Odmietanie

Dobrý deň, obraciam sa na vás s otázkou ohľadom odmietania stravy u mojej 1,5 ročnej dcéry. Dcéra nechce nič jesť, už vyše 4 mesiacov odmieta varené obedy, ani neochutná, len začne plakať, že nechce. Jej jedálniček je obmedzený na pár vecí. Polievku zje len občas, jeden deň ju zje, inokedy už takú nechce, ale musí byť mixovaná, kúsky jedla odmieta. Stále sa jej neprerezali zúbky, má iba horné dva, ale keď ešte jedla normálne tak nebol problém s kúskami. Zje len zeleninové prikrmy z obchodu, momentálne už len jeden druh, sem tam kašu a veľmi sa upla na jogurty (musia byť iba od jednej značky) , aj 4-5 denne. Rožky, chlebík a iné druhy pečiva, nátierky, to nechce vôbec. Pečivo ani nikdy nechcela. Ovocie žiadne, snažím sa jej aspoň odšťaviť do vody alebo čaju kvôli vitamínom. Neviem ako na ňu, skúšala som jej dávať obedy do flaštičiek od prikrmov, ale aj tak to nezjedla. Nepomohlo ani sľúbenie odmeny za to, že niečo zje. Myslela som si, že keď nedostane nič iné tak obed neskôr zje, ale toto na ňu neplatí, radšej bude celý deň hladná. Pije aj sunar pred spaním. Neviem či je to len obdobie, ale ja som už z toho vyčerpaná a neviem ako mám ďalej postupovať. Máme za sebou odber krvi, ultrazvuk bruška, vzorky stolice, všetko je v poriadku,vitamíny jej nechýbajú. Tak čo potom môže byť príčinou jej nechutenstva? Neochutná ani to, čo deti majú radi. Koláčik, palacinky, plnené buchty, nič. Zeleninu taktiež nie, kurací vývar musí byť čistý, ak je v ňom mrkva a mäso tak jedine všetko zmixované. Má obdobie kedy všetko vysypuje alebo vylieva. Mám obavy, aby z toho, že nič neje nemala zdravotné problémy.
Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu

Dobrý deň. Mám 5 ročného syna, ktorý skoro vôbec neposluchne. Momentálne dostávam zo škôlky samé sťažnosti že je to s nim hrozne, na nevydržanie a posledný týždeň chodím preňho pred obednym spánkom pretože si s ním nevedeli dať rady (vyrušoval deti a tie kvôli nemu nespali, akoby si žiadal pozornosť) Ide o to že mu mozem pekne povedať 10x nepomôže, mozem po nom kričať, mozem mu dať trest - zákaz tv, zoberiem hračku, zákaz ísť von, priznám sa že sem tam na zadok - chvíľku poplače ale akoby mu to bolo jedno, keď mu vezmem obľúbenú hračku povie že si obľúbi inú.. V škôlke pri umývaní rúk špliecha deti, “prdi ústami” čím na prska sliny.. akoby si nevedel uvedomiť dôsledky svojich činov. Pritom mu všetko vysvetľujem. Učiteľka mi hovorila že jej vyplazuje jazyk, vysmieva sa jej keď ho hreší pritom toto doma nerobí. Druha vec zabúda, povie mi v jednej minúte niečo a v druhej na to zabudne (toto ale nieje vždy). Inak je šikovný a povedala by som inteligentný, vie čítat aj písať a dokonca počítať jednoduché príklady.
Máme ešte pol ročnú dcérku a niekedy mám pocit že sa zmenil keď za narodila, akoby sa v nom niečo zlomilo, keď som prišla domov z nemocnice bol ako vymenený ale tieto zmeny išli postupne až to vyhrotilo do tejto situácie. V škôlke nám poradili navštíviť cpp centrum ale termín nám vedia dať až po letných prázdninách, tak ak by sa dalo poradiť mi ako ísť naňho. Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň. Veľmi na trápi situácia, ktorá u nás nastala. Veľmi som ochorela,mala som silne horúčky angínu a keďže ani syn nebol úplne zdravý, dala som ho na 3 dni k svokre. Ma 18 mesiacov, som na materskej a staram sa o neho 99% pochopiteľne len ja. Už viac krát bol na noc bezomna, je na to zvyknutý. No teraz keď sa vrátil domov, ma odmieta. Vôbec sa netešil, keď ma videl, išiel iba za mužom alebo k svokre, už to trvá tretí deň. Rešpektuje ma, ale keď vidí ocka tak radšej si vyberie jeho. Veľmi ma to trápi lebo nikdy sa takto nechoval, aj keď bol odomna odlúčený. Vždy len mama mama, a teraz ma doma vôbec nevyhľadáva .Proste ma ignoruje.Som z toho zúfalá lebo vidím na svokre, že ju to vnútorne teší..
Čím to môže byt? Resp môže sa na mna už taký maly hnevať? Dúfam ze sa to vráti do starých koľaji, robím všetko preto…

Dobry den, mam 14 mesacneho syna a pred 2 tyzdnami sa nam narodila dcera. Syn bol pocas mojho pobytu v porodnici doma a babkou a muzom. Odkedy som odisla neznesie nikoho ineho len muza, odmieta aj babku a po mojom navrate odmieta aj to aby som sa ho chytala ja. Najma ked je unaveny. Na detskom ihrisku sa navyse zacal bat inych deti. Snazim sa s nim aspon raz denne ist na ihrisko a von, nech si ho ziskam spat. Muz zostava na materskej aby mi pomohol, takze je v kuse nalepeny na nom a chce byt na rukach. Co u mna nebolo uz zvykom, uz bol samostatnejsi a vela mi pomahal. Popri dojceni babatka sa ho snazim volat nech mi cita knizku, ukazujeme si obrazky, ale to dlho nevydrzi a ide za tatinom zase a na ruky. Uspavanie bolo tiez v pohode, teraz je to na hodinu, trieska si hlavu o postel, neutichajuco place ked muz opusti miestnost a zostanem tam ja tak dostane zachvat placu. Zachvaty placu dostava aj ked place msla dcerka, uz sa to lepsi, ale po jeho prebudeni a ked je unaveny, tak ma zachvaty, hadze sa o zem atd. Sme z toho doma smutni a nevieme ako reagovat, nase prihovaranie a ze sa mu snazime pomoct nezabera. Kedysi bol v kuse na mojich rukach len ked bol chory a sli mu zubky, to je asi aj teraz, len mna teraz odmieta, chce iba tatina. Za 4 dni sa mi uplne odcudzil a zmenil. Poradite mi prosim ako reagovat?

Dobrý den, rada by som Vas poziadala o radu, nakolko si sama rady neviem. Dcerka ma 2 a pol roka. Priblizne po prvom roku zacala odmietat moju mamu. Myslela som si,ze to suvisi s tym,ze sme v tom case travili spolu vela casu a ze je len "prejedena". Ale odvtedy to striedavo oblacno trva dalej. Ledva sa pozdravi, babka sa nu ani pozriet nemoze lebo hned pride, ze len maminka moze toto a hento. Cudziemu cloveku sa tak zdravi az nevyskoci z koze. Ostatni stari rodicia s nou ani zdaleka netravia tolko casu ako moja mama ale s nimi nema najmensi problem, tesi sa im ked pridu, nema problem s nimi hocikde ist. Snazila som sa o tom s nou rozpravat ale na otazku preco sa tak chova, dostanem odpoved "lebo" a v zapati,ze ona lubi babku. Neviem ako reagovat ako to zmenit a hlavne ma to mrzi za mamu,lebo sa jej toľko venuje a mala ju takto zranuje.dakujem za precitanie