Dobrý deň. Veľmi na trápi situácia, ktorá u nás nastala. Veľmi som ochorela,mala som silne horúčky angínu a keďže ani syn nebol úplne zdravý, dala som ho na 3 dni k svokre. Ma 18 mesiacov, som na materskej a staram sa o neho 99% pochopiteľne len ja. Už viac krát bol na noc bezomna, je na to zvyknutý. No teraz keď sa vrátil domov, ma odmieta. Vôbec sa netešil, keď ma videl, išiel iba za mužom alebo k svokre, už to trvá tretí deň. Rešpektuje ma, ale keď vidí ocka tak radšej si vyberie jeho. Veľmi ma to trápi lebo nikdy sa takto nechoval, aj keď bol odomna odlúčený. Vždy len mama mama, a teraz ma doma vôbec nevyhľadáva .Proste ma ignoruje.Som z toho zúfalá lebo vidím na svokre, že ju to vnútorne teší..
Čím to môže byt? Resp môže sa na mna už taký maly hnevať? Dúfam ze sa to vráti do starých koľaji, robím všetko preto…
Dobrý deň, ide o častú otázku, tak si pomôžem staršou odpoveďou, keby ste sa v tom nenašli, napíšte.
Pre také malé dieťa je „strata“ rodiča existenčná, nevie si vysvetliť rozumovo – a z biologického hľadiska ani nemôže, že mama odišla len na chvíľu. Biologický program prežitia v nás diktuje ísť k tomu, kto je dostupný a stabilný. Dávať tomu nálepky vzdoru alebo nevďaku Vám len odďaľuje návrat k normálnemu vzťahu. Skúste sa len naďalej správať konzistentne prijímajúco, ubezpečte dieťa slovami aj správaním (môžete si vyčleniť nejaký čas len pre neho) že ste tam pre neho. Dajte bokom výčitky jemu aj sebe, ak si niečo vyčítate.. je to náročné obdobie pre všetkých. Veľa zdaru prajem.
PhDr. Elena Tomková
Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu
Dobrý deň, už len pre vaše upokojenie navštívte osobne odborníka – určite ste si už zažili veľa strachu,
je dôležité spracovať udalosti, ktoré majú potenciál prerásť v traumu. Ak sú nespracované, môžu sa na
nabaľovať ďalšie a potom už nevieme, čo skôr riešiť,.. prajem veľa síl na zvládanie.
PhDr. Elena Tomková
Dobrý deň. Mám 5 ročného syna, ktorý skoro vôbec neposluchne. Momentálne dostávam zo škôlky samé sťažnosti že je to s nim hrozne, na nevydržanie a posledný týždeň chodím preňho pred obednym spánkom pretože si s ním nevedeli dať rady (vyrušoval deti a tie kvôli nemu nespali, akoby si žiadal pozornosť) Ide o to že mu mozem pekne povedať 10x nepomôže, mozem po nom kričať, mozem mu dať trest - zákaz tv, zoberiem hračku, zákaz ísť von, priznám sa že sem tam na zadok - chvíľku poplače ale akoby mu to bolo jedno, keď mu vezmem obľúbenú hračku povie že si obľúbi inú.. V škôlke pri umývaní rúk špliecha deti, “prdi ústami” čím na prska sliny.. akoby si nevedel uvedomiť dôsledky svojich činov. Pritom mu všetko vysvetľujem. Učiteľka mi hovorila že jej vyplazuje jazyk, vysmieva sa jej keď ho hreší pritom toto doma nerobí. Druha vec zabúda, povie mi v jednej minúte niečo a v druhej na to zabudne (toto ale nieje vždy). Inak je šikovný a povedala by som inteligentný, vie čítat aj písať a dokonca počítať jednoduché príklady.
Máme ešte pol ročnú dcérku a niekedy mám pocit že sa zmenil keď za narodila, akoby sa v nom niečo zlomilo, keď som prišla domov z nemocnice bol ako vymenený ale tieto zmeny išli postupne až to vyhrotilo do tejto situácie. V škôlke nám poradili navštíviť cpp centrum ale termín nám vedia dať až po letných prázdninách, tak ak by sa dalo poradiť mi ako ísť naňho. Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň, pravdepodobne ide naozaj na reakciu na narodenie súrodenca, skôr by bolo zvláštne, keby ju nemal. Možno sa Vám zdalo, že je už veľký a samostatný, ale je to veľmi veľká zmena –už nemá výlučnú pozornosť a postavenie a prichádza tak teda o svoj primárny zdroj istoty. Chvíľu potrvá, kým si zvykne a znova sa uistí v novej situácii. Podporíte to tým, že ho budete viac ubezpečovať - ak sa dá tráviť nejaký čas len s ním, tak ako predtým. A určite ho za terajšie „zlé“ správanie netrestajte, aby nenadobudol pocit, že si za to celé môže on sám,...A len pripomínam, že pre dieťa je najväčší trest odmietanie pozornosti.
