Nezvládateľne dieťa

Dobrý deň, niektoré deti majú taký temperament/ osobnosť ako popisujete. Je to samozrejme
náročné a únavné pre rodičov. Syn má pravdepodobne veľmi silnú potrebu autonómie, rýchlo sa

dostane do vzdoru. To, že sa tak nedeje v škôlke, može byť tým, že svoje "Ja" si buduje viac v
interakcii s rodičmi.
Keďže má potrebu robiť veci po svojom, ja by som mu túto potrebu rešpektovala a zároveň sa
snažila dať mantinely odkiaľ pokiaľ sa môže prejavovať. Skúsim Vám vypísať zopár nápadov v
komunikácii, ktoré ale nefungujú ako čarovná palička:
Vždy keď niečo od syna požadujete, uvedomte si prečo to požadujete a ako to chcete mať. Skúste
sa zamyslieť čo chce Váš syn a aká je jeho potreba, prípadne pocit/ emócia, čo to v ňom vyvolalo.
Obe veci skúste komunikovať (napr. "Ty by si dnes chcel byť dlhšie v škôlke, ja ťa potrebujem
vyzdvihnúť teraz, lebo...." "Ja som nevedela, že sa chceš rozopnúť sám, nahnevalo Ťa to.")
V pokojnejších chvíľach sa skústne porozprávať, čo by sa mu lepšie páčilo. (Napr. "Všimla som si,
že si nerád, keď Ťa vyberám zo škôlky, ako by Ti to išlo ľahšie?")
Dávajte mu možnosti/ náhradné činnosti, ktoré sú pre Vás prijateľné. Napr."Pôjdeme zo škôlky
držiac sa za ruky, alebo bez držania?" "Budem ťa držať pravou alebo ľavou rukou?" "Chcel by si
skákať po posteli, ale naša posteľ nie je na skákanie, môžeš skákať na koberci."
Aj keď pravdepodobne vo Vašej situácii nie je ľahké dopriať si niečo pre seba, porozmýšlajte, čo
Vám dáva energiu a aspoň v mini dávkach si to doprajte.
Tiež by som Vás rada povzbudila k tomu, aby ste porozmýšlala kedy pri synovi prežívate niečo
príjemne, prípadne čo máte obaja radi a to si z času na čas spolu dopriali. Aby ste budovali medzi
sebou aj niečo príjemné, nie len každodenné úlohy a povinnosti.
Kedykoľvek sa môžete objednať aj na konzultáciu k psychológovi, či už súkromne alebo do Centra
psychologického poradenstva a prevencie vo Vašom okolí. Budete tam mať priestor prebrať situácie
so synom podrobnejšie.

Mgr. Marta Lazíková Merešová,