Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobrý deň! Mame 19 mesačného synčeka. Zväčša je kľudný. Zahrá sa aj sam. Väčšinou je samostatný nepotrebuje k hre iné osoby. Ide o to že hneď ako počuje otvorenie dverí začne strašne plakať a hneď aj k dverám uteká. Ak niekto vyjde z dverí von dokáže pri dverách plakať až kým sa daná osoba nevráti späť. Skúšala som ho vtedy niečím zaujať ale márne. Stále sa vráti k dverám a strašne plače. Minule už susedka prišla ze co sa deje že tak plače. Pravdou je že je vymaznaný. Keď niečo nedostane alebo nie je po jeho vôli hneď plače.. Už ten jeho plač prestávam zvládať.

Dobrý deň pani doktorka

viem že stravovanie rieši v tejto poradni iný špecialista, ale podľa nášho názoru sa u našej dcéry skôr jedná o psychickú záležitosť. Naša dcéra jednoducho nechce jesť a ani piť.

Je úplne jedno o aké jedlo sa jedná, pokiaľ to nie je čokoláda tak je to úplne na náhodu. Aj sa jej spýtame aké jedlo chce jesť, navaríme a niekedy zje, niekedy nie. Rovnaké je to ak jej jedlo postavíme pred nos s tým že jedz, ale aj keď sa jej prosíme, zvýšime hlas, pošleme ju za trest do detskej alebo čokoľvek. Nič nefunguje.

V podstate sme zúfalí. Obyčajný jogurt jej trvá zjesť asi pol hodinu, bežná detská porcia obeda hodinu. Minule som si s ňou dal súťaž...jogurt mala v sebe za necelých 5 minút a večeru tak do 20 min. Dostať do nej šálku čaju je tiež výzva. Ale keď súťaží tak je všetko super.

Z toho usudzujeme že sa nejedná o fyzický ale o psychický problem, aj keď nie sme špecialisti. Súťažiť sa ale nedá vždy a všade - napríklad zo škôlky príde úplne smädná a hladná.

Ďakujeme za každú radu, poprípade ak by bola nutná návšteva psychológa, vieme prísť aj k špecialistovi - sme z Bratislavy.

S pozdravom Peter

Zdravým mám 18 mesačného syna a vôbec ako keby nebol samostatný boji sa chodiť a sám si niečo zobrať všade má ťahá zo sebou stále chce podávať poháre neustále sme v kuchyni príde zatiahne má tam a chce pohár alebo ukáže na niaku hračku na zemi a boji sa ju zobrať až kým mu nepoviem aby si ju zobral ďalej nevie ešte stále si dať lyžicou do pusy vonku sa boji chodiť sám bez ruky úplne vie napodobňovať zvuky zvieratko ktoré pozná havko,macicka,koník.atd.od malicka bol samostatnejší ale po očkovaní sa troška zmenil boji sa chodiť sám a všade má ťahá to má.trosku znepokojuje ste jedna vec nikdy nehovoril papa naučil sa hovoriť ahoj keď mal rok a od vtedy hovorí ahoj na.meno reaguje takmer vždy absolútne nemá.zaujem o hračky stále chce byť len v kuchyni neviem ako mám postupovať do kedy bude tak nesamostatny

Dobry den,

V prvom rade sa chcem podakovat,uz v minulosti ste mi odpovedali a pomohli.
Teraz mam taky "problem" a neviem ako sa k nemu postavit.
Moje 2deti( takmer 6r a 3r dcery) nic nechcu vyhodit.Akonahle napr otvorim obal z novej zubnej kefky,sladkosti atd..vacsia si to hned vezme a skryje.Sama vravi,zeby najradsej bola,keby sme nic nevyhodili.Mladsia sa zas zobudila s krikom zo spanku,ze "Nechcem to vyhodit"- nieco podobne.
Pritom im dame a kupime skoro vsetko,nudzou naozaj netrpia.
Moze to suvisiet s tym,ze manzel je teraz vacsinoi pol tyzdna mimo pracovne?
A ja niekedy trpim uzkostami( strachom o deti)
( vymyslela som teraz nieco take,zeby sme mohli recyklovat aj deti,mali by svoje sacky).
Vopred dakujem za pomoc:)

Dobrý deň. Veľmi na trápi situácia, ktorá u nás nastala. Veľmi som ochorela,mala som silne horúčky angínu a keďže ani syn nebol úplne zdravý, dala som ho na 3 dni k svokre. Ma 18 mesiacov, som na materskej a staram sa o neho 99% pochopiteľne len ja. Už viac krát bol na noc bezomna, je na to zvyknutý. No teraz keď sa vrátil domov, ma odmieta. Vôbec sa netešil, keď ma videl, išiel iba za mužom alebo k svokre, už to trvá tretí deň. Rešpektuje ma, ale keď vidí ocka tak radšej si vyberie jeho. Veľmi ma to trápi lebo nikdy sa takto nechoval, aj keď bol odomna odlúčený. Vždy len mama mama, a teraz ma doma vôbec nevyhľadáva .Proste ma ignoruje.Som z toho zúfalá lebo vidím na svokre, že ju to vnútorne teší..
Čím to môže byt? Resp môže sa na mna už taký maly hnevať? Dúfam ze sa to vráti do starých koľaji, robím všetko preto…