PhDr. Elena Tomková
Dobry den, mam 14 mesacneho syna a pred 2 tyzdnami sa nam narodila dcera. Syn bol pocas mojho pobytu v porodnici doma a babkou a muzom. Odkedy som odisla neznesie nikoho ineho len muza, odmieta aj babku a po mojom navrate odmieta aj to aby som sa ho chytala ja. Najma ked je unaveny. Na detskom ihrisku sa navyse zacal bat inych deti. Snazim sa s nim aspon raz denne ist na ihrisko a von, nech si ho ziskam spat. Muz zostava na materskej aby mi pomohol, takze je v kuse nalepeny na nom a chce byt na rukach. Co u mna nebolo uz zvykom, uz bol samostatnejsi a vela mi pomahal. Popri dojceni babatka sa ho snazim volat nech mi cita knizku, ukazujeme si obrazky, ale to dlho nevydrzi a ide za tatinom zase a na ruky. Uspavanie bolo tiez v pohode, teraz je to na hodinu, trieska si hlavu o postel, neutichajuco place ked muz opusti miestnost a zostanem tam ja tak dostane zachvat placu. Zachvaty placu dostava aj ked place msla dcerka, uz sa to lepsi, ale po jeho prebudeni a ked je unaveny, tak ma zachvaty, hadze sa o zem atd. Sme z toho doma smutni a nevieme ako reagovat, nase prihovaranie a ze sa mu snazime pomoct nezabera. Kedysi bol v kuse na mojich rukach len ked bol chory a sli mu zubky, to je asi aj teraz, len mna teraz odmieta, chce iba tatina. Za 4 dni sa mi uplne odcudzil a zmenil. Poradite mi prosim ako reagovat?
Dobrý deň. Niekedy detičkám, hlavne v útlom veku chvíľu trvá, kým si na nového člena rodiny zvyknú. Dva týždne je krátka doba, aby sa s tak veľkými zmenami vedel vyrovnať.
Váš synček Vás mal donedávna len pre seba a zrazu sa musí o Vašu pozornosť deliť so sestričkou, na čo nebol doteraz vôbec zvyknutý. Takisto nebol pravdepodobne zvyknutý ani na Vašu niekoľko dňovú neprítomnosť a počas pobytu v nemocnici sa naviazal viac na Vášho muža. 14mesačné dieťa sa dopredu nedá veľmi pripraviť na príchod nového súrodenca, bude trvať nejakú dobu, kým pochopí a spracuje novú situáciu v rodine. Verím, že láskavým a trpezlivým prístupom to určite zvládnete. Nemajte výčitky a venujte sa aj dcérke koľko bude potrebné, Váš synček časom pochopí, že aj ona je súčasťou rodiny a všetko je v poriadku. Dôležité je, aby z Vás cítil záujem, láskavý prístup a pochopenie aj pre neho. Tým, že Váš muž zostáva nejakú dobu na materskej, môžete sa pri detičkách prestriedať. Budete mať viac príležitostí tráviť ich aj so synčekom a uvidíte, že postupne Vás prestane odmietať. Ak chce momentálne tráviť čas hlavne s tatinom a máte na to podmienky, netlačila by som ho do niečoho, čo odmieta.
Prajem veľa trpezlivosti a radosti s Vašimi detičkami.
Mgr. Jana Zajíčková
Dobrý den, rada by som Vas poziadala o radu, nakolko si sama rady neviem. Dcerka ma 2 a pol roka. Priblizne po prvom roku zacala odmietat moju mamu. Myslela som si,ze to suvisi s tym,ze sme v tom case travili spolu vela casu a ze je len "prejedena". Ale odvtedy to striedavo oblacno trva dalej. Ledva sa pozdravi, babka sa nu ani pozriet nemoze lebo hned pride, ze len maminka moze toto a hento. Cudziemu cloveku sa tak zdravi az nevyskoci z koze. Ostatni stari rodicia s nou ani zdaleka netravia tolko casu ako moja mama ale s nimi nema najmensi problem, tesi sa im ked pridu, nema problem s nimi hocikde ist. Snazila som sa o tom s nou rozpravat ale na otazku preco sa tak chova, dostanem odpoved "lebo" a v zapati,ze ona lubi babku. Neviem ako reagovat ako to zmenit a hlavne ma to mrzi za mamu,lebo sa jej toľko venuje a mala ju takto zranuje.dakujem za precitanie
Dobrý deň, od takéhoto dieťaťa nedostanete odpoveď prečo, lebo sama nevie,.. takže treba skúmať len pokus omyl, čo v babkinom správaní ju odťahuje, hoci inak ju má rada. Napadá mi nerešpektovanie hraníc, potrieb dieťaťa, vnucovanie niečoho. Keď dospelý nevníma, nechápe dôležitosť hry dieťaťa, že dieťa má svoj vlastný svet a ten je preň všetkým, môže mu vnucovať to, čo je podľa dospelého preňho dobré, a tak vznikajú nedorozumenia. Prípadne dospelý nenechá dieťa dokončiť činnosť, nedá dosť času na prechod k ďalšej činnosti. Tiež nemusí byť príjemné fyzické vnucovanie sa (objatia, bozky), čo nie každé dieťa dobre znáša – všeobecne máme radi istotu, keď vieme čo sa bude diať a kedy, a najlepšie keď to vieme regulovať. Takže dať dostatočne dopredu vedieť, čo sa bude diať, dať dosť času na prechod, prípadne pomôcť ukončiť činnosť; a rešpektovať hranice dcéry pri fyzickom kontakte.
