľ…moja otázka teda znie, je to podľa Vás normálne a prejde to? Alebo som urobila niekde chybu ja? Aké kroky podniknúť aby sa to zlepsilo medzi nami resp dcéra znova chcela byt pri mne? Očakávala som niečo takéto okolo 2,5-3 roku keď je obdobie vzdoru, keby to tak bolo tak nic ani neriešim ale toto mi príde u tak malého dieťaťa nie úplne v poriadku. Veľmi pekne dakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, keďže je to častá otázka, preposielam staršiu odpoveď:
    Pre také malé dieťa je „strata“ rodiča existenčná, nevie si vysvetliť rozumovo – a z biologického hľadiska ani nemôže, že mama odišla len na chvíľu. Biologický program prežitia v nás diktuje ísť k tomu, kto je dostupný a stabilný. Dávať tomu nálepky vzdoru alebo nevďaku Vám len odďaľuje návrat k normálnemu vzťahu. Skúste sa len naďalej správať konzistentne prijímajúco, ubezpečte dcéru slovami aj správaním (môžete si vyčleniť nejaký čas len pre ňu) že ste tam pre ňu. Dajte bokom výčitky jej aj sebe, ak si niečo vyčítate.. je to náročné obdobie pre všetkých. Veľa zdaru prajem.
    PhDr. Elena Tomková