Poprosim Vas moj 4,5 rocny syn sa rohodol ze nezje zelene jablko, ktore mu otec nakrajal ale len cervene na co moj manzel odignoroval jeho hysak a nechal ho revat ze pokial nezje zelene nepojde na bike a az sa povracal od nervov je takato vychova ok? Alebo napriklad nase deti (druhy syn ma 1,5 roka) proste nechcu jest a spat tak sa sa to vsetko riesi nasilnym krmenim, nasilnym kupanim, nasilnym uspavanim a samozrejme vserko je to moja teda matkina chyba lebo ja si neviem vynutit poriadok najma teda v casoch ked si to predstavuje moj manzel je to ok mam drzat s nim a nechat ho aby to bol u nas vecne jeden hysak ale raz otupia a budu pocivat alebo ako? Dakujem

Dobrý deň , moja dcérka bude mať 9 mesiacov a vôbec neznesie keď jej idem dať pusinku, hneď sa odtiahne. Keď ju chcem pohladkať to iste . Vôbec sa nechce túliť a ja som z toho smutná

Dobrý deň,

Mám 2 ročnú dcérku (+3 mesiace), s ktorou som nonstop od narodenia. Maximálna doba odlúčenie bola 2 hodiny. Doma sa bežne mazneme, stískame, bozkávame. Keď je mrzuta, chce sa jej spať...mrnká - maminka, maminka. Tatík ani nemusí existovať vtedy. Bezo mňa má problém zaspať.

Momentálne som hospitalizovaná v nemocnici a o dcéru sa stará otec. Keď si voláme cez videohovor, správa sa normálne a nemá problém sa rozlúčiť, zakrývať mi. Pri návšteve sa na mňa nelepí, nestíska ma, nebozká (ako by sa dalo očakávať). Len štandardne. Neplače za mnou ako by sa dalo očakávať. Na jednej strane som rada, že je spokojná a neplače. No na druhej strane mrzí. Ako by som jej vôbec nechýbala. A neviem to pochopiť. Deti predsa zvyknú plakať pri odlúčení. Môžete mi prosím pomôcť pochopiť túto situáciu? Nechýbam dcére?
Ďakujem.

Dobrý deň, rada by som sa poradila ohľadom záchvatov, ktoré máva môj, už skoro 3 ročný, synček. Pretrvávajú už dlhšie a začínajú ma znepokojovať viac a viac. Keď sa nahnevá, nevyhovie sa mu, musí si napríklad obuť topánky, ktoré on nechce začne sa hnevať a plakať. Po chvílke však tento plač prerastie do niečoho čo je zmesov plaču, zajakávania sa, pokusov dostať zo seba nejaké súvislé slová a pokusov o nadýchnutie sa. Ide vpodstate o akýsi prerušovaný plač, kedy sa s nami snaží synček komunikovať a zároveň sa pri každej slabike aj nadychovať. Vydáva pri tom akoby híkavé zvuky. Vobec neviem, či sa mi podarí Vám tieto situácie opísať tak ako ich zažívame. Nedávno k tomuto správaniu pridal aj mávanie jednou rukou keď sa mu niečo nepáči. Nie je to vždy no spozornela som, keď to pred pár dňami už viackrát urobil. Hľadala som podobné prípady na internete no žial som sa k ničomu nedopátrala. Preto budem veľmi rada za akékoľvek rady či postrehy. Neviem, či to patrí k normálnemu vývoju dieťaťa alebo je potrebné to s niekým riešiť. S manželom sa pri týchto ale aj iných nezhodách snažíme čo najviac s maličkým komunikovať a situáciu si vysvetliť. No zvačša nás ani nedokáže vnímať. No vo všeobecnosti fungujeme na princípe nekonečného vysvetľovania a rozhovorov. Synček je inak veľmi komunikatívny, bystrý, hravý, fantázia mu funguje na plné obrátky. S kolektívom nemá problém, chodil do jaslí od cca 2 rokov a v novej škôlke sa tiež hneď pekne adaptoval.Rozprávať nám začal neskôr, viacej až okolo 1,5 roka a v jasliach sa rozhovoril úplne. Rozumieť mu je stále viac a viac (myslím, že už aj cudzí človek dokáže identifikovať o čom je reč) a opakuje všetko čo začuje. Dúfa, že som poskytla čo najviac relevantných informácií na posúdenie. Ďakujem vopred za Vašu odpoveď. Prajem pekný deň!

Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
Stála sa taká nepríjemná situácia kedy svokra mala na starostí našu dcéru , boli sme obaja rodičia v práci , nieje to prvý krát kedy nám svokra vypomôže ak môže s dcérou Emmou... po obede si svokra zavolala na návštevu susedov s vnučkou 2 ročne dievčatko, chcelo si požičať od Emmky bublifuk , no Emmka ho nechcela požičať a už bol oheň na streche ako sa hovorí, začala vyvádzať, plakať, kričať že ona jej ho nedá.... hneď ako som prišla z práce som počúvala od manžela že aká je zlá, že sa nevie chovať...
Môj názor je že si len bránila svoje a že netreba z tohto robiť tragédiu, keď som sa jej opýtala večer že prečo tak vyvádzala tak mi povedala ,že sa bála že jej ten bublifuk už nevráti... Chcem podotknúť že Emmka bola nevyspatá a poznám si svoju dcéru keď je nevyspinkaná je nervózna...
Hneď by bolo vytknuté že Emmka je škaredá a že sa nevie chovať , že urobila hanbu pred susedmi....len preto že si bránila svoju hračku?
Ako by sa správne malá riešiť takáto situácia? Čo robiť ak dieťa chytí taký hnev?

Dobrý deň, máme 3,5 ročnú dcérku. Je veľmi šikovná, inteligentná.
Od narodenia vedela na nás pokričať. Vie sa dosť hnevať. Už od jedného roka sa pri hnevaní vypínala dozadu, následne akoby zadržiavala dych keď bola v amoku. Keď mala 18 mesiacov narodila sa nám aj druhá dcérka. Samozrejme že prišlo aj žiarlenie.
No staršia dcérka sa pre všetko hnevá. Keď niečo chce a ja poviem neskôr,teraz nie, tak hneď začne kričat a kričí,dupe, dosloca začne až vrieskať.
Do toho nám zadržiava stolicu. To robí už hooodne dlho. No teraz ro robí spôsobom že sa ukrýva a má svoju polohu pri ktorej sa jej to podarí dobre zadržiavať. My sa snažíme vždy to pokojne jej vysvetliť, že kakať treba no ona začne po nás kričať že jej sa nedá kakať a pod. Potom je z toho nervózna, a začne robiť vwci ktoré vie že nemôže (také, ktorými vie že nás ešte viac nahnevá)
Komplikuje nám to aj pobyt vonku. Stále si kontroluje nohavičky ci ich náhodou nemá okakané a keď náhodou áno tak začne tak strašne kričať, že ani nepočuje keď sa ju snažím upokojiť že je to v poriadku že dáme čisté.
Trvá to už rok a pol, nevieme ako si s tým poradiť.
Ďakujeme

Dobry den, naša dcera uz od malicka strasne plakavala. Ked mala 3 tyzdne ostala uplne fialova( zašla sa) . Netusila som ze nieco take sa moze stat. Ostali sme v nemocnici na pozorovani, diagnoza znela hystericky plac. Poucili nas co mame robit ak by sa to opakovalo. Dnes ma uz 14 mesiacov a mam pocit ze tieto stavy sa opakuju castejsie, ked nieco chce a nedostane, spusti rev, niekedy normalny niekedy hystericky...ked sa buchne napriklad, trva jej kym sa nadychne, ak to neurobi hned jej fukame do tvare a nadychne sa. Chcem sa opytat, ci to niekedy prejde, vyrastie s toho? Pripadne co mame robit aby sa nezachadzala?

Dobrý deň. Mám malú dcérku budeme mat rok ja mam len 18 rokov som mladá mamina a mám pocit že nezvládam výchovu. Moja mama mi nepomáha, priateľ je denno denne v práci takže sme v podstate väčšinu času spolu samé, rozprávame sa hráme sa pomedzi to varím, perem, upratujem a stále mam pocit že sa jej dostatočne nevenujem. Mame v rodine viac takých detičiek v jej veku a všetky sú šikovné veľa toho už vedia a moja mala akoby sa jej nechcelo. Mami tých detičiek mi aj hovorili že sa s ňou mam viacej rozprávať viac jej ukazovať, vysvetľovať len ja sa snažím každým dňom a neviem či na to moc netlačím veď je ešte malička len tie maminy mi dávajú pocit že sa jej malo venujem, asi nemám na to byt dobrou matkou :(

Dobry den, sme s manzelom rozvedeni. Syna (6 rocny)mam vo vylucnej starostlivost a k svojmu otcovi syn chodi v parny tyzden na 5 dni. Problem je ten ze syn ked pride domov je nezvladnutelny,vsetko chce nepocuva,nepomohol ani krik alebo po zadku tak som to zacala riesit trestami ako zakaz telky alebo zakaz citania rozpravky na dobru noc. Ked mu nieco zakazem krici ze ma nema rad ze chce ist k otcovi lebo on mu vsetko dovoli. Som uz z toho dost vycerpana mam pocit ze ho ex manipuluje viem ze mu vsetko dovoli,kupi a robi vsetko podla syna nie podla seba,skratka ho rozmaznava preto chce chodit k otcovi a mna potom neznasa. S ex velmi nekomunikujeme a ak tak nieco o synovi a po chvili uz sa hadame a nadava mi,cize co sa tyka vychovy s ex 0 bodov nevieme proste komunikovat. Neviem vsak co so synom ak mi take zacne vykrikovat ze chce ist k otcovi a ze ma nema rad ja uz som z toho na nervy a neviem ako reagovat a co robit.
Alena