Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV
166 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá 

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Dieťa má odmieta

    , Autor: Natt23

    Dobrý deň, moje 15 mesačne dievčatko má začalo pár dní dozadu odmietať. Som s ňou 24/7, od narodenia, otec je prítomný, ale nie viac ako ja. Je skôr na zábavky, ale samozrejme niekedy aj okupe, málokedy už uspi alebo nakŕmi. Uspavat sa nechávala len odomna, ako matky, hlavne večer. Cez deň to ešte dovolila aj jemu aj mojej mame, dokonca mojej mamine aj večer. Je s ňou tiež pomerne často, a majú úžasný vzťah od narodenia. Teraz v lete na dovolenke mala zas obdobie, že odmietala aj ocka, a bola len na mne, keď sa priblížil, tak plač. Aktuálne to má ku mne, začala sa zvláštne na mna pozerat, a keď ju chcem vziať tak absolútne, a plac…je mi z toho veľmi ťažko, aj keď viem, že sú to asi tie obdobia..no chcem sa opýtať, či to môže pramenia aj z niečoho iného? Momentálne chce najviac svoju starku - moju mamu. Ja sa nemozem ani ukazat. A vždy to bolo presne naopak..ďakujem Vám za odpoved.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, dieťa má rôzne stratégie prežitia v rôznych vývinových obdobiach.
    Z počiatočného, kedy akoby nezáleží, kto konkrétny sa stará, až po to, kedy si dieťa vyberá,
    komu dovolí naň siahnuť. Neberte dcérino srávanie vôbec osobne, dieťa sa riadi inštinktom
    prežitia – stará mama ako skúsenejšia osoba mu mohla citlivejšie odpovedať na jeho
    potreby. Nedajte sa odradiť, starú mamu môžete na nejaké obdobie odstaviť; a chce to len
    trpezlivosť.
    PhDr. Elena Tomková

Podobné otázky

  • 14 mesačne dieťa ma odmieta

    , Autor: Suz

    Dobrý deň, mám 14 mesačnú dcérku, posledný mesiac som raz do týždňa začala chodit mimo dom a je s ňou moja mama, bola na mna veľmi naviazaná, stále ma hľadala, typická separacna úzkosť, mne to nevadilo, len rodina si z toho občas robila žarty a bála som sa ako zvládne ten jeden deň bezo mna. Zvládla to dobre, občas ma hľadala po byte ale neplakala a keď aom prišla domov tešila sa. Teraz cez veľkonočné sviatky sme boli doma viacej všetci aj s manželom spolu, hádame sa dost často, ja som pomerne výbušná a neviem prečo ale začala byt hrozne na neho naviazaná, stále len k nemu, uspavat len on, keď sa udrie ide k otcovi, odo mna sa odťahuje…veľmi ma to boli neviem či je to spôsobené tým, že som bola teraz nervóznejšia že sme sa hadali a mala sa ma zľakla alebo je to len zas nejaká vývojová fáza a nemám z toho robiť “Halo”…každopádne keď sme samy dve pekne sa spolu hráme, aj sa prituli, keď je doma otec tak len jeho vidí…a dnes mi to urobila už aj s mojou mamou, ktorá bola na návšteve, bola unavená a len na ruky k mojej mame keď som ju nasilu zobrala lebo som videla, že už musí ísť spat strašný plač, odtahovala sa akoby som bola najväčší nepriateľ…moja otázka teda znie, je to podľa Vás normálne a prejde to? Alebo som urobila niekde chybu ja? Aké kroky podniknúť aby sa to zlepsilo medzi nami resp dcéra znova chcela byt pri mne? Očakávala som niečo takéto okolo 2,5-3 roku keď je obdobie vzdoru, keby to tak bolo tak nic ani neriešim ale toto mi príde u tak malého dieťaťa nie úplne v poriadku. Veľmi pekne dakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, keďže je to častá otázka, preposielam staršiu odpoveď:
    Pre také malé dieťa je „strata“ rodiča existenčná, nevie si vysvetliť rozumovo – a z biologického hľadiska ani nemôže, že mama odišla len na chvíľu. Biologický program prežitia v nás diktuje ísť k tomu, kto je dostupný a stabilný. Dávať tomu nálepky vzdoru alebo nevďaku Vám len odďaľuje návrat k normálnemu vzťahu. Skúste sa len naďalej správať konzistentne prijímajúco, ubezpečte dcéru slovami aj správaním (môžete si vyčleniť nejaký čas len pre ňu) že ste tam pre ňu. Dajte bokom výčitky jej aj sebe, ak si niečo vyčítate.. je to náročné obdobie pre všetkých. Veľa zdaru prajem.
    PhDr. Elena Tomková