Dobrý deň sme si adoptovali synceka keď mal 8 mesiacov teraz ma 2 a pol roka je naše zlatíčko ale mame problémy s nim začal kričať bije nás a ubližuje deťom hocijaké ho veku ako aj Babetka aj Ves im deťom ale iba tým co ich dobre pozná chodíme s nim veľa vonku tak je zlatíčko hra sa epk e s inými deťmi. Som tehotná čakáme dvojčatka malého pripravujeme ale ešte nechápe tomu veľmi my sme pokojný rodicia ale niekedy už vybuchneme keď veľa kričí alebo ubližuje ináč rozprávame tichim hlasom. Neviem co mam zmeniť je to citlivý chlapček a každú zmenu nesie zle keď je dlhá návštevy alebo tak. Bojím sa ze bude udiera aj Dvojičky keď sa narodia. Potrebujem pomoc co robíme zle a co môžme napraviť ako reagovať keď kričí alebo bije. Skúšali sme veľa psychologické rady z netu ale nepomohlo nič. Najhoršie je jeho krik keď začne nevie prestať aj sme mu hovorili ze aký budeš spevák alebo aký máš krásny hlas ale on ide a pozerá priamo do očí a kričí kým nevybuchnem. Za pomoc vám dakujem
Dobrý deň,
Ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď. Výchova adoptovaných detí je ešte zložitejšia ako „normálnych“ detí, najmä ak potom do rodiny pribudnú ďalší členovia. Opustené deti majú základnú potrebu – pevne si niekoho pripútať a tipujem, že jeho „zlé“ správanie sa týkalo práve toho, že sa cítil v ohrození. Neviem či ste pri jeho adopcii spolupracovali s organizáciou Návrat, ktorá sa na touto oblasťou zaoberá, ak aj nie, veľmi odporúčam ísť si k nim po expertné rady aj dlhodobý dohľad.
Dobrý deň,
mám ročného synčeka a keď ho sledujem mám pocit už dlhú dobu že mi nerozumie, nepozerá na mňa keď mu niečo rozprávam, spievam...Nerobí ťapušky, neukazuje, nenapodobňuje. Všetko iba kúše, nehrá sa s hračkou napríklad s autíčkom. Ale bľaboce a hovorí mama. Býva skôr vážny, usmeje sa keď ho niečo zaujme, ako psík a podobne. Máme problém aj s jedením a pitím. Narodený mal len 2,3 kg a 46 cm v termíne. Pôrod bol plánovaný cisársky kvôli podvýžive. Cvičili sme Vojtovku. Teraz už pekne chodí popri nábytku a štvornožkuje. Neobsedí stále je v pohybe aj pri kŕmení. Iné ťazkosti sme nemali. Boli sme v neurologickej ambulancii, všetko bolo v poriadku. Moja otázka je či zatiaľ neriešiť nič alebo by ste nám odporúčali nejaké vyšetrenie? Stále na to myslím, no neviem si pomôcť. Ostatní v rodine si myslia že to chce len čas. Ďakujem pekne.
Dobrý deň, žijete zrejme v konflikte, čo je lepšie – poslúchnuť strach a možno tak predísť nežiadúcim
následkom; alebo ostať pokojná ako základ pre dobrý rast dieťaťa. Ako matka samozrejme prežívate
najväčšie obavy, a na vás je aj najväčší diel starostlivosti , a preto je dobré, keď ste v pohode – ak vám
to dá návšteva odborníka, neváhajte a objednajte sa. Ak by vám pomohlo viac informácií, pre lepšiu
orientáciu posielam stránku, kde podrobne rozoberajú príznaky porúch autistického spektra.