Čokoľvek ste zaznamenali alebo Vás oslovilo z uvedených riadkov, nepýtajte sa viac dcérky "prečo...". Nepestujte pocity viny u dcérky. Ona si vyberá, jej správanie vôbec nie je nezvyčajné. Dospelý musí ustáť aj odmietnutie zo strany dieťaťa. Nechajte to plynúť, keď dieťa pocíti slobodu, že mu nie je vyčítané, pripomínané...samé sa priblíži. Nechajte mu vybrať si.
PhDr. Elena Tomková, Mgr. Alena Hrčková
Dobrý deň, obraciam sa na vás s otázkou ohľadom odmietania stravy u mojej 1,5 ročnej dcéry. Dcéra nechce nič jesť, už vyše 4 mesiacov odmieta varené obedy, ani neochutná, len začne plakať, že nechce. Jej jedálniček je obmedzený na pár vecí. Polievku zje len občas, jeden deň ju zje, inokedy už takú nechce, ale musí byť mixovaná, kúsky jedla odmieta. Stále sa jej neprerezali zúbky, má iba horné dva, ale keď ešte jedla normálne tak nebol problém s kúskami. Zje len zeleninové prikrmy z obchodu, momentálne už len jeden druh, sem tam kašu a veľmi sa upla na jogurty (musia byť iba od jednej značky) , aj 4-5 denne. Rožky, chlebík a iné druhy pečiva, nátierky, to nechce vôbec. Pečivo ani nikdy nechcela. Ovocie žiadne, snažím sa jej aspoň odšťaviť do vody alebo čaju kvôli vitamínom. Neviem ako na ňu, skúšala som jej dávať obedy do flaštičiek od prikrmov, ale aj tak to nezjedla. Nepomohlo ani sľúbenie odmeny za to, že niečo zje. Myslela som si, že keď nedostane nič iné tak obed neskôr zje, ale toto na ňu neplatí, radšej bude celý deň hladná. Pije aj sunar pred spaním. Neviem či je to len obdobie, ale ja som už z toho vyčerpaná a neviem ako mám ďalej postupovať. Máme za sebou odber krvi, ultrazvuk bruška, vzorky stolice, všetko je v poriadku,vitamíny jej nechýbajú. Tak čo potom môže byť príčinou jej nechutenstva? Neochutná ani to, čo deti majú radi. Koláčik, palacinky, plnené buchty, nič. Zeleninu taktiež nie, kurací vývar musí byť čistý, ak je v ňom mrkva a mäso tak jedine všetko zmixované. Má obdobie kedy všetko vysypuje alebo vylieva. Mám obavy, aby z toho, že nič neje nemala zdravotné problémy.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
Verím, že ste vyčerpaná z neustáleho snaženia sa nasýtiť dieťa, ktoré jedlo odmieta. Píšete, že ste absolvovali rôzne vyšetrenia, ktoré potvrdili, že je vaša dcéra zdravotne v poriadku. Ak nemáte v rodine nejaké konfliktné prostredie, ktoré by mohlo spôsobovať nepokoj v správaní dieťaťa, môže ísť o odmietanie spôsobené tým, že ide o obdobie prvého vzdoru. Vtedy si dieťa začína uvedomovať seba, spoznáva svoje „nie“. V jeho mozgu prebiehajú veľké zmeny potrebné k prvému ešte veľmi nezrelému osamostatňovaniu sa – prvé pokusy vnímania seba samého, separácie a oddeľovanie sa od závislého, symbiotického fungovania. Jeho „nie“ je jedinou reakciou, ktorej je schopné. Ináč to nevie, v tomto období vyzerá presne takto, odmietavo. Je to obdobie náročné pre rodiča, ale veľmi dôležité pre dieťa. Keďže je to prirodzené, potrebuje, aby nebolo za svoje správanie označované ako zlé, ako vinné. Skúste byť pokojná, rozumiem, že je to momentálne nepredstaviteľné, ale aj tak skúste sa nastaviť tak, že jej rozumiete. Nehnevajte sa, usmejte sa, oceňte jej vytrvalosť vzdoru, postískajte si ju, ako ju ľúbite aj takú odmietavú, že je krásna presne teraz taká, aká je. Vaše naladenie na ňu prinesie viac pozitív, ako keď tvrdo na niečom trváte. Vtedy je to iba boj. Boj prináša napätie, ktoré ešte viac podporí vzdor.
Prajem veľa síl a uvoľnenia.
Alena Hrčková
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
