Vzdor dieťaťa

Dobrý deň, dcérino správanie odráža zvýšenú neistotu v tomto období – pre ňu doteraz najväčšia istota – mama začala vykazovať neobvyklé správanie,.. čo sa deje?? Do toho prišlo prirodzené obdobie vzdoru = obdobie kedy deti začínajú používať svoju silu, aby sa mohli vzdialiť od rodičov. Skúste len jemne dcéru ubezpečovať že tam pre ňu stále ste; a posielam starší článok o vzdore od kolegyne na inšpiráciu:
Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
- Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
- Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
- Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
- Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
- Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
- Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
PhDr. Elena Tomková, Mgr. Marta Lazíková Merešová

Odpoveď: Dobrý deň. Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, tak ako píšete, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
- Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
- Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
- Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
- Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
- Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
- Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
Marta Lazíková Merešová