Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV
166 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá 

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Dvojročná dcéra a vzdor

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň prajem, mam skoro 2,5 ročnú dcérku s momentálne máme obdobie kedy na všetko vraví nie ako naschvál, neumyjem sa, nejdem, nechcem, neobleciem.... Som z toho unavená, veľmi je ukricana, za všetko vie plakať čo nie je podľa nej. Robí doslova nejaké veci naschvál, hazde hračky keď ma zlosť. Neviem ako reagovať lebo priznám sa strácam trpezlivosť a kričím a dostala aj po zadku keď už neviem čo. Ale strašne mi je to ľúto a cítim také zlyhanie keď som takto ukricana. Neviem ako reagovať lebo keď to je vkuse že nejdem nechcem. Idu nám ešte posledné stoličky neviem ci to ma nejaký súvis a ešte to obdobie vzdoru ale bojím sa aby sme to nejako nezhorsili krikom.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Odpoveď: Dobrý deň. Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, tak ako píšete, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
    Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
    - Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
    - Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
    - Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
    - Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
    - Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
    - Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
    Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
    Marta Lazíková Merešová