Plač

Dobrý deň! Mame 19 mesačného synčeka. Zväčša je kľudný. Zahrá sa aj sam. Väčšinou je samostatný nepotrebuje k hre iné osoby. Ide o to že hneď ako počuje otvorenie dverí začne strašne plakať a hneď aj k dverám uteká. Ak niekto vyjde z dverí von dokáže pri dverách plakať až kým sa daná osoba nevráti späť. Skúšala som ho vtedy niečím zaujať ale márne. Stále sa vráti k dverám a strašne plače. Minule už susedka prišla ze co sa deje že tak plače. Pravdou je že je vymaznaný. Keď niečo nedostane alebo nie je po jeho vôli hneď plače.. Už ten jeho plač prestávam zvládať.

Dobrý deň prosím vás potrebujem poradiť pretože som už veľmi zúfalá kvôli môjmu 3 ročnému synovi, od narodenia bol veľmi uplakany a čím starší tým náročnejší, stále len place a výstraja. Nedá sa s ním nič v kľude urobiť výstraja pri každej činnosti či už ho obliekam, vyzliekam umývanie zubov, uspávanie jedenie no proste všetko. Ma veľmi veľa energie. Stále keď niekde ideme tak potom nechce ísť domov uteká nechce sa obliekať hádže sa o zem až to končí všetko riadnym krikom a niekedy aj capnutim po zadku, dali sme ho do škôlky a dúfali ze sa tam unaví, vyhra a doma bude spokojnejší no nič sa nezmenilo je to stále horšie dokonca výstraja a plače aj keď idem poňho zo škôlky, začína sa zasa kolobeh nechce sa obliekať, nechce ísť domov, nechce kráčať atď. Učiteľka vraví ze v škôlke je dobrý pekne sa hrá počúva papa spinká. Mame doma aj 4 mesačne babatko ktorému taktiež doma robí zle. Snažíme sa mu to stále všetko vysvetľovať v kľude, no to ako keby ignoroval a nakoniec to zasa konči krikom. Začal byť dokonca veľmi drzý ak niečo nieje tak ako chce on tak začne dupat nohami kričať a takto je to denno denne od rána do večera ten istý kolobeh. Všetko musi byt tak, ako chce on. Plače aj pre maličkosti napríklad ze mu rozopnem bundu a začne vyvádzať ze on si chcel bundu rozopnut a tak mu musím tu bundu zasa zapnúť aby si ju rozopol sam a potom je spokojný. Najhoršie to býva večer keď sme všetci doma až pokým nejde spat tak len skáče výstraja robí zle. Ako sa mame k nemu správať? Stále sme sa mu venovali koľko sme mohli ale už je to veľmi stresujúce aj pre mňa aj pre manžela. Som naozaj veľmi zúfalá keďže už od narodenia s nim stale "bojujeme". Uz som x krát preplakala a reálne rozmýšľam o návšteve psychológa aby som zistila co robím zle. Som z toho veľmi smutná keď vidím mamičky ako ich deti ľúbia ake sú kľudne spokojne a nevystrajaju pri všetkom.
Ďakujem

Dobrý deň, moje 15 mesačne dievčatko má začalo pár dní dozadu odmietať. Som s ňou 24/7, od narodenia, otec je prítomný, ale nie viac ako ja. Je skôr na zábavky, ale samozrejme niekedy aj okupe, málokedy už uspi alebo nakŕmi. Uspavat sa nechávala len odomna, ako matky, hlavne večer. Cez deň to ešte dovolila aj jemu aj mojej mame, dokonca mojej mamine aj večer. Je s ňou tiež pomerne často, a majú úžasný vzťah od narodenia. Teraz v lete na dovolenke mala zas obdobie, že odmietala aj ocka, a bola len na mne, keď sa priblížil, tak plač. Aktuálne to má ku mne, začala sa zvláštne na mna pozerat, a keď ju chcem vziať tak absolútne, a plac…je mi z toho veľmi ťažko, aj keď viem, že sú to asi tie obdobia..no chcem sa opýtať, či to môže pramenia aj z niečoho iného? Momentálne chce najviac svoju starku - moju mamu. Ja sa nemozem ani ukazat. A vždy to bolo presne naopak..ďakujem Vám za odpoved.