https://www.neviditelni.sk/prve-rizikove-prejavy-poruch-autistickeho-spektra/
Dobrý deň prajem,
Mám tri deti najstarší bude mať 6 (má problém s rečou,navštevujeme ligopediu,ale zlepšenie nevidím) potom 4 synceka a 2 ročnú dcérku. No a problém máme s tým 4 ročným synom. Je viac menej samostatný, šikovný len.... Veľmi ale naozaj veľmi robí zle sestričke a vôbec neviem ako na to reagovať. Nie je to týždeň ani mesiac. Je to už dosť ďalšie obdobie a neuspokojim sa s odpoveďou ,on z toho vyrastie. Situácia hrajú sa so sestričkou( najstarší je v škôlke) zrazu jej začne pritlačat na ruku,stúpať na nohu,ťahať za vlasy a rehotať sa,mala plače. Minule jej len tak,keď šiel okolo nej,treskol hlavu o stenu. Zhodil ju zo stoličky,pripucil vankúšom. Keď sa s ním vadim ,vysvetľujem rehoce sa mi do tváre :/ ale viem ,že ju má rád to vidím lebo majú aj svetlé chvíľky... najstaršieho berie asi ako vzor lebo po ňom opakuje ,pýta sa kedy príde zo skolky. Samozrejme sa spolu s bratom handrkuju a vtedy neskutočne zjape. Napr. Starší doňho nechtiac drgne a on začne zjapat akoby mu ruky nohy dolámal :/ je to dosť vyčerpávajúce,lebo žijeme so starými rodičmi a tí majú metódu po riti a bude dobre. Ale ja chcem aby pochopil,že ubližuje sestričke ,že ju to boli a mňa to trápi. Už som rozmýšľala,že navštívim s ním odborníka...ďakujem za odpoveď
Dobrý deň, Váš problém si naozaj vyžaduje priamu návštevu odborníka, zmenu správania syna je treba urobiť čo najskôr. Je stredný a má preto ťažkú pozíciu, lebo má „konkurenciu“ z oboch strán. Na sestre si môže odreagovávať svoju frustráciu a aj všetok strach, ktorý v ňom toto usporiadanie vyvoláva. Len si na chvíľu predstavte, že také malé dieťa – jeho prežitie úplne závisí na rodičoch. A tí sa mu odrazu prestanú venovať v preňho dostatočnej miere (a miera toho, čo emócie dieťaťa pokladajú za dostatočné, sa mení v závislosti od toho, čo sa mu deje, čo ho vystrašilo, odradilo,...ako rodičia nepochopili jeho potreby napr.) Takže taká inštinktívna reakcia je zničiť to, čo bráni v jeho prežití... samozrejme sú tam aj iné emócie, ako to vidíte aj vy. Nevhodné správanie je treba hneď zastaviť, a to dobré odmeniť. A hlavne syna ubezpečiť, že ste tam preňho – ak sa dá, venujte denne nejaký čas len jemu. Chcieť od neho, aby pochopil bolesť iného je ešte priskoro, ale určite musí rozumieť tomu čo smie robiť a čo nie.
Elena Tomková
Dobrý deň! Mame 19 mesačného synčeka. Zväčša je kľudný. Zahrá sa aj sam. Väčšinou je samostatný nepotrebuje k hre iné osoby. Ide o to že hneď ako počuje otvorenie dverí začne strašne plakať a hneď aj k dverám uteká. Ak niekto vyjde z dverí von dokáže pri dverách plakať až kým sa daná osoba nevráti späť. Skúšala som ho vtedy niečím zaujať ale márne. Stále sa vráti k dverám a strašne plače. Minule už susedka prišla ze co sa deje že tak plače. Pravdou je že je vymaznaný. Keď niečo nedostane alebo nie je po jeho vôli hneď plače.. Už ten jeho plač prestávam zvládať.
: Dobrý deň, situácia, ktorú opisujete, by prišla skôr či neskôr. Deti sa musia naučiť aj to, že nedostanú veci hneď, že nie je vždy po ich – a u vás to bude zrejme ešte ťažšie, keďže doteraz ste synčeka nefrustrovali. A k tomu sa pridala ešte reakcia sociálneho okolia (susedka) čo sa deje. Nech vás to nemýli, obvykle sa v našom okolí nájde človek (aj viacerí), ktorí vedia lepšie, ako by sme mali robiť veci,.. Paradoxne skúste sa postarať o seba, aby ste to zvládali; nie o syna.
Dobrý deň, rada by som sa poradila ohľadom záchvatov, ktoré máva môj, už skoro 3 ročný, synček. Pretrvávajú už dlhšie a začínajú ma znepokojovať viac a viac. Keď sa nahnevá, nevyhovie sa mu, musí si napríklad obuť topánky, ktoré on nechce začne sa hnevať a plakať. Po chvílke však tento plač prerastie do niečoho čo je zmesov plaču, zajakávania sa, pokusov dostať zo seba nejaké súvislé slová a pokusov o nadýchnutie sa. Ide vpodstate o akýsi prerušovaný plač, kedy sa s nami snaží synček komunikovať a zároveň sa pri každej slabike aj nadychovať. Vydáva pri tom akoby híkavé zvuky. Vobec neviem, či sa mi podarí Vám tieto situácie opísať tak ako ich zažívame. Nedávno k tomuto správaniu pridal aj mávanie jednou rukou keď sa mu niečo nepáči. Nie je to vždy no spozornela som, keď to pred pár dňami už viackrát urobil. Hľadala som podobné prípady na internete no žial som sa k ničomu nedopátrala. Preto budem veľmi rada za akékoľvek rady či postrehy. Neviem, či to patrí k normálnemu vývoju dieťaťa alebo je potrebné to s niekým riešiť. S manželom sa pri týchto ale aj iných nezhodách snažíme čo najviac s maličkým komunikovať a situáciu si vysvetliť. No zvačša nás ani nedokáže vnímať. No vo všeobecnosti fungujeme na princípe nekonečného vysvetľovania a rozhovorov. Synček je inak veľmi komunikatívny, bystrý, hravý, fantázia mu funguje na plné obrátky. S kolektívom nemá problém, chodil do jaslí od cca 2 rokov a v novej škôlke sa tiež hneď pekne adaptoval.Rozprávať nám začal neskôr, viacej až okolo 1,5 roka a v jasliach sa rozhovoril úplne. Rozumieť mu je stále viac a viac (myslím, že už aj cudzí človek dokáže identifikovať o čom je reč) a opakuje všetko čo začuje. Dúfa, že som poskytla čo najviac relevantných informácií na posúdenie. Ďakujem vopred za Vašu odpoveď. Prajem pekný deň!
Dobrý deň, z toho čo píšete pôsobíte ako veľmi starostliví rodičia. Obdobie vzdoru môže byť pre rodičov zvlášť náročné, lebo sa musia o dieťa starať, a zároveň mu nechať priestor; a pritom ho stále udržať v bezpečí. A každý deň môže byť dieťa inak disponované, nejaký zážitok ho môže troška vrátiť naspäť a spomaliť; a Vy to ani nemusíte stíhať všetko zachytávať. Na druhej strane dieťa zvláda zručnosť, ako sa naučiť sa regulovať svoje emócie. A to chce čas, ideálne je dať emóciu von primeraným spôsobom a potlačiť ju len na nevyhnutné obdobie. Do toho sa deti učia, ako funguje svet, a čo v ňom majú robiť ony – a ako.....naozaj zložité.
Keď sme v emóciách naplno, nevieme rozmýšľať – teda pri vysvetľovaní je lepšie počkať, kým najintenzívnejšia emócia odoznie. Lebo synček sa Vám zrejme aj snaží rozumieť aj odpovedať, no nezvláda toľko vecí naraz, a to ho môže zasa viac frustrovať. To mávanie rukou mi príde len ako ďalší prejav jeho pokusov robiť niečo, čo nezvládnu ústa, má pomôcť zvládnuť ruka. Skúste si to nevšímať, aby ste z toho nevyrobili ešte väčší problém. A aké by to bolo pre Vás, vnímať ho viac emóciami, počúvať svoju intuíciu; než používať len myseľ?
V preklade to znamená v tej pre vás najnepríjemnejšej emócii dať synovi signály a prejavy prijatia, porozumenia. Verbálne „rozumiem Ti, chápem Ťa“, aj neverbálne „pohladením, objatím“, nie vyľakanosť a rozčarovanie z jeho správania. Zregulujete tak seba, cez Vás sa učí regulácii dieťa. Je to zdĺhavý proces. Veľa trpezlivosti prajem.
PhDr. Elena Tomková
Dobry den, mam 14 mesacneho syna a pred 2 tyzdnami sa nam narodila dcera. Syn bol pocas mojho pobytu v porodnici doma a babkou a muzom. Odkedy som odisla neznesie nikoho ineho len muza, odmieta aj babku a po mojom navrate odmieta aj to aby som sa ho chytala ja. Najma ked je unaveny. Na detskom ihrisku sa navyse zacal bat inych deti. Snazim sa s nim aspon raz denne ist na ihrisko a von, nech si ho ziskam spat. Muz zostava na materskej aby mi pomohol, takze je v kuse nalepeny na nom a chce byt na rukach. Co u mna nebolo uz zvykom, uz bol samostatnejsi a vela mi pomahal. Popri dojceni babatka sa ho snazim volat nech mi cita knizku, ukazujeme si obrazky, ale to dlho nevydrzi a ide za tatinom zase a na ruky. Uspavanie bolo tiez v pohode, teraz je to na hodinu, trieska si hlavu o postel, neutichajuco place ked muz opusti miestnost a zostanem tam ja tak dostane zachvat placu. Zachvaty placu dostava aj ked place msla dcerka, uz sa to lepsi, ale po jeho prebudeni a ked je unaveny, tak ma zachvaty, hadze sa o zem atd. Sme z toho doma smutni a nevieme ako reagovat, nase prihovaranie a ze sa mu snazime pomoct nezabera. Kedysi bol v kuse na mojich rukach len ked bol chory a sli mu zubky, to je asi aj teraz, len mna teraz odmieta, chce iba tatina. Za 4 dni sa mi uplne odcudzil a zmenil. Poradite mi prosim ako reagovat?
Dobrý deň. Niekedy detičkám, hlavne v útlom veku chvíľu trvá, kým si na nového člena rodiny zvyknú. Dva týždne je krátka doba, aby sa s tak veľkými zmenami vedel vyrovnať.
Váš synček Vás mal donedávna len pre seba a zrazu sa musí o Vašu pozornosť deliť so sestričkou, na čo nebol doteraz vôbec zvyknutý. Takisto nebol pravdepodobne zvyknutý ani na Vašu niekoľko dňovú neprítomnosť a počas pobytu v nemocnici sa naviazal viac na Vášho muža. 14mesačné dieťa sa dopredu nedá veľmi pripraviť na príchod nového súrodenca, bude trvať nejakú dobu, kým pochopí a spracuje novú situáciu v rodine. Verím, že láskavým a trpezlivým prístupom to určite zvládnete. Nemajte výčitky a venujte sa aj dcérke koľko bude potrebné, Váš synček časom pochopí, že aj ona je súčasťou rodiny a všetko je v poriadku. Dôležité je, aby z Vás cítil záujem, láskavý prístup a pochopenie aj pre neho. Tým, že Váš muž zostáva nejakú dobu na materskej, môžete sa pri detičkách prestriedať. Budete mať viac príležitostí tráviť ich aj so synčekom a uvidíte, že postupne Vás prestane odmietať. Ak chce momentálne tráviť čas hlavne s tatinom a máte na to podmienky, netlačila by som ho do niečoho, čo odmieta.
Prajem veľa trpezlivosti a radosti s Vašimi detičkami.
Mgr. Jana Zajíčková
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