Dobrý deň,

Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu

Dobrý deň. Mám 5 ročného syna, ktorý skoro vôbec neposluchne. Momentálne dostávam zo škôlky samé sťažnosti že je to s nim hrozne, na nevydržanie a posledný týždeň chodím preňho pred obednym spánkom pretože si s ním nevedeli dať rady (vyrušoval deti a tie kvôli nemu nespali, akoby si žiadal pozornosť) Ide o to že mu mozem pekne povedať 10x nepomôže, mozem po nom kričať, mozem mu dať trest - zákaz tv, zoberiem hračku, zákaz ísť von, priznám sa že sem tam na zadok - chvíľku poplače ale akoby mu to bolo jedno, keď mu vezmem obľúbenú hračku povie že si obľúbi inú.. V škôlke pri umývaní rúk špliecha deti, “prdi ústami” čím na prska sliny.. akoby si nevedel uvedomiť dôsledky svojich činov. Pritom mu všetko vysvetľujem. Učiteľka mi hovorila že jej vyplazuje jazyk, vysmieva sa jej keď ho hreší pritom toto doma nerobí. Druha vec zabúda, povie mi v jednej minúte niečo a v druhej na to zabudne (toto ale nieje vždy). Inak je šikovný a povedala by som inteligentný, vie čítat aj písať a dokonca počítať jednoduché príklady.
Máme ešte pol ročnú dcérku a niekedy mám pocit že sa zmenil keď za narodila, akoby sa v nom niečo zlomilo, keď som prišla domov z nemocnice bol ako vymenený ale tieto zmeny išli postupne až to vyhrotilo do tejto situácie. V škôlke nám poradili navštíviť cpp centrum ale termín nám vedia dať až po letných prázdninách, tak ak by sa dalo poradiť mi ako ísť naňho. Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,
prosím vás o radu ohľadom mojej 4,5 ročnej dcérky. Od narodenia je to veľmi citlivé dieťa, na všetko reaguje prehnane. Po nástupe do škôlky bola dosť hanblivá, bojazlivá, tento školský rok sa to už upravilo a je celkom smelá. To by som ani neriešila, ona nepotrebuje byť stredobodom pozornosti, ja s manželom sme prakticky tiež skôr introverti. Ale veľmi mi robia starosti jej prehnané reakcie. Odber krvi u lekárky nehrozí, to ju chytí hrozný amok, začne sa brániť, vrieskať, vzpierať sa, to je neskutočný plač. Taktiež keď ju niečo bolí, to je hrozné teátro okolo. Stačí, že si niekde oškrie palec na ruke a dokáže kvôli tomu histerčiť a vrieskať aj pol hodinu. Alebo jej niečo zakážem a ona hneď plače. Už s manželom naozaj nevládzeme, poslednú dobu je to denno denne niečo, kvôli čomu takto plače. Sme dosť trpezliví, ale už máme čo robiť aby sme udržali nervy na uzde. Snažíme sa s ňou veľa rozprávať, reagovať kľudne ale už to prestávame zvládať.
Už teraz mám stres z leta, keď bude behať po vonku v krátkych veciach, no nebodaj si odrie koleno, alebo ruku, keď si predstavím ten hodinový cirkus okolo, chytá ma panika. Nevieme ako na ňu.
Prosím čo mi poradíte?
Ona je okrem tých svojich výstupov veľmi šikovné a milé dievčatko, je hravá, veselá, deti v škôlke ju majú radi, tam je všetko v poriadku.
Za každú radu vopred ďakujem